Bratislava, 17. marec 2020 - Systém financovania zdravotníctva vnímajú ako dobre nastavený len 3 % pacientov. Väčšina naopak vidí problém v tom, ako sa s peniazmi v slovenskom zdravotníctve narába, hoci peňazí je v ňom dostatok. Ukázal to nedávno realizovaný prieskum pre projekt Lieky s rozumom, ktorým Asociácia na ochranu práv pacientov SR šíri osvetu v rozumnej spotrebe liekov.
Hospodárenie s peniazmi v zdravotníctve považuje za neefektívne každý druhý pacient na Slovensku, každý tretí si dokonca myslí, že sa kradnú. Ukázal to prieskum agentúry 2muse, do ktorého sa koncom minulého roka zapojilo 606 respondentov.
Aj napriek tomu, že scenár náhleho zrútenia celého systému zo dňa na deň nehrozí, v praxi to pacienti denne pociťujú v ambulanciách. „Nedostatok peňazí sa dotýka v prvom rade pacienta. Odzrkadlí sa na počte výkonov, dĺžke čakacích lehôt, na vybavení ambulancií a nemocničných oddelení či na spomalení vstupu inovatívnych liekov na náš trh,“ informuje Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Problém s nedostatkom financií riešia zdravotnícke subjekty už roky. Podľa odborníkov treba hľadať príčinu predovšetkým v zle nastavených a nejasných pravidlách. „Posledné roky vedeli ministerstvá už pri schválení rozpočtu, že nie sú pokryté miliónové položky. Napríklad minulý rok to bolo 150 mil. eur a štát dofinancoval zdravotníctvo sumou 90 mil. eur. Novovymenovaný minister zdravotníctva v tom čase uviedol, že v r. 2020 budú výdavky o 480 miliónov vyššie, čo bude potrebné zohľadniť v rozpočte,“ uviedla Lévyová. Ako dodáva, systém financovania zdravotníctva nemá byť len o plátaní dier, ale o rozvíjaní systému do ďalších rokov, a to predovšetkým v prospech pacientov. Aj keď rokmi panuje názor, že zdravotníctvo je zadarmo, nie je tomu tak. Pravdou je, že zdravotníctvo je nákladné a je potrebné nielen efektívne nakladať s financiami v tomto sektore, ale aj hľadať ďalšie typy zdrojov.
„Problémom nie sú len zdroje a zodpovedné nakladanie s nimi. Kým pacienti nadobúdajú často pocit, že majú nárok na všetko, nejasná legislatíva vytvára okolo nároku pacienta chaos,“ upozorňuje Lévyová. Ako ukázali výsledky prieskumu, aj pacienti považujú za prioritu pre zlepšenie slovenského zdravotníctva ustanovenie nároku pacienta, teda zadefinovanie maximálnych čakacích lehôt na výkony, maximálnej vzdialenosti od bydliska pre jednotlivé výkony, atď.
Na otázku, čo by podľa nich najviac pomohlo zlepšiť zdravotníctvo v najbližších rokoch, nasledovali odporúčania ako viac zdravotníckeho personálu do nemocníc a ambulantného sektoru, spustenie reformy nemocníc z dielne bývalej ministerky zdravotníctva známej ako stratifikácia nemocníc či zlepšenie dostupnosti inovatívnych liekov na Slovensku.
Foto: pixabay.com
