Elektronizácia zdravotníctva by už čoskoro mohla byť realitou. Využívanie elektronického zdravotníctva a sfunkčnenie eHealthu by podľa Asociácie na ochranu práv pacientov SR (AOPP) mohlo priniesť zvýšenie efektivity v celom systéme, a teda by znížilo administratívu, pomohlo by eliminovať zbytočné opakované vyšetrenia, či priaznivo by vplývalo na spotrebu duplicitne užívaných liekov pacientmi. Nový zákon by mal platiť od marca budúceho roku.
Podľa predloženej novely zákona by mal pacient svoj elektronický občiansky preukaz (tzv. eID) používať aj u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Využije sa tak už existujúci preukaz a systém, ktorý používajú aj iné štátne inštitúcie. „Vnímame pozitívne, že sa elektronizácia zdravotníctva posúva vpred. Pre pacientov je určite lepšie, ak nebudú musieť so sebou nosiť ďalší nový preukaz,“ informuje Katarína Kafková, prezidentka AOPP. Nový systém by mal postupne nabiehať počas najbližších piatich rokov, čo považuje Kafková za dostatočne dlhé prechodné obdobie. Pacienti bez eID budú môcť počas tohto času naďalej používať papierový preukaz poistenca.
Novela zákona myslí aj na bezpečné uloženie záznamov pacientov. Aby sa k nim lekár dostal, bude potrebovať čítacie zariadenie a súhlas pacienta, či kód, ktorý mu na mieste zadá pacient. Takáto bezpečnostná poistka by mala zabrániť zneužitiu citlivých údajov a informácií o pacientovom zdraví. „Súhlas s prístupom k zdravotným záznamom dáva pacient len počas poskytovania zdravotnej starostlivosti, teda, kým je jeho eID v „čítačke“,“ vysvetľuje prezidentka AOPP Katarína Kafková. Pokiaľ by poistenec zdravotnej poisťovne s elektronickou identifikačnou kartou mal záujem aj o európsky preukaz poistenca, o jeho vydanie bude musieť požiadať svoju zdravotnú poisťovňu.
Elektronický občiansky preukaz budú pacienti využívať nielen u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj v lekárni, prípadne vo výdajni zdravotníckych pomôcok. Veľkou výhodou je sprístupnenie zdravotných záznamov o pacientovi v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, napríklad pri život ohrozujúcich stavoch. Vtedy bude mať zdravotnícky pracovník záchrannej zdravotnej služby prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky pacienta. „Je správne, aby v takýchto kritických situáciách mali zdravotnícki pracovníci prístup k našim sumárnym údajom zo zdravotnej dokumentácie. Niektoré informácie, napríklad zistené alergie na lieky, možnosť vzniku nebezpečných interakcií užívaných s novopodávanými liekmi, alebo informácie o užívaní liekov na riedenie krvi, nám môžu zachrániť život,“ prízvukuje K. Kafková.
Elektronizácia podľa AOPP pomôže nielen pacientom, ale prinesie aj šetrenie finančných prostriedkov určených na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tieto zdroje sa budú môcť následne využiť napríklad pre nové liečebné postupy, inovatívne lieky a zlepšenie vybavenia nemocníc. „Elektronizácia môže priniesť i poskytovanie ďalších služieb. V budúcnosti si vieme predstaviť aj zavedenie elektronickej preskripcie a telemedicíny,” vysvetľuje K. Kafková. „Sme radi, že jednotlivé kroky, ktoré ministerstvo zdravotníctva zatiaľ pripravuje, idú tým správnym smerom. Veríme, že náš názor bude ministerstvo zaujímať, pretože každá zmena v zdravotníctve sa bytostne týka práve pacientov. Môže im pomôcť, ale aj uškodiť. Preto je nesmierne dôležité, aby sme sa k nim mohli vyjadriť,“ dodáva K. Kafková na záver.
