Najbližší voľný termín u neurológa o tri mesiace, u ortopéda o niekoľko týždňov, na endokrinológii tiež o pár mesiacov. Smutné je, že aj takúto informáciu dostane človek s akútnym problémom, ktorý ho potrebuje ihneď riešiť. Na dlhé čakacie doby na vyšetrenie u špecialistu sa sťažuje mnoho pacientov. Potvrdzuje to aj prieskum pre Asociáciu na ochranu práv pacientov SR (AOPP), ktorý na konci minulého roka zrealizovala agentúra GfK.
Takmer polovica respondentov prieskumu bola totiž nespokojná so súčasnou kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hlavným dôvodom nespokojnosti boli čakacie doby u lekárov. Nespokojnosť s čakacou dobou u špecialistu uvádzalo až 37 % respondentov z prieskumu. Každý štvrtý človek mal problém so získaním termínu u špecialistu. Necelá tretina pacientov pritom čaká na termín u špecialistu do 1 týždňa, ďalšia tretina 2 až 4 týždne. Približne 15 % pacientov čaká viac ako 3 mesiace. Priemerne sa na termín u špecialistu čaká 7,3 týždňov. „Je nemysliteľné, aby sa ľudia s akútnym problémom nevedeli dostať k špecialistovi skôr ako o pár týždňov. Odporúčame preto, aby sa pacienti, ktorí majú na vyšetrenie u špecialistu čakať veľmi dlho, obrátili na svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá im môže pomôcť nájsť odborníkov s kratšími čakacími lehotami,“ uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Hoci treba povedať, že čakacie lehoty na špecializované vyšetrenie sú legitímne, žiadny vyspelý štát totiž nedokáže pokryť v celom rozsahu celkový dopyt po zdravotnej starostlivosti, mali by sa týkať len zdravotnej starostlivosti, ktorá znesie odklad. „Vieme, že stúpa výskyt určitých civilizačných ochorení, špecialisti preto majú plné čakárne ľudí, ktorí naliehavo potrebujú pomoc. Napokon, zvyšuje sa aj počet občanov v postproduktívnom veku, ktorí vyžadujú viac zdravotnej starostlivosti ako mladá populácia. Niektorí lekári ordinujú i napriek svojmu vyššiemu veku, no v určitých mestách/regiónoch je aj tak stály nedostatok špecialistov,“ vysvetľuje M. Lévyová. Na nedostatok lekárov špecialistov, upozorňujú aj iné organizácie, pôsobiace v sektore zdravotníctva.
Preto by pomohlo, aby štát zadefinoval minimálnu sieť špecialistov, ktorá by reálne postačovala na potreby pacientov a ich chorobnosť. Aby navýšil nielen ich počty, ale aj rozmiestnenie v jednotlivých krajoch. „Niektorí pacienti sú dokonca odhodlaní si priplatiť, len aby sa na vyšetrenie, ktoré im má pomôcť s ich zdravotným problémom, dostali. Treba však poznamenať, že existuje stále veľká časť obyvateľstva, ktorá by si takýto „luxus“ nemohla dovoliť,“ dodala M. Lévyová. Za rýchle vyšetrenie alebo diagnostiku pomocou prístrojov v ambulancii by si bolo ochotných priplatiť takmer 70 % respondentov prieskumu AOPP.
