Bratislava, 17. augusta 2022 - Zvýšenie minimálneho zdravotného odvodu, zavedenie poplatkov za podania na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj zavádzanie byrokratických bariér na zmenu poisťovne sú len časť z problémových návrhov v novele zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Aj preto vzniesla Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) v rámci aktuálneho medzirezortného pripomienkového konania až 48 pripomienok, z toho 46 zásadných.
Roky sa hovorí o tom, že pacient má byť na prvom mieste. „Návrh novely zákona z dielne ministerstva zdravotníctva však ide presne opačným smerom. Porušuje navyše základné ľudské práva,“ uviedla Mária Lévyová, prezidentka AOPP.
Pri navrhovanom zvýšení minimálnej výšky zdravotných odvodov na 98 eur bez ohľadu na výšku príjmu podľa AOPP hrozí zhoršenie sociálnej situácie významnej časti obyvateľov. „V čase rastúcich cien potravín, energií sa navrhované zvýšenie citeľne dotkne ľudí, ktorí si vo svojom regióne nevedia nájsť prácu na plný úväzok, alebo nemôžu mať takýto úväzok napríklad zo zdravotných dôvodov,“ dodáva M. Lévyová. Ak chce štát riešiť poistencov, ktorí cez účelovo skrátené úväzky krátia odvody, nemôže tak podľa AOPP robiť za cenu zhoršenia situácie sociálne slabších skupín.
Ako upozorňuje M. Lévyová, štát napriek prísľubom zlepšenia financovania zdravotníctva platí za svojich poistencov mesačne iba 35 eur. „Dlhé roky nemocnice, lekári, poisťovne aj pacienti volajú po navýšení tejto platby. Ak je pre štát výška platby za poistencov štátu uspokojujúca, žiadame, aby bol minimálny vymeriavací základ naviazaný na jej výšku,“ dodáva. Podľa nej by štát vzhľadom na alarmujúcu situáciu v zdravotníctve mal zároveň zvážiť legislatívnu úpravu, ktorá by garantovala výdavky na zdravotníctvo vo výške minimálne 1,9 % HDP a ich každoročné navyšovanie o 0,3 %.
Zásadným zásahom do práv pacientov je navrhované zavedenie poplatku za podanie na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Predpokladám, že nikoho by ani nenapadlo zaviesť poplatok za podanie oznámenia občana o krádeži v jeho byte na polícii. A návrh, aby pacient zaplatil 66 eur úradu na to, aby úrad robil kroky, na ktoré už od nás všetkých z našich odvodov dostáva peniaze, je reálne na stole,“ vidí problém Elena Marušáková, viceprezidentka AOPP.
Pripomienkovaný návrh predpokladá, že každý pacient má medicínske vzdelanie, na základe ktorého dokáže posúdiť relevantnosť svojho podnetu. Ak je tomu tak, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa stáva nadbytočnou inštitúciou. „Roky upozorňujeme na to, že onkologické ochorenia alebo iné závažné ochorenia finančne ruinujú pacienta i jeho rodinu. Neustále sa objavujú nové zbierky pre takýchto ľudí, a teraz im ešte dáme bariéru na to, aby podali podnet na úrad. Čiže budú musieť hľadať dobrodincov, ktorí za nich zaplatia poplatok, alebo podnet nepodajú,“ upozorňuje E. Marušáková.
Povinnosť notársky overeného podpisu a akceptačného listu pri zmene zdravotnej poisťovne považuje AOPP za návrh v rozpore s vládnym programom. „Vládny program hovorí o znižovaní byrokracie, využití moderných e-riešení. Podmieniť zmenu zdravotnej poisťovne návštevou notára a zaplatením poplatku za overenie podpisu je v 21. storočí absurdné riešenie problému s nekalými prepoisťovacími praktikami,“ upozorňuje M. Lévyová. Štát podľa nej ide namiesto vytvárania podmienok pre konkurenčný boj medzi poisťovňami, z ktorého by poistenci profitovali, zaviesť systém, kedy k zmenám poisťovní z dôvodu byrokratickej náročnosti prakticky nebude dochádzať. „Predstavte si, že sa z dediny musíte dopraviť do mesta len kvôli overeniu podpisu. Možno radšej zostanete naďalej v poisťovni, s ktorou nie ste spokojní,“ dodáva.
Návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. v jeho aktuálnom znení nerieši problémy, ktoré si v súčasnosti zaslúžia našu pozornosť. Štát by sa mal v prvom rade zamerať na problém nedostatku zdravotníckeho personálu, nedostatočné finančné zdroje, ktoré nezohľadňujú reálne potreby a len prispievajú k ďalšiemu zadlžovaniu, na zadefinovanie nároku pacienta, komerčných poistných produktov a na riešenie sociálnych platieb, ktoré by po správnosti nemali spadať pod rezort zdravotníctva, ale pod sociálne veci. Roky odsúvania riešenia zásadných problémov v zdravotníctve nás už začínajú dobiehať a nie je možné ich riešiť narýchlo ušitými novelami zákonov, ktoré nie sú orientované propacientsky, ale protipacientsky.
