Ak štát nedofinancuje svoje platby za poistencov štátu, pacientom hrozí budúci rok ďalšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Ekonomicky aktívnym poistencom pritom zvyšoval štát odvody už tento rok, od budúceho roka si priplatia aj živnostníci. Asociácia na ochranu práv pacientov preto žiada vládu, aby už budúci rok zvýšila zdravotné odvody za poistencov štátu o 1 %, teda tak, ako sľubovala pred voľbami.
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) žiada vládu, aby prehodnotila svoje návrhy a vyňala zdravotníctvo z konsolidačného balíka opatrení. Zároveň by vláda mala naplniť svoj predvolebný prísľub a zvýšiť zdravotné odvody za poistencov štátu už budúci rok, a nie až v roku 2026. „Je nezodpovedné vystavovať pacienta riziku ešte horšej dostupnosti či už ambulantnej, alebo aj nemocničnej zdravotnej starostlivosti. Konsolidáciu verejných financií musí vláda robiť uvážlivo a zodpovedne. Zdravie ľudí je najvyššou verejnou hodnotou, a aj investíciou, ktorá sa v budúcnosti mnohonásobne vráti,“ upozorňuje Mária Lévyová, prezidentka AOPP.
Predvolebný sľub zvýšiť platby za poistencov štátu už v roku 2025 o 1 %, z úrovne 4,5 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na úroveň 5,5 %, by preto podľa AOPP nemala vláda len tak odignorovať. Na odložení zvýšenia platieb do zdravotníctva zo strany štátu je zarážajúce aj to, že všetci ostatní budú do systému platiť viac, len štát sa rozhodol na zdravotníctve šetriť. U ekonomicky aktívnych poistencov došlo napríklad k zvýšeniu zdravotných odvodov o 1 % už v tomto roku.
Dnes tak platia na zdravotných odvodoch takmer štyrikrát viac ako štát, ktorý za svojich poistencov odvádza iba 60 eur mesačne. „Napríklad v prípade dôchodcov, ktorí sú poistencami štátu, sú priemerné náklady na liečbu viac ako 150 eur mesačne. Pracujúci svojimi odvodmi nemôžu a nedokážu pokryť v rámci solidárneho balíka rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť aj pre odhadom tri milióny poistencov štátu,“ dodáva M. Lévyová. Od budúceho roka si priplatia na zdravotných odvodoch aj živnostníci, napríklad pri príjme 730 eur to bude o 9 eur mesačne viac.
AOPP upozorňuje, že štát opäť ignoruje potreby svojich poistencov, pričom nielen v prípade seniorov, ale aj rodičov na materskej a rodičovskej dovolenke, ako aj detí a mládeže, ide o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. „V dôsledku konsolidačných opatrení, zvyšovania spotrebných daní, rastu cien energií sa dá očakávať nárast počtu ľudí ohrozených chudobou aj na budúci rok. Mnohí z nás budú musieť zvažovať, či si zaplatia návštevu u lekára, doplatky za lieky, alebo nájomné a základné potraviny,“ vidí hrozby M. Lévyová. Počet ľudí ohrozených chudobou pritom na Slovensku už v dôsledku pandémie vzrástol na takmer 900-tisíc osôb.
Ďalšie zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti je pritom podľa AOPP reálnou hrozbou. Už v tomto roku bude do konca roka v zdravotníctve chýbať viac ako 300 mil. eur. V dôsledku toho napríklad došlo k obmedzeniu dostupnosti plánovanej jednodňovej zdravotnej starostlivosti pre poistencov štátnej poisťovne. Táto situácia vedie k tomu, že si pacienti musia hradiť takéto výkony sami. „V prípade pacientov, ktorým to neumožňuje rodinný rozpočet, dôjde k zhoršeniu zdravotného stavu a následne zbytočným hospitalizáciám. V konečnom dôsledku to bude stáť štát viac, keďže bude preplácať aj dlhšie dávky v práceneschopnosti, ktoré sú už dnes na Slovensku v priemere o 16 dní vyššie ako v okolitých krajinách. Je otázne, ako chce aj tieto výdavky štát znižovať,“ upozorňuje M. Lévyová.
Dlhoročné neriešenie predvídateľného a dostatočného dofinancovania zdravotného sektora vedie aj k nezáujmu lekárov o výkon ambulantnej praxe u nás. Nedostatok zdrojov podľa AOPP vedie aj k zavádzaniu, a zo strany štátu aj tolerovaniu, nekontrolovateľných poplatkov a doplatkov v ambulantnom sektore. Tie sú pre sociálne zraniteľné skupiny pacientov neúnosné a povedú k zhoršovaniu zdravotného stavu obyvateľstva, neskorému záchytu chorôb a zvyšovaniu počtu odvrátiteľných úmrtí. „Už v súčasnosti sme v rámci EÚ na spodných priečkach počtu odvrátiteľných úmrtí. Pacienti nedokážu suplovať nekontrolovateľnými poplatkami a doplatkami chýbajúce financie zo strany štátu v našom zdravotníctve. Okrem dopadu na zdravie ľudí, nevôle pacientov a s ňou súvisiacej zhoršujúcej sa komunikácie medzi lekármi a pacientami to vedie aj k rozpadu solidárneho zdravotného poistenia,“ dodáva M. Lévyová.
AOPP si uvedomuje, .že konsolidačné opatrenia vláda musí prijať aj kvôli čerpaniu financií v rámci Plánu obnovy a odolnosti. Plán obnovy má slúžiť aj na výstavbu nových nemocníc, pričom napríklad nastavenie procesov v rámci financovania nemocníc na základe diagnóz a výkonov, ako aj zavedenie čakacích listín na plánovanú zdravotnú starostlivosť od roku 2025 sú míľniky, ktorými je podmienené čerpanie. „Na zafinancovanie splnenia týchto míľnikov budeme potrebovať minimálne 160 miliónov eur, ktoré dnes v rozpočte nie sú,“ dodáva M. Lévyová.