Chronické ochorenie žíl je vážnym zdravotným, estetickým a ekonomickým problémom, ktorým trpí takmer 80 % Slovákov. Pri jeho vzniku zohráva úlohu dedičnosť, avšak veľký význam majú tiež „zdedené“ zlozvyky v rodine, ako aj nesprávny životný štýl. Prevencia a včasná liečba výrazne pomáhajú eliminovať ochorenie a spomaliť jeho vývoj. Aj preto netreba návštevu lekára zbytočne odkladať.

Chronické, zápalové ochorenie žíl sa bez správnej liečby zhoršuje a postupuje do vyšších, závažných štádií. Základným mechanizmom chronického žilového ochorenia (CHŽO) na mikroskopickej úrovni je takzvaná leukocytovo-endotelová interakcia, kedy, zjednodušene povedané, majú biele krvinky zvýšenú tendenciu priľnúť k stene žily a následne ju oslabovať a poškodiť.

Príznaky neraz ignorujeme

Príznaky prvého štádia ochorenia zaznamená asi 20 % Slovákov. Sú síce navonok neviditeľné, no o to typickejšie: pocit ťažkých nôh, bolesti, svrbenie kože, opuchy či kŕče. „Napriek tomu, že príznaky chronického žilového ochorenia sa lekári snažia dostať do povedomia verejnosti, potvrdilo sa, že až 82 % ľudí tieto príznaky ignoruje, podceňuje a považuje ich za normálne,“ hovorí angiologička prof. MUDr. Viera Štvrtinová, PhD. V poslednom období dokonca rastie počet mladých ľudí so žilovými problémami.

Na rozdiel od mužov, ktorí výrazne zanedbávajú aj zjavnejšie príznaky a vyššie štádiá CHŽO, ženy spozornejú, keď sa im na nohách začnú objavovať rozšírené sieťové žilky, tzv. teleangiektázie a rozšírené drobné koncové žily. Žiaľ, trápi ich viac estetická stránka problému, ktorý si „liečia“ výživovými doplnkami či mastičkami. Nesprávne liečené či neliečené ochorenie môže progredovať do výskytu kŕčových žíl, vedie k zmenám sfarbenia kože. Neodborná liečba môže spôsobiť závažné poškodenie kože a podkožného tkaniva dolnej končatiny a môže vyústiť do vzniku otvoreného vredu predkolenia.

Dedičstvo alebo zlé návyky?

Pri vzniku ochorenia zohráva úlohu dedičnosť, a to významnejšie zo strany matky, kde je pravdepodobnosť až 65 %, že potomok chronické žilové ochorenie zdedí. Dedičnosť zo strany otca je výrazne nižšia, necelých 14 %. V prípade, že ochorením trpia obaja rodičia, predpoklad zdedenia je až 80 %.

„Avšak veľký význam majú najmä zaužívané zlozvyky doma, v rodine. Hovoríme o dedení zlých životných návykov, ako sú nesprávna životospráva, málo pohybu, sedavý spôsob života, nevyhovujúca strava, vedúca k zápche,“ spresňuje príčiny chronického žilového ochorenia profesorka Viera Štvrtinová a dodáva: „Zlozvyky, alebo odbornejšie rizikové faktory, zohrávajú pravdepodobne v rozvoji ochorenia dôležitejšiu rolu ako dedičnosť, pretože vplývajú nielen na jeho vznik, ale predovšetkým na jeho vývoj do vyšších štádií.“

Ovplyvniteľné a neovplyvniteľné rizikové faktory

Na neovplyvniteľné faktory CHŽO nemáme žiadny alebo len minimálny dosah. Patria k nim dedičná predispozícia, vek, pohlavie, tehotenstvo alebo prekonaná žilová trombóza. Zlé návyky a nesprávnu životosprávu však ovplyvniť a zmeniť môžeme. Ak sa to podarí, významne prispejeme k prevencii, liečbe, ako aj k spomaleniu progresie ochorenia do vyšších štádií. Je preto dôležité vyhýbať sa sedavému spôsobu života, nesprávnemu sedeniu, dlhej práci v stoji, nedostatku pohybu, častej zápche, ako aj nadváhe a obezite. Pravidelné dvíhanie ťažkých bremien, tesné oblečenie, časté chodenie v topánkach na vysokých opätkoch, príliš dlhé sedenie počas cestovania, horúce prostredie, fajčenie a užívanie antikoncepcie alebo hormonálnej liečby sú ďalšie rizikové faktory vplývajúce na zápalové ochorenie žíl, ktoré vieme odstrániť a prispieť tak k zdraviu vlastných nôh.

Najčastejšie ochorenia a anomálie žilového systému

„Ochorenia žilového systému podľa dĺžky trvania a nástupu symptómov môžeme rozdeliť na akútne a chronické. K akútnym patria tromboflebitídy a flebotrombózy, k chronickým zaraďujeme žilovú nedostatočnosť povrchového alebo hlbokého žilového systému. Patrí sem tiež posttrombotický syndróm ako následok prekonanej flebotrombózy. Rozlišujeme šesť štádií chronickej žilovej nedostatočnosti podľa závažnosti a stupňa poškodenia žilového systému,“ hovorí cievna chirurgička MUDr. Silvia Kissová.

Prvé štádium je ešte bez viditeľných zmien na koži, ide skôr len o určité nepohodlie, pocit ťažkých nôh na konci dňa či opuch. Štádium C1 charakterizujú už spomenuté teleangiektázie, ďalšie štádium predstavujú rozvinuté kŕčové žily. Potom nasledujú opuchy a viditeľné pigmentové zmeny na koži, neskôr až atrofické. Posledným štádiom je vred predkolenia. Samostatnú skupinu v rámci chronického žilového ochorenia tvorí chronická žilová nedostatočnosť, odborne insuficiencia. „Je spôsobená nefunkčnosťou chlopní v žilovom systéme, v dôsledku čoho dochádza k refluxu, k nedostatočnému vyprázdňovaniu krvi zo žilového systému s následnou stagnáciou krvi v žilách, čo sa pacientovi môže prejaviť pocitom napätia v nohách, opuchmi okolo členkov a lýtok a najmä po dlhšej statickej záťaži únavou nôh,“ dopĺňa doktorka Kissová.

Flebotrombóza alebo žilová trombóza je vytvorenie krvnej zrazeniny vnútri žily, čo obmedzuje prietok krvi, prípadne žilu úplne uzatvára. Vo veľkej väčšine postihuje hlboké žily. Uvoľnením a odplavením časti trombu cez pravú komoru srdca do pľúcnej tepny môže dôjsť k pľúcnej embólii – upchatiu časti pľúcneho obehu, čo môže zapríčiniť aj smrť. Postihuje najčastejšie žily dolných končatín a panvové žily. Trombóza povrchových žíl vzniká predovšetkým na podklade ich zápalu – vtedy hovoríme o tromboflebitíde.

Ako sa chronické žilové ochorenia liečia?

Čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie. Ak pacient chodí k praktickému lekárovi na preventívne prehliadky, aj napriek tomu, že sa nesťažuje, lekár na základe kladne zodpovedaných cielených otázok, týkajúcich sa príznakov CHŽO, zhodnotí stav pacienta a odporučí liečbu a návštevu odborníka. V praxi sa osvedčil najmä anamnestický dotazník na odhalenie venózneho pôvodu bolesti dolných končatín. Odborník potom stanový komplexný a účinný liečebný postup, ako aj odporúčania na zmenu životného štýlu. „Farmakoterapia spolu s režimovými opatreniami a správnou životosprávou môžu oddialiť rozvoj chronickej žilovej nedostatočnosti. Taktiež včasná operačná liečba v správne indikovaných prípadoch môže predchádzať progresii chronickej žilovej nedostatočnosti do pokročilejších štádií ochorenia so vznikom vredov, s chronickým priebehom a zdĺhavejšou liečbou,“ upozorňuje cievna chirurgička doktorka Kissová.

V závislosti od toho, či ide o ochorenie povrchového alebo hlbokého žilového systému potom odborník – cievny chirurg stanoví liečbu. „Posttrombotický syndróm, vznikajúci ako následok prekonanej flebotrombózy pri obštrukcii hlbokého žilového systému liečime spravidla symptomaticky. Farmakoterapiou a kompresívnymi pančuchami sa snažíme predchádzať a zmierňovať opuchy dolných končatín. Chronickú žilovú nedostatočnosť povrchového žilového systému liečime v závislosti od štádia ochorenia, subjektívnych ťažkostí pacienta, klinického vyšetrenia a na základe sonografického nálezu,“ hovorí doktorka Kissová a na margo liečby jednotlivých štádií chronickej žilovej nedostatočnosti dodáva, že prvé štádium sa lieči konzervatívne, farmakoterapiou – venoaktívnymi látkami. Najčastejšie originálnym liekom s obsahom čistenej mikronizovanej flavonoidnej frakcie. Takýto originálny liek má, na rozdiel od výživových doplnkov, silnú medicínu postavenú na dôkazoch. 

„Ďalej liečime kompresívnymi pančuchami, eventuálne sklerotizáciou teleangiektázií a retikulárnych žíl, ktoré sú skôr estetickým problémom pacienta. Pokročilejšie štádiá pri sonograficky potvrdenom refluxe riešime operačne. Druh operačného výkonu, teda či zvolíme konvenčnú metódu alebo miniinvazívnu katetrizačnú metódu, závisí od rôznych faktorov, ktoré posudzujeme individuálne u každého pacienta. Rozhodujúce je aj to, či ide o prvú tzv. primooperáciu alebo reoperáciu. Operačný výkon môže byť doplnený miniflebektómiou alebo sklerotizáciou,“ uzatvára cievna chirurgička.

Ivana Baranovičová

Článok vyšiel v Bedekri zdravia 6/2024. Predplatné časopisu si môžete objednať na bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk.