Výdavky na zdravotníctvo na Slovensku dnes zaostávajú za priemerom EÚ.[1] V prípade nominálneho vyjadrenia je rozdiel ešte výraznejší, keďže nominálna suma nedosahuje ani 40% priemeru EÚ, Slovensko navyše výrazne zaostáva aj za Českou republikou. Požiadavky obyvateľov na kvalitu a rozsah služieb v zdravotníctve narastajú. V kombinácii so starnutím populácie sa bude tento tlak ešte zvyšovať, následkom čoho bude potrebný nárast verejných výdavkov do tohto sektora. Podľa odhadov bude musieť Slovensko vynaložiť oproti dnešnému rozpočtu verejného zdravotného poistenia minimálne o 5 až 10 miliárd EUR viac do roku 2030, ak chceme zabrániť kolapsu systému.[2]
Americká obchodná komora v SR v spolupráci so svojimi členmi a partnerskými inštitútmi INESS a Advance Healthcare Management Institute predstavili analytickú štúdiu, ktorá poukazuje na stav výdavkov do zdravotníctva na Slovensku a odkrýva dôležité kroky, ktoré musí budúca vláda urobiť v prospech svojich občanov, aby im zabezpečila kvalitný život počas produktívnych rokov ako aj neskôr na dôchodku. Dokument poukazuje na vzťah medzi výdavkami a efektívnosťou zdravotníctva a ponúka niekoľko konkrétnych návrhov na zmenu systému financovania zvýšením platby za poistenca štátu, zavedením sociálne únosnej spoluúčasti a pripoistenia.
Chronický nedostatok financií sa stal v priebehu poslednej dekády najvýznamnejšou témou v zdravotníctve a ani rok 2023 nepriniesol napriek čiastkovým reformám zásadné zlepšenia. Financovanie zdravotníctva je vnímané ako rozpočtový výdavok a je z veľkej časti postavené na odvodoch ekonomicky aktívneho obyvateľstva. „Absolútny počet prispievateľov však bude v najbližšom polstoročí klesať. Aktuálne je na Slovensku niečo menej ako 3,4 milióna obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov. Do roku 2030 ich ubudne 200 000 (- 6%) a do roku 2060 asi 900 000 (-26 %). Ak predpokladáme lineárnu závislosť medzi počtom ekonomicky aktívnych a odvodovými príjmami, tak by to v dnešných cenách znamenalo úbytok odvodových príjmov zhruba 290 miliónov eur ročne v 2030 a 1 240 miliónov ročne v 2060,“ hovorí Martin Vlachynský z analytického inštitútu INESS.
Že financovanie do zdravia nie je jednoduchý rozpočtový výdavok, ale investícia do kvality života a prosperity, potvrdzujú ekonómovia z McKinsey Global Institute. Až tretina hospodárskeho rastu vo vyspelých ekonomikách sa v minulom storočí dá pripísať práve zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva.[3] Čím sú ľudia v krajine zdravší, tým viac hodnôt dokážu svojou prácou vyprodukovať pre ekonomiku krajiny. “Slovensko má v stratégii starostlivosti o zdravie jasne formulované ciele, ktoré chce dosiahnuť v rámci zdravotníctva. Stratégia uvádza, že do roku 2030 bude stredná dĺžka života mužov 77 rokov a stredná dĺžka života žien 83 rokov. Vieme, že najvyšší podiel majú na odvrátiteľných úmrtiach u mužov kardio-vaskulárne a onkologické ochorenia, avšak u žien majú najvyšší podiel práve onkologické ochorenia. Spomedzi štátov EÚ má Slovensko najvyššiu úmrtnosť na rakovinu prsníka. Liečba onkologických ochorení je podľa údajov EÚ na Slovensku zle dostupná a v niektorých prípadoch úplne nedostupná. Preto je zrejmé, že ambiciózne nastavené ciele nie je možné dosiahnuť bez zlepšenia prevencie a najmä bez liečby. Vieme, čo máme robiť, dostupné sú aj postupy, ako to urobiť, teraz je to už len na ochote to urobiť,” dodáva Mária Lévyová, prezidentka Asociácia na ochranu práv pacientov SR.
Údaje OECD[4] ukazujú na obzvlášť veľké zaostávanie Slovenska v investíciách do intelektuálnych aktív. Špecifikom je skrytý dlh v inováciách, ktorý predstavuje ťažko vyčísliteľný implicitný záväzok pre budúce vlády. Okrem finančného a intelektuálneho dlhu však vzniká aj investičný dlh, teda nezrealizované investície do infraštruktúry a modernizácie poskytovanej zdravotnej starostlivosti vrátane diagnostiky a liekov. Vladimír Mičieta, predseda výboru pre zdravotníctvo Americkej obchodnej komory v SR hovorí: „Občania tejto krajiny, verejnosť očakáva, že slovenské verejné zdravotníctvo sa svojim portfóliom služieb a kvalitou bude približovať európskemu priemeru. Už dnes existuje verejná objednávka na takúto politiku. Aktuálna nižšia dostupnosť inovatívnych liekov oproti priemeru v EÚ[5] tak predstavuje obrovský záväzok, ktorým sa musia ďalšie vlády zaoberať.“
V publikácií Prečo sa nedožívame v zdraví až do dôchodku?[6] boli analyzované výsledky vybraných zdravotných systémov v porovnaní s ich výdavkami na zdravotníctvo. Pri hodnotení bola použitá metodika[7], ktorá porovnáva zdravotné systémy na základe 11 ukazovateľov kvality liečby v krajine, ako napríklad počet liečiteľných a odvrátiteľných úmrtí či 30-denná úmrtnosť po infarkte myokardu, ktorý je jedným z najčastejších príčin zbytočných úmrtí. Hodnotené boli vyspelé západoeurópske systémy a krajiny bývalej V4. „Vo výsledkoch hodnotenia sa Slovensko s Poľskom delí o predposlednú priečku, posledné skončilo Maďarsko. Česká republika dopadla z krajín bývalej V4 najlepšie a najviac sa blíži k vyspelým zdravotným systémom. Z hodnotenia je zrejmé, že vyššie výdavky na zdravotníctvo prinášajú aj dostupnejšiu liečbu, dlhší a zdravší život a vyššie skóre v hodnotení. Slovensko má z porovnávaných krajín najnižšie výdavky na obyvateľa, o 2 mld eur menej ako v ČR. Preto si myslím, že výdavky na zdravie je možné navýšiť aspoň o 1 mld. eur zvýšením platby štátu na úroveň 5,5%, taktiež lepšou kategorizáciou poplatkov do sociálne únosnej spoluúčasti a zavedením pripoistenia,“ uzatvára analytička a autorka, Henrieta Tulejová z Advance Institute.
Ak Slovensku ako krajine a predstaviteľom politických strán, ktoré sa uchádzajú o mandát v nadchádzajúcich voľbách, skutočne záleží na tom, aby sme znížili počet predčasných, odvrátiteľných úmrtí, znížili chorobnosť, dosiahli predĺženie dĺžky života v dobrom zdraví, a teda aj obdobia aktívneho pracovného života a zvýšenie produktivity, náš systém zdravotníctva je nutné bezodkladne reformovať. Zamestnávatelia, analytici, odborná komunita a občania apelujú na novú vládu, aby zamerala svoje snahy na systémovú reformu sektora zdravotníctva cez otvorený odborný dialóg, adekvátnym využívaním európskych programov a zdrojov, ako aj úzku spoluprácu s krajinami, ktoré môžu byť Slovensku, na jeho ceste za zdravšou a modernejšou budúcnosťou, príkladom.
[1] Dokument Americkej obchodnej komory v SR pripravený v spolupráci s Advance Institute a INESS.
[2] The 2021 Ageing Report: Economic and Budgetary Projections for the EU Member States (2019-2070)
[3] Publikované v štúdií McKinsey Global Institute: Prioritizing Health – A prescription for prosperity (2020), založené na odhadoch nasledovných autorov: Robert W. Fogel, “Health, nutrition, and economic growth,” Economic Development and Cultural Change, April 2004, Volume 52, Issue 3; Suchit Arora, “Health, human productivity, and long-term economic growth,” Journal of Economic History, September 2001, Volume 61, Issue 3
[4] OECD, Capital Expenditure in the Health Sector & CEE, Health, Policy, Network
[5] Podľa EFPIA Patients W.A.I.T. Indicator 2022 Survey je jedným z príkladov analýza spoločnosti IQVIA na 168 inovatívnych liekoch, ktoré boli centrálne zaregistrované v EÚ medzi rokmi 2018 a 2021, s dostupnosťou k 5.1.2023. Plne dostupných na Slovensku bolo len 3% týchto liekov.
[6] Publikácia Prečo sa nedožívame v zdraví až do dôchodku? Tulejová & Šebová, 2023.
[7] Mirror, Mirror - Reflecting Poorly: Health Care in the U.S. Compared to Other High-Income Countries, Schneider et al, 2021.
Zdroj: tlačová správa Americkej obchodnej komory v SR , 12. september 2029
