Podľa posledných štatistík o zbytočných úmrtiach sa Slovensko ocitlo na posledných miestach krajín Európskej únie. Takmer polovici úmrtí sa dalo v našej krajine predísť. To znamená, že viac ako 5000 ľudí mohlo ešte stále žiť, a teda zomrelo zbytočne. “Ide o alarmujúce čísla, ktoré jasne ukazujú na kritický stav nášho zdravotníctva,“ upozorňuje Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR. Prepad zdravotnej starostlivosti na Slovensku pritom potvrdil v januári aj rebríček OECD, ktorý zaradil Slovensko na 24. miesto z 35 krajín.

Problémom nielen nášho zdravotníctva sú omyly zdravotníckych pracovníkov, ako aj zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Pacienti hospitalizovaní v slovenských nemocniciach sú okrem zdravotných komplikácií vystavení aj tzv. nozokomiálnym, čiže nemocničným infekciám. Tie sa slovenské nemocnice snažia utajovať a nehlásia ich Úradu verejného zdravotníctva SR, ani regionálnym úradom. Preto tieto úrady ani nedisponujú relevantnými údajmi o ich výskyte a podieloch na úmrtiach. “Na Slovensku funguje spôsob potemkinovej dediny. Nemocnice musia mať lepšie výsledky, a preto nehlásia reálne údaje. Následne však máme vysoké štatistiky úmrtí na nezvládnuteľné infekcie,” vysvetľuje K. Kafková.

Svoj podiel na zlých číslach však majú aj pacienti. Mnohé úmrtia sú totiž následkami komplikácií civilizačných chorôb, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, metabolické, onkologické, či pľúcne choroby. Mnohokrát pacienti pri týchto chorobách nedodržiavajú zdravý životný štýl. Napriek zákazu stále konzumujú alkohol, fajčia a necvičia. “Je dôležité pacientov vzdelávať nielen o chorobách, ale aj o liečebnom režime, zdravom životnom štýle a hlavne motivovať ich, aby sa na svojej liečbe aktívne podieľali,” dodáva K. Kafková. Podľa prezidentky AOPP je pritom dôležité začať intenzívnejšie edukovať nielen dospelých, ale aj mladých. Vďaka tomu sa môže znížiť počet predčasných úmrtí, či predĺžiť roky prežité v zdraví, ale v dlhodobom horizonte môžu klesnúť aj náklady na zdravotnú starostlivosť.