Analýzu pripravila členka predsedníctva AOPP MUDr. Darina Sedláková, MPH.
Pandémia COVID-19 okrem tragického rozmeru, keďže si aj na Slovensku vyžiadala tisícky životov, priniesla v novodobých dejinách Slovenska nevídané stresujúce a spoločnosť rozdeľujúce obdobie. O to dôležitejšie je, aby sme sa z tejto pandémie poučili a zároveň sa lepšie pripravili na zvládnutie prípadných globálnych pandémií v budúcnosti. To všetko by mali štátne inštitúcie, ale aj odborná verejnosť, pripravovať s jediným cieľom – zachrániť čo najviac ľudských životov.
Je samozrejme najmä úlohou štátu pripraviť opatrenia, ktoré zabránia odvrátiteľným úmrtiam v čase takýchto mimoriadnych situácií v oblasti zdravia obyvateľov. Významná časť správy splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19, od ktorej by sa dali očakávať odporúčania pre manažment budúcich pandémií, je však venovaná detailnému popisu účasti splnomocnenca na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2024. Na tomto Slovensko ako jediná krajina en bloc odmietla prijatie dodatkov k Medzinárodným zdravotným predpisom (MZP).
Ďalšie strany správy sú venované prevzatým informáciám najmä zo zahraničných zdrojov, ktoré spochybňujú až znevažujú prácu na Globálnej pandemickej dohode (GPD), ako aj fungovanie MZP. Viaceré z nich boli medzičasom buď klasifikované ako hoaxy alebo vyvrátené ako nepravdivé, autori niektorých boli dokonca odsúdení za šírenie nepravdivých informácií. Splnomocnenec kritizuje aj EÚ, že nezaujala odmietavý postoj a zdieľa názory odborníkov WHO.
Splnomocnene má medzery vo vedomostiach o fungovaní WHO ako medzinárodnej organizácie. WHO je tvorená členskými štátmi, a len ony rozhodujú, čo bude organizácia robiť, za čo bude zodpovedná a akým spôsobom bude napĺňať úlohy, ktoré jej zadajú členské štáty. (Pozn.: To je veľký rozdiel oproti napr. EÚ, kde sa štát vstupom do EÚ dobrovoľne vzdáva časti svojej suverenity v prospech centrálnych orgánov EÚ, ktoré zverené oblasti spravujú). WHO suverenitu štátov nijakým spôsobom neobmedzuje. Rokovania predchádzajúce prijatiu každého dokumentu z dielne WHO vyžadujú dosiahnutie konsenzu, prípadne si štát uplatní tzv. výhrady a tie musia potom ostatné štáty rešpektovať.
Splnomocnenec až príliš často opakuje, že v GPD a MZP nachádza porušovanie základných ľudských práv a slobôd. Opomína, že jedným z takýchto práv je právo zdravie, na jeho ochranu, podporu a obnovu v najvyššej možnej miere. Právo na zdravie je inkluzívne právo, ktoré sa vzťahuje nielen na včasnú a primeranú zdravotnú starostlivosť, ale aj na základné determinanty zdravia, a tak je postavená aj definícia zdravia podľa WHO.
Nie je pravda, že zásadné rozhodnutia spojené s pandemickými opatreniami, vrátane vyhlásenia a ukončenia pandémie a mimoriadnej pandemickej udalosti, by bolo ponechané na jednu osobu – na generálneho riaditeľa (GR) WHO. To je naozaj neprijateľné, a nikdy tomu tak nie je. GR vyhlasuje zásadné rozhodnutia výlučne na základe odborných (evidence-based) argumentov, ktoré predložia odborníci z príslušných pracovných skupín, v ktorých pracujú zástupcovia členských štátov.
Splnomocnenec má problém s definíciou pandémie, čo len ďalej potvrdzuje jeho nekompetentnosť. Komu by to nebolo jasné z dokumentov WHO, odporúčam pozrieť zdroje CDC, ECDC, NHS, ale aj príslušných odborných časopisov, dokonca aj Encyklopedia Britannica alebo Oxford Dictionnary v tom majú jasno.
Splnomocnenec je pohoršený, že WHO odporúča členským štátom, aby pre určité ochorenia (vrátane Covidu) nariadili očkovania. Áno, WHO to odporúča, pretože očkovanie je najúčinnejšia forma primárnej prevencie šírenia infekčných ochorení. Je na každom štáte, ako sa zariadi. Aj keď štát očkovanie zaradí do národnej očkovacej schémy (čo niektorí interpretujú ako spovinnenie), jednotlivec sa stále môže rozhodnúť, že sa zaočkovať nedá. Netreba však zabúdať na fakt, že ochrana kolektívneho (populačného) zdravia je najlepšia záruka toho, že ochorenie nevznikne a aj jedinci, ktorí sa z nejakých iných zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať, sú chránení kolektívnou imunitou. Štát má preto právo prijať opatrenia na zabránenie šírenia ochorenia nezaočkovanými jedincami (napr. zákaz vstupu do určitých zariadení).
Splnomocnenec píše, že “Pre platnosť MZP postačuje schválenie jednou tretinou hlasujúcich členských štátov”. Takáto formulácia sa v texte MZP nenachádza.
V závere správy splnomocnenec rezolútne žiada, aby Slovensko odmietlo aj GPD aj MZP, ale hneď v ďalších odstavcoch žiada, aby oba dokumenty boli naďalej analyzované, vyhodnocované, pripomienkované, a v duchu výsledkov týchto procesov následne MZ informovalo WHO. Možno je to nádej, že vďaka tomu nakoniec Slovensko neostane v hanbe a oba dokumenty prijme ako potrebné pre zlepšenie prevencie, pripravenosti a odpovede na budúce pandémie.
Základné informácie o tzv. Pandemickej zmluve
Odborníci potvrdili, že pandémia COVID-19 „odhalila vážne obmedzenia v medzinárodných zdravotných predpisoch (IHR), ako aj v inštitucionálnych kapacitách WHO.“ Žiadna vláda ani inštitúcia nedokáže riešiť hrozbu budúcich pandémií sama. Vo svete, kde pribúda infekčných chorôb a vírusy sa šíria cez hranice, je životne dôležité byť pripravenejší a odolnejší na boj proti budúcim globálnym zdravotným hrozbám. Vo svetle globálnej devastácie pandémie mnohé štáty požadovali silnejší medzinárodný rámec na riešenie s budúcimi pandémiami.
Členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) spolupracujú od decembra 2021 na globálnom nástroji, ktorého cieľom je lepšia ochrana ľudí, komunít a krajín pred budúcimi pandémiami – Globálnej pandemickej dohode. Široké a rozsiahle konzultácie prebiehajú aj s občianskou spoločnosťou, medzinárodnými organizáciami a príslušnými agentúrami OSN. Konečné rozhodnutie o prijatí GPD bude spočívať na členských krajinách WHO. Očakáva sa, že sa tak stane na Svetovom zdravotníckom zhromaždení máji 2025. Po ratifikácii požadovaným počtom členských krajín sa stane právne záväznou a nadradenou domácej legislatíve.
Cieľom GPD je zlepšiť prevenciu, pripravenosť a reakciu na budúce pandémie na globálnej úrovni.
Prijatie GDP má zabezpečiť
Presnejšie povedané, takýto nástroj môže posilniť medzinárodnú spoluprácu v mnohých prioritných oblastiach ako je dohľad, varovania a reakcie, ale aj všeobecná dôvera v medzinárodný zdravotný systém.
Výhody GPD
Základné informácie o Medzinárodných zdravotných predpisy (International Health Regulations, MZP)
MZP (IHR), ktoré prvýkrát prijalo Svetové zdravotnícke zhromaždenie v roku 1969, boli revidované v roku 2005. Sú to právne záväzné pravidlá, ktoré sa vzťahujú na členské štáty WHO, ktorých cieľom je medzinárodná spolupráca v oblasti „prevencie, ochrany pred, kontroly a odpovede systémov verejného zdravia na medzinárodné šírenie chorôb spôsobmi, ktoré sú primerané a obmedzené na riziká pre verejné zdravie a ktoré zabraňujú zbytočnému zasahovaniu do medzinárodnej dopravy a obchodu.“ MZP je jedinou medzinárodnou právnou zmluvou so zodpovednosťou splnomocniť Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), aby konala ako hlavný globálny systém dohľadu v prípade takýchto situácií.
MZP z roku 2005 nadobudli platnosť v júni 2007 so 196 zmluvnými krajinami, ktoré uznali, že určité incidenty v oblasti verejného zdravia sa budú označovať ako „núdzový stav verejného zdravia medzinárodného dosahu” a predstavujú ohrozenie verejného zdravia pre iné štáty v dôsledku medzinárodného šírenia choroby vyžadujúci koordinovanú medzinárodnú odpoveď. Prvýkrát bol takýto núdzový stav vyhlásený pri pandémii prasacej chrípky v roku 2009. Naposledy pri pandémii Covidu.
