Európske pacientske fórum (EPF) je hlboko znepokojené neistou budúcnosťou európskej spolupráce v oblasti zdravotníctva po roku 2020. Päť scenárov, ktoré navrhla Európska komisia v apríli, ukazujú, že zdravotníctvo nie je prioritou Európskej únie.
Otvorený list pánovi Junckerovi zaslalo 6. júna 39 zdravotníckych organizácií, vrátane EPF a niekoľko ich európskych členov, v ktorom vyjadrujú svoje obavy. Dúfame v plodný dialóg o budúcnosti zdravotníctva v EÚ. Cieľom tohto listu je opätovne zdôrazniť názor, že zdravotníctvo je absolútne a jednoznačne ústrednou témou EÚ. Otvorený list v anglickom jazyku si môžete prečítať tu.
Voľný preklad otvoreného listu:
Spolupráca EÚ v oblasti zdravia je kľúčová pre budúcnosť Európy
Organizácie, ktoré podpísali tento otvorený list, by chceli vyjadriť vážne obavy v súvislosti s budúcnosťou zdravotnej politiky a programov v oblasti zdravotníctva v EÚ vo svetle Bielej knihy o Budúcnosti Európy a navrhnúť naliehavé stretnutie s pánom Junckerom.
Zdravotníctvo je jednoznačne kľúčovou oblasťou EÚ. Vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a blahobytu je zakotvená v zmluvách Európskej únie.[1] Spolupráca EÚ v oblasti zdravia je nevyhnutná pre budúcnosť Európy a znovunadobudnutie dôvery občanov Európskej únie.
Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra 70 % Európanov chce, aby EÚ urobila viac pre zdravie. Je nevyhnutné, aby sa otázke zdravia v EÚ venovala dostatočná pozornosť. EÚ musí naďalej prinášať výsledky, ktoré vedú k hmatateľným rozdielom v každodennom živote občanov a tak obnovujú ich dôveru v jej inštitúcie.
Ochrana a zlepšovanie zdravia je veľkým úspechom Európskej únie
Priemerná dĺžka života v EÚ rastie. Prírastok v únii je pozitívne prepojený so zdravím a dlhším životom. Hoci existuje potreba neustáleho zlepšovania, štandardy ochrany pacientov, spotrebiteľov a pracovníkov patria medzi najvyššie na svete vďaka právnym predpisom EÚ.
Európska integrácia a spolupráca priniesli výhody pre naše zdravie a poskytujú životne dôležité zdroje pre naše zdravotné služby: voľný pohyb odborníkov v oblasti zdravotníctva, zdravotnícke technológie, cezhraničnú starostlivosť o pacientov - právo na liečbu v iných členských štátoch na základe spoločných minimálnych štandardov bezpečnosti a kvality; cezhraničné zdieľanie vysoko špecializovaných odborných znalostí – vďaka jednej z najsľubnejších nadnárodných iniciatív, Európskych referenčných sietí pre veľmi zložité a zriedkavé choroby - oblasť nielen tam, kde sú účinné stratégie pre celú EÚ, ale aj tam, kde je pridaná hodnota opatrení EÚ.
Je to vďaka právnym predpisom EÚ, právam a ochrane, ktoré regulujú vnútroštátne zákony
Nemožno si predstaviť fungujúci vnútorný trh, ktorý neberie do úvahy a nechráni zdravie svojich občanov, pacientov a spotrebiteľov. Ekonomický rast môže stavať iba na zdravom a životaschopnom obyvateľstve.
Koordinované opatrenia EÚ v oblasti zdravia šetria životy a znižujú zaťaženie chorobami
Uľahčením užšej spolupráce EÚ zachránila nespočetný počet občanov a prispela k zlepšeniu ich zdravia. Program v oblasti zdravia je životne dôležitým prostriedkom na formulovanie zdravotnej politiky a na jej účinné vykonávanie.
