V zdravotníctve sa plytvá. Toto nezmyselné rozhadzovanie treba obmedziť, hodnotí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov

13.02.2017
article_149

V minulosti pôsobila ako šéfka komory sestier, dnes je jej profesionálna dráha spojená s Asociáciou na ochranu práv pacientov SR. Aj preto má k zdravotníctvu mimoriadne blízko. Nielen o súčasnej situácii, ale aj o možných riešeniach a opatreniach do budúcnosti sa Parlamentné listy pozhovárali so skúsenou odborníