O tom, že do zdravotníctva by malo prúdiť viac peňazí, nik nepochybuje. Štát však namiesto toho, aby zo svojich rastúcich príjmov zaplatil za svojich poistencov viac, plánuje ťarchu presunúť na pracujúcich ľudí. Výsledkom budú vyššie zdravotné odvody od budúceho roka.
Asociácia na ochranu práv pacientov SR (AOPP) dlhodobo upozorňuje na nedostatočné zdroje v zdravotníctve. „Štát dlhodobo platí za svojich poistencov málo, a preto chýbajú v sektore peniaze,“ vysvetľuje prezidentka AOPP Katarína Kafková. Aj tento rok musí štát opätovne naliať do rezortu dodatočné peniaze. Sadzba poistencov štátu sa od 1. novembra do 31. decembra tohto roku dočasne zvýši na 4,96 % z vymeriavacieho základu, pôjde tak o dofinancovanie systému o 35 miliónov eur. „Znie to ako dobrá správa, avšak minister financií sa minulý rok vyjadril, že na rok 2016 bude mať zdravotníctvo vytvorenú rezervu 50 miliónov eur pre prípadný zhoršený vývoj v zdravotníckych zariadeniach. Kde teda zostalo 15 miliónov eur?“ pýta sa K. Kafková. Aj návrh budúcoročného štátneho rozpočtu počíta oproti súčasnému roku so zníženými výdavkami na zdravotníctvo, a to o 120 mil. eur. Viac peňazí by pritom mali opäť zaplatiť najmä zamestnanci a živnostníci s vyššími príjmami.
Minister zdravotníctva sa totiž nedávno vyjadril, že navrhne zrušiť súčasný maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na zdravotné poistenie na úrovni 5-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Štát však na svojich poistencov, teda napríklad deti, dôchodcov, rodičov na materskej alebo rodičovskej dovolenke, či nezamestnaných, dá na budúci rok menej peňazí. Podľa navrhovaného rozpočtu zaplatí za svojho poistenca približne 35,89 € mesačne. Štát má pritom približne 3 milióny poistencov, teda viac, než pracujúcich. „Nevidíme dôvod, aby štát na platbách za svojich poistencov šetril a peniaze sa vykrývali len zo zvýšených odvodov na zdravotné poistenie od ekonomicky aktívnych ľudí,“ hovorí Katarína Kafková.
Nedostatok peňazí v zdravotníctve pritom vždy pocítia najmä pacienti. Napokon, šetriť budú poisťovne, nemocnice i samotní lekári. „Nemocnice môžu pristúpiť k rušeniu lôžok či oddelení. Na vyšetrenie u špecialistu, či na plánovaný operačný výkon sa môže dlhšie čakať. Naozaj môže prísť k zníženiu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. A trpieť bude zase len pacient,“ dodala K. Kafková.