Závery predchádzajúceho hodnotenia programu v oblasti zdravia boli mimoriadne pozitívne, s dôkazom jeho vplyvu nad rámec relatívne skromnej veľkosti a výmeny poznatkov a skúseností medzi členskými štátmi, ktoré by sa inak neuskutočnili. Okrem toho "umožnil rozvinúť mnoho prioritných aktivít ... ktoré by ináč ekonomická situácia a rozpočtové obmedzenia neumožnili" - teraz viac než kedykoľvek predtým, keď sú národné rozpočty na zdravotníctvo pod ešte väčším tlakom. Program bol považovaný za nástroj poskytujúci hodnotu za peniaze a bol obzvlášť dôležitý pre zabezpečenie prístupu k zdravotnej politike, založenej na ľudských právach.
Preto sme veľmi znepokojení skutočnosťou, že niektoré scenáre v Bielej knihe o Budúcnosti Európy by mohli viesť k znižovaniu európskych činností, spolupráce, regulácie právnych predpisov a poklesu ochrany a zlepšovania nášho zdravia.
Namiesto toho musí byť táto úloha v budúcnosti posilnená prostredníctvom nového silného a ambiciózneho programu v oblasti zdravia, ktorý spojí členské štáty a primkne ich k spolupráci v oblasti posilňovania zdravia. Podporí dôležitú spoluprácu s inými inštitúciami, ako WHO a OECD, a podporí výskum v oblasti zdravia.
Bezprecedentné zdravotné a sociálne výzvy možno riešiť len na európskej úrovni
Nikdy nebol silnejší dôvod alebo dôležitejšie obdobie, aby Európa spolupracovala na ochrane nášho zdravia.
Zatiaľ čo sa očakávaná dĺžka života zvýšila, získané roky často žijeme v pomerne horšom zdravotnom stave v dôsledku množstva chronických ochorení, ktorým sa dá predchádzať, spájajú sa s obrovskými rozdielmi a pretrvávajú v rámci členských štátov či medzi nimi. Priemerná dĺžka života je o 12 rokov kratšia pre muža v Litve ako v Taliansku. Diskriminácia a nerovnosť sú rozšírené, pokiaľ ide o prístup k zdravým životným podmienkam a zdravotnej starostlivosti. Napríklad očakávame, že životy Rómov a utečencov budú o 10 rokov kratšie ako národné priemery. Ženy bez domova v Európe umierajú v priemere vo veku 43 rokov kvôli mnohým zdravotným nevýhodám. Lisabonská stratégia zahŕňala cieľ, ktorým je pridať do roku 2020 dva roky zdravého života ľuďom v celej EÚ. Tento cieľ ešte stále nie je splnený.
Európa čelí dôležitým zdravotným hrozbám, ktoré sa musia stať najvyššou prioritou komisie. Naše drahé, život zachraňujúce antibiotiká majú nižšiu účinnosť. Antimikrobiálna rezistencia sa na celom svete šíri rýchlejšie, ako sa očakávalo. Žiadna krajina nemôže riešiť túto výzvu sama. Baktérie a rezistenciu voči liekom nemožno zastaviť hranicami. Alternatívu, ak sa nám nepodarí konať, si nevieme ani predstaviť: 10 miliónov úmrtí na celom svete, každoročne do roku 2050.[2] Bohaté krajiny nebudú imúnne. Tí z nás z krajín, ktoré berú vysoko kvalitné systémy zdravotnej starostlivosti za samozrejmosť, majú najviac čo stratiť.
Národné vlády očakávali a požadovali podporu Európskej komisie vo forme stratégie liečby chronických ochorení. Väčšina členských štátov žiada viac opatrení EÚ v oblasti zdravia, najmä v oblasti prevencie chorôb a podpory zvyšovania bezpečnosti, kvality a efektívnosti starostlivosti, aby pomohla svojim vlastným snahám o zvýšenie udržateľnosti zdravotníctva.
Spoločné výzvy pre európske zdravotné systémy si vyžadujú spoločné opatrenia
Vlády členských štátov zostávajú zodpovedné za zdravotníctvo vo vlastnej krajine, ale európske zdravotné systémy čelia spoločným výzvam - nevyhnutnému posunu od starostlivosti zameranej na choroby a na ústavnú starostlivosť, na starostlivosť zameranú na človeka, manažment chronických ochorení, kde zohrávajú kľúčovú úlohu pacienti, rodiny a komunity.
Členské štáty preto potrebujú cezhraničnú podporu vo forme odborných znalostí, koordinácie, výmeny údajov, dôkazov a osvedčených postupov či financovania programov.
Vlády jednotlivých členských štátov nemôžu riešiť ohrozenia zdravia a zdravotných služieb samostatne. Bežne sa stretávame s výzvami súvisiacimi s rezistentnými infekciami, s chronickými chorobami, s obezitou, so škodami z požitia alkoholu, s infekčnými ochoreniami, s novými technológiami, s rastom cien liekov a s nerovnosťou v dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ktoré možno riešiť spoločne oveľa efektívnejšie.
Pohľad do budúcnosti: zaviazať sa k zdraviu a trvalo udržateľnému rozvoju
Pokiaľ ide o budúcnosť, EÚ sa nesmie vyhýbať väčšej angažovanosti v oblasti zdravia. Práve naopak, výzvy, ktorým čelíme a príležitosť naďalej preukazovať európskym občanom pridanú hodnotu opatrení EÚ v oblasti zdravia, podnecujú, aby sa zdravotná starostlivosť stala hlavnou politikou EÚ, ktorá podporuje silnejšiu ochranu pacientov a spotrebiteľov a koniec koncov zlepšuje životy ľudí.
Ak by EÚ ustúpila od ochrany pacientov a spotrebiteľov a zlepšovania zdravia, poškodilo by to dôveryhodnosť inštitúcií.
Preto je dôležitý silný program v oblasti zdravia, v neposlednom rade aj preto, aby sa v politických dialógoch, ktoré vychádzajú zo všetkých dostupných dôkazov a odborných znalostí, zúčastnili hlasy občianskej spoločnosti - pacienti, spotrebitelia, zdravotnícki pracovníci, epidemiológovia a technickí experti.
Na to potrebujeme silné vedenie v rámci komisie s osobitnou zodpovednosťou za zdravie. Začlenenie zdravia do pôsobnosti iných komisií nebude fungovať bez stimulov, usmernení, vedomostí, odborných znalostí a vedenia zo strany silného generálneho riadenia Komisie pre zdravie.
Dôkazom toho je nedávny vývoj v agende digitálneho zdravia a symbiotický vzťah medzi DG SANTÉ a DG CONNECT. Úsilie týkajúce sa Sociálneho piliera a Zboru európskej solidarity nie sú náhradou za vedúce postavenie v oblasti zdravia v rámci komisie, ale skôr by mali slúžiť ako komplementárne opatrenia na zabezpečenie maximálneho vplyvu.
EÚ sa zaviazala splniť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, tak v rámci EÚ, ako aj v celosvetovom meradle s kľúčovým cieľom v oblasti zdravia.
Zdravie je tiež na poprednom mieste v medzinárodnej politickej agende - skupina G20 pod vedením Nemecka diskutuje o rezistencii voči antibiotikám. Zdravie a dostupnosť kvalitnej zdravotnej a sociálnej starostlivosti sú prvoradým problémom pre všetkých. Napriek tomu medzinárodné inštitúcie nemajú mechanizmy na skutočnú implementáciu, ktorá by mali vplyv na každodenný život ľudí.
To si tiež vyžaduje vedenie a odbornosť v oblasti zdravia v rámci komisie, ktorá pracuje v súčinnosti so zdravotníckou komunitou.
Na záver:
Vyzývame na posilnenie činnosti EÚ v oblasti zdravia tým, že bude chrániť pacientov a spotrebiteľov a zlepšovať zdravie ľudí. Vyzývame na posilnenie činnosti EÚ v oblasti zdravia, ktorá podporuje spoluprácu medzi krajinami, integruje činnosť členských štátov a pomáha im riešiť výzvy, ktorým čelia. Vyzývame na posilnenie opatrení EÚ v oblasti zdravia, ktoré by boli podporené silným programom EÚ v oblasti zdravia a vedením v rámci osobitného riaditeľstva Európskej komisie.
[1] Článok 168 (1) ZFEÚ vyžaduje, „aby sa pri definovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Únie zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia“. Táto povinnosť sa nachádza aj v článku 114 ods. 3 ZFEÚ a bola ďalej posilnená po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, článkom 9 ZFEÚ a článkom 35 Charty EÚ.[2] Pohľad na antimikrobiálnu rezistenciu: https://amr-review.org/