Zdravie je elementárne pre trvalo udržateľný rast kvality života všetkých občanov aj pre naplnenie priority Vlády SR LEPŠIE, POKOJNEJŠIE A BEZPEČNEJŠIE ŽIŤ (PVV SR 2023-2027 str. 42-50). Systém starostlivosti stojí na zdraví tých, čo starostlivosť priamo poskytujú v zariadeniach a v domácnostiach.
„Práca opatrovateliek/lov a sanitárov nie je atraktívna a stáva sa nebezpečnou! V systéme chýbajú ľudia. Pochopiteľne, veď práca za minimálnu mzdu do úmoru, perspektíva života v chudobe a chorobe je strašiakom! Nehovoriac o fyzických, psychických, biologických a psychosociálnych rizikách, ktoré túto prácu sprevádzajú. Práce je veľa a zamestnávatelia často nedodržiavajú zákony, aby nebolo potrebné riešiť dôsledky zo zistení choroby z povolania“, hovorí podpredsedníčka Komory opatrovateliek SR(KOS), p. Ždiľová.
KOS, spolu s partnerskými organizáciami poukazujú na hrozbu v poskytovaní starostlivosti, ktorú predstavuje zdravie pracovníkov v sociálnych a zdravotných službách, hlavne v opatrujúcich profesiách a zdravie neformálnych opatrovateľov (príbuzných), ktorí sa roky rokúce sami starajú o osobu s ťažkým zdravotným znevýhodnením. V opatrujúcich rolách je viac ako 70% žien, ktoré sa nestarajú o svoje zdravie, ale o zdravie opatrovaných. „Všetci dávajú svoje zdravie na oltár ako obetu za zdravie tých o ktorých sa starajú. Priemerný vek opatrovateliek je 50+. Je spojený s menopauzou a hormonálnymi zmenami. V spojení s dlhodobým preťažovaním pri opatrovaní sa u žien skôr objavujú kostrovo-svalové a neurologické problémy. S vekom človek prirodzene stráca silu, obratnosť, rýchlosť, menia sa jeho kognitívne schopnosti. A prirodzene klesá aj schopnosť poskytovať 100% starostlivosť a niesť za to zodpovednosť. Ide o sestry, opatrovateľky, sanitárky a ženy s opatrovateľskými povinnosťami v domácnosti, ktoré pracujú niekedy aj 24 hodín“, dodáva Ždiľová.
V roku 2023 Štatistický úrad, vo svojej Ročenke o zdraví 2024[1], zaznamenal nárast počtu návštev a nárast počtu hospitalizácii na neuro-, kardio-, onko-, reumato-, endokrino-logických oddeleniach. Počet ľudí vo veku 65+ sa blíži k 1 miliónu. Máme najkratšie dožívanie v zdraví v rámci EU (cca 57r). Od r.2021 sme v mínusovej pôrodnosti. Ochorenia sú často invalidizujúce, liečba a starostlivosť je dlhodobá a náročná. „Sú to desivé ukazovatele potreby zdravotnej a sociálnej starostlivosti do budúcnosti. Nemôžeme donekonečna iba riešiť dôsledky. Voláme po zlepšení prevencie a odvrátení degradácie zdravia. Tento trend nás jedného dňa zavalí. Štát nebude mať kým starostlivosť poskytovať!“, dopĺňa p. Ždiľová
Silný a sociálne spravodlivý štát by nemal zabúdať na opatrujúce osoby. Riešením je zlepšiť prevenciu a ochranu zdravia opatrujúcich osôb, a zatraktívniť túto prácu. Opatrujúce osoby si zaslúžia dôstojnú starobu za to, že ju dnes dôstojnou robia iným, nie dôchodok v chorobe, chudobe a neistote[2].
„V partnerskej zhode, spoločne apelujeme na Vládu SR a Parlament NR, na pána ministra práce a pána ministra zdravotníctva, ale aj predstaviteľov iných ministerstiev, aby v novele dôchodkového zákona zohľadnili morálny a spoločenský prínos starostlivosti, ktorá šetrí štátu státisíce Eur často bezplatnou starostlivosťou o príbuzného.
Žiadame:
- umožnenie skoršieho odchod do dôchodku ženám od 58 rokov veku v profesiách starostlivosti, bez krátenia dôchodku a zohľadnenie pritom starostlivosť o príbuzného v domácnosti, prípadne aj počet vychovaných detí
- umožnenie neformálnym opatrovateľkám/ľom spätné započítanie všetkých rokov v starostlivosti do odpracovaných rokov,
- zohľadnenie vo výpočte osobného mzdového bodu (OMB) poskytovanie opatrovania popri zamestnaní. Dnes isté formy zamestnania popri poberaní príspevku na opatrovanie skôr ohrozujú bezpečný, zdravý a dobrý život opatrovateliek/ľov, lebo znižujú ich OMB.
- úpravu tabuľkových platov, a zaradenie povolania opatrovateľ/ka do minimálne 3. plat. triedy a 3. kategórie rizikovosti, podľa spravodlivého kľúča. Prejavia tým uznanie práva na dôstojný príjem a ochranu zdravia žien a mužov v sektore starostlivosti. Aj mužov potrebujeme.
V neposlednom rade, v rámci avizovaných zmien prosíme, aby pri prijímaní opatrení na podporu jednorodičov a rodín, formou výhodnejších úverov, rodinnej karty, odpustením DPH, úpravou OČR, prípadne zľavou na cestovanie, nezabudli zákonodarci práve na tých, ktorí robia štátu sloniu službu tým, že sa zodpovedne starajú o svojich zdravotne znevýhodnených rodičov, deti a blízkych bez nároku na príspevok na opatrovanie a bez možnosti sa zamestnať“, vyzýva pani Ždiľová
Boli by to silné motivačné faktory pre tých, ktorí váhajú nad prácou v pomáhajúcich profesiách, alebo pre návrat opatrovateliek zo zahraničia.
Veríme, že skorší odchod do dôchodku a potrebné benefity prilákajú mladých ľudí, Slovákov zo zahraničia, pomôžu stabilizovať personál a zatraktívniť sektor dlhodobej starostlivosti.
"Pomáhať a chrániť" je motto policajného zboru, ale aj opatrovateliek.
