Príplatky, nespokojnosť s personálom aj nedostatok kapacít v zariadeniach. Aj to odhalil prieskum o dlhodobej starostlivosti

04.12.2018
article_421

Chorým a odkázaným, ktorý potrebuje dlhodobú starostlivosť, sa môže stať ktokoľvek, a to doslova zo dňa na deň. Ľuďom chýbajú informácie o možnostiach umiestnenia vo vhodnom zariadení, alebo v prípade umiestnenia narážajú na nezáujem personálu či rôzne „dobrovoľné“ príplatky. Ako Slovensko starne, môžu sa tieto problémy zabezpečenia dlhodobej starostlivosti prehlbovať. Výsledky online prieskumu, ktorý sa realizoval na vzorke 568 respondentov so skúsenosťou s dlhodobou starostlivosťou v rámci projektu prípravy Stratégie dlhodobej starostlivosti, zverejnila Asociácia na ochranu práv pacientov SR.

Prieskum, podľa očakávaní, ukázal, že téma dlhodobej starostlivosti o pacientov, ktorí sa kvôli svojmu zdravotnému stavu už nedokážu o seba postarať bez pomoci druhých, sa v praxi nerieši dostatočne. Jedným z najvážnejších problémov sú, samozrejme, chýbajúce kapacity a s tým súvisiace čakacie lehoty. Len necelej polovici respondentov sa podarilo umiestniť opatrovanú osobu do 2 mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok. „Kapacity zariadení sociálnych služieb a lôžok určených na dlhodobú starostlivosť už dnes nestačia. Navyše, spolu so starnutím populácie a predlžovaním života, budeme týchto kapacít potrebovať čoraz viac. Malo by byť preto prioritou začať tento problém riešiť čo najskôr. Určite súhlasíme s plánom, že v rámci stratifikácie lôžok sa časť nevyužívaných lôžok pretransformuje na lôžka dlhodobej starostlivosti. Zároveň je však potrebné v spolupráci s VÚC a samosprávami obcí dobudovať aj nové kapacity v zariadeniach sociálnych služieb, a to či už verejných alebo neverejných poskytovateľov,“ upozorňuje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR Mária Lévyová.

Nedostatok lôžok dlhodobej starostlivosti totiž predstavuje riziko menej kvalitnej starostlivosti o takéhoto pacienta, ale aj tlak na rodinu a príbuzných. Tá totiž často preberá starostlivosť namiesto špecializovaných zariadení. „Babka je zatiaľ v nemocnici, ale snažíme sa vybaviť hospic alebo domov dôchodcov. Prvý deň hospitalizácie nám povedali, že nám ju za 21 dní dajú domov. Je ležiaca, nevie jesť a potrebuje kyslík. V nemocnici nám ani nevedia poradiť, ktoré zariadenie je pre ňu najvhodnejšie,“ opisuje svoje skúsenosti s hľadaním informácií o umiestnení rodinného príslušníka do zariadenia s dlhodobou starostlivosťou jeden z respondentov prieskumu. „Ľudia v takejto situácii dnes ani nemajú kde hľadať kompletné informácie a len ťažko sa orientujú v systéme. Zlepšenie dostupnosti informácií by malo byť jednou z prvých vecí, ktoré sa v rámci stratégie dlhodobej starostlivosti zrealizujú. Relevantným zdrojom informácií by mali byť ambulantní lekári, nemocnice a v nich zamestnaní sociálni pracovníci, sociálne oddelenia VÚC a obcí ako aj poskytovatelia sociálnych služieb,“ hovorí M. Lévyová.

Prieskum ukázal, že v súčasnosti tento systém informovanosti nefunguje. Najčastejšie získavajú ľudia, ktorí riešia dlhodobú starostlivosť pre svojho blízkeho či pre seba, informácie od lekára, a to v 57 % prípadov. Ďalším zdrojom sú pre nich priatelia a rodinní príslušníci, a to až v 40 % prípadov. Naopak, najmenej nápomocnými sú sociálni pracovníci, ktorí pomohli len 16 % opýtaných a samosprávy, ktoré boli zdrojom informácie len pre 19 % opýtaných. „V prípade obce, vôbec nebol záujem ani snaha riešiť problém,“ vyjadril sa jeden z opýtaných v prieskume.

Kto sa stará o dlhodobo chorých?

Vzhľadom na chýbajúce kapacity zostáva dlhodobá starostlivosť na rodinných príslušníkoch. Až 71 % respondentov uviedlo, že zabezpečovali starostlivosť svojpomocne, avšak len každý piaty opatrovník zároveň poberal za to aj príspevok na opatrovanie. „V tomto prípade však treba brať do úvahy riziko straty zamestnania či poklesu príjmu týchto neformálnych opatrovateľov, keďže starostlivosť o blízkeho narúša ich doterajší, nielen pracovný, život. Druhou stranou mince je, že ani pri najlepšom úmysle títo neformálni opatrovatelia nie sú profesionáli a na zdravotný stav opatrovaného by mal dohliadať kvalifikovaný zdravotník. Preto je dôležité posilniť terénne a ambulantné zdravotnícke služby ako sú ADOS či mobilné hospice, prípadne sociálne služby v podobe opatrovateľských služieb či denných stacionárov,“ upozorňuje M. Lévyová.


Rodinní príslušníci, ktorí sa starajú o dlhodobo chorých v domácom prostredí, často vyhľadávajú pomoc profesionálov, najmä ak je potrebné zabezpečiť zdravotné ošetrenie. Najčastejšie spolupracujú so všeobecným lekárom alebo so špecialistom – 45 %, so sestrou z ADOS – 21 % a v akútnych prípadoch s lekárskou službou prvej pomoci – 15 %.

Personál má svoje rezervy

Viac ako polovica opýtaných bola celkovo spokojná so službami a poskytovaním služieb ako v zariadeniach sociálnych služieb, tak aj v zdravotníckych zariadeniach. Tí nespokojní sa najviac sťažovali na personál, ktorý sa o ich blízkych staral. Výrazne najviac sťažností, až 46 %, bolo na zdravotnícky personál v zdravotníckych zariadeniach. „Riešiť tento problém by mal aj projekt stratifikácie nemocníc, v rámci ktorého sa počíta s tým, že na jedno lôžko bude pripadať viac zdravotníkov, ako je tomu v súčasnosti. To pomôže nielen zlepšiť pracovné podmienky a znížiť pracovné zaťaženie zdravotníkov, ale zároveň vytvorí čas a priestor na kvalitnejšiu a individuálnejšiu starostlivosť o pacientov,“ vysvetľuje M. Lévyová.

Vo viac ako polovici prípadov opýtaní popisovali, že tesne pred úmrtím sa im príbuzným nedostávalo toľko starostlivosti a pozornosti od personálu, ako by očakávali. „Dnes v podstate neexistujú jednotné štandardy kvality poskytovania dlhodobej starostlivosti. Ak chceme, aby pacienti a ich príbuzní boli spokojnejší, mali by sme ich nastaviť a zabezpečiť kontrolu kvality poskytovanej dlhodobej starostlivosti,“ vysvetľuje M. Lévyová.

Chcete lepšie služby? Tak si priplaťte

V prieskume sa viac ako polovica respondentov (54 %) vyjadrila, že za „kvalitnejšiu starostlivosť“ si potrebovali priplácať, pričom 50 % opýtaných takéto príplatky nepovažuje za primerané. „Drobné dary, všimné, sponzorstvo, jednorazovo alebo opakovane, samoplatba v kvalitnejšom zariadení, platby aj za ostatné služby,“ vymenováva formy príplatkov jeden z respondentov prieskumu. Prieskum podľa M. Lévyovej ukazuje, že zariadenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemajú dostatok financií, na čo, doslova, dopláca pacient.“ Na jednej strane je potrebné upraviť financovanie dlhodobej starostlivosti, a to v závislosti od nákladov s tým spojených. Na strane druhej, mali by sme zvážiť možnosť pripoistenia sa pre prípad nadštandardnej dlhodobej starostlivosti v budúcnosti,“ uzatvára M. Lévyová.


Online prieskum na vzorke 568 respondentov pod názvom „Zlepšenie zdravotno-sociálnej starostlivosti pre ľudí v potrebe dlhodobej starostlivosti na Slovensku“ bol realizovaný od 10. mája do 10. júna 2018 v rámci projektu „Stratégie dlhodobej starostlivosti“. Výsledky prieskumu boli následne na pracovnej úrovni konzultované s predstaviteľmi odbornej a širokej verejnosti. Na projekte pod gesciou Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti spolupracujú zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Asociácie na ochranu práv pacientov SR. 



Uveďte, kto každý z Vašich blízkych bol a/alebo je užívateľom dlhodobej starostlivosti v priebehu posledných 5 rokov?

12%
46%
2%
7%
15%
18%