Vláda by mala tlačiť na urýchlené prijatie zákona o dlhodobej starostlivosti

31.01.2019
article_427

Asociácia na ochranu práv pacientov SR (AOPP) už dlhodobo upozorňuje, že štát ignoruje svoj dlh v oblasti dlhodobej starostlivosť o pacientov, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu už nedokážu o seba postarať bez pomoci druhých. Podľa informácií AOPP sa to nezmení ani v najbližšom období, hoci už minulý rok sa mal prijať osobitný zákon upravujúci túto oblasť sociálnej a zdravotnej starostlivosti. „Všetko nasvedčuje tomu, že ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo práce sa opäť nedohodnú. Nielenže zákon už pol roka mešká, ale vyzerá to, že nebude do konca volebného obdobia predložený vôbec. To, čo je pre niekoho položka v pláne zákonov, je pre tisícky pacientov a ich rodín kľúč k plnohodnotnejšiemu životu a odbornej starostlivosti," dodáva prezidentka AOPP Mária Lévyová. Aj preto vyzvala AOPP zdrujúce 48 pacientskych organizácií premiéra SR Petra Pellegriniho a Vládu SR otvoreným listom, aby urýchlene doriešili a prijali pripravovaný zákon.

Podľa AOPP nebol zákon o dlhodobej starostlivosti nikdy tak blízko k tomu, aby sa odstránili rozdielne názory ministerstiev a bol pripravený k prijatiu. AOPP je napríklad aj členom pracovnej skupiny k stratégii dlhodobej starostlivosti, ktorý realizuje Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. „Vláda jasne ukazovala záujem konečne zabezpečiť dôstojnú a odbornú starostlivosť o odkázaných. Zákon mal zadefinovať a zmeniť všetko to, prečo sa dnes pacienti, a ich rodiny, nevedia dostať k odbornej dlhodobej starostlivosti. Teda, kto takúto starostlivosť môže zabezpečovať, akým spôsobom sa priznáva nárok na takúto starostlivosť, ale samozrejme aj kto ju zaplatí,“ dodáva M. Lévyová.

To, že na Slovensku chýba zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý by riešil aj financovanie, preukázal tiež prieskum AOPP realizovaný v júni 2018. Jedným z najvážnejších problémov sú, samozrejme, chýbajúce kapacity na zabezpečenie dlhodobej starostlivosti a s tým súvisiace čakacie lehoty. Len necelej polovici respondentov sa podarilo umiestniť opatrovanú osobu do 2 mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok. Nedostatok lôžok dlhodobej starostlivosti tak predstavuje nielen riziko menej kvalitnej starostlivosti o takéhoto pacienta, ale aj tlak na rodinu a príbuzných. Tá totiž často preberá starostlivosť namiesto špecializovaných zariadení. „Babka je zatiaľ v nemocnici, ale snažíme sa vybaviť hospic alebo domov dôchodcov. Prvý deň hospitalizácie nám povedali, že nám ju za 21 dní dajú domov. Je ležiaca, nevie jesť a potrebuje kyslík. V nemocnici nám ani nevedia poradiť, ktoré zariadenie je pre ňu najvhodnejšie,“ opisuje svoje skúsenosti s hľadaním informácií o umiestnení rodinného príslušníka do zariadenia s dlhodobou starostlivosťou jeden z respondentov prieskumu.  

Vzhľadom na chýbajúce kapacity zostáva dlhodobá starostlivosť na rodinných príslušníkoch. Až 71 % respondentov uviedlo, že zabezpečovali starostlivosť svojpomocne, avšak len každý piaty opatrovník za to zároveň poberal aj príspevok na opatrovanie. Neriešenie problému s dlhodobou starostlivosťou má teda dopad aj na rodinné príjmy príbuzných, ktorí dnes na Slovensku v plnej miere suplujú chýbajúci systém. „Musíme si uvedomiť, že dlhodobú starostlivosť si v dôsledku zlého zdravotného stavu vyžadujú najmä seniori, ktorí sú najcitlivejšou skupinou, ale rovnako aj ľudia po ťažkých úrazoch, deti so zdravotnými postihnutiami. Vyspelosť spoločnosti sa pritom hodnotí najmä podľa toho, ako sa vie postarať o najslabších. Vyzývame preto premiéra Petra Pellegriniho, aby apeloval na ministerstvá, nech konečne odložia ministerské nezhody a riešia problémy tisícok odkázaných ľudí,“ upozorňuje M. Lévyová.

Online prieskum na vzorke 568 respondentov pod názvom „Zlepšenie zdravotno-sociálnej starostlivosti pre ľudí v potrebe dlhodobej starostlivosti na Slovensku“ bol realizovaný od 10. mája do 10. júna 2018 v rámci projektu „Stratégie dlhodobej starostlivosti“. Výsledky prieskumu boli následne na pracovnej úrovni konzultované s predstaviteľmi odbornej a širokej verejnosti. Na projekte pod gesciou Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti spolupracujú zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Asociácie na ochranu práv pacientov SR.

Vybrané výsledky prieskumu nájdete v našom článku: Príplatky, nespokojnosť s personálom aj nedostatok kapacít v zariadeniach. Aj to odhalil prieskum o dlhodobej starostlivosti


Prečítajte si celé znenie otvoreného listu zaslaného predsedovi vlády SR Petrovi Pellegrinimu:

Vážený pán predseda vlády SR,                       

             obraciam sa na Vás s prosbou o podporu prijatia zákona o dlhodobej starostlivosti v čo najskoršom termíne.
Na príprave zákona o dlhodobej starostlivosti spolupracuje Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Hoci je zákon vo vysokom štádiu prípravy, žiaľ, v tomto období sa práce spomalili.

            Prosíme Vás o Vašu intervenciu z nasledovných dôvodov. Takmer denne sa na nás v rámci poradenstva obracajú bezmocní príbuzní, ktorí potrebujú zabezpečiť starostlivosť o svojich blízkych, ktorí sú odkázaní na pomoc celej spoločnosti, odborníkov a tých, ktorí majú rozhodovacie právomoci. Tento problém sa dotýka všetkých občanov SR, ktorí sa ocitnú buď v pozícii pacienta alebo rodinného príslušníka, ktorý sa s potrebou zabezpečenia adekvátnej starostlivosti konfrontuje.

            Pacienti potrebujú, aby bol systém poskytovania zdravotnej starostlivosti a následnej sociálnej starostlivosti jasný, čo najjednoduchší a správne financovaný. Je nevyhnutné, aby legislatíva definovala také východiská, ktoré umožnia efektívnu pomoc a dobrú organizáciu starostlivosti. V tomto období, keď neexistuje legislatívna úprava (zákon o dlhodobej starostlivosti), býva často problematické určiť zodpovednosť za pacienta a finančné krytie na jeho starostlivosť zo zdravotného poistenia, alebo systému financujúceho sociálne služby. Je potrebné určiť, kedy je občan pacientom a stará sa o jeho zdravie systém zdravotnej starostlivosti. Je potrebné určiť, kedy sa pacient stáva prijímateľom sociálnych služieb a prechádza do dlhodobej starostlivosti, v rámci ktorej sa mu poskytuje kombinovaná sociálna starostlivosť a ošetrovateľská starostlivosť.

           V praxi sa stáva, že pacienti s najťažším poškodením zdravia (po ťažkých úrazoch, náhlych mozgových príhodách) zostávajú v bdelej kóme. „Prežijú“ predpokladaný čas poskytovania hospicovej starostlivosti v terminálnom štádiu (6 mesiacov) – títo sú prepúšťaní do domácej starostlivosti, v lepšom prípade do pobytového zariadenia sociálnych služieb.

           V praxi sa tak isto stáva, že náš systém poskytovania domáceho opatrovania a domáceho poskytovania zdravotnej starostlivosti, ošetrovania nie je dostatočný. Ak je pacient doma a potrebuje dlhodobo pomoc, systém pomoci zlyháva. Rodina nenachádza rýchlu pomoc opatrovateliek, a tak isto získať sestru na ošetrovanie doma je veľmi problematické.

           Sme si vedomí, že zákon nebude všeliekom na riešenie problémov v dlhodobej starostlivosti o pacienta, o občana, ale veríme, že nám prinesie sprehľadnenie financovania a stanovenie zodpovednosti za pacientov, o ktorých sa musíme starať v dlhodobej starostlivosti viac mesiacov a rokov.

           Vážený pán premiér, žiadam Vás v mene tisícov pacientov a ich rodinných príslušníkov, nečakajme až sa systém dlhodobej starostlivosti zrúti, veď starostlivosť o najbezbrannejších občanov je kľúčovým indikátorom úrovne etickej a sociálnej politiky štátu. Prosíme, aby ste vykonali také kroky, ktoré nespochybnia našu dôveru vo Váš jednoznačný záujem podporiť komplexnú pomoc občanom na podklade prijatého zákona o dlhodobej starostlivosti, a to v čo najskoršom termíne.


S úctou

PhDr. Mária Lévyová

prezidentka
Asociácie na ochranu práv pacientov SR
 Bratislava


Foto: pixabay.com


Aká je vaša osobná skúsenosť s podaním podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)?

14%
57%
19%
3%
8%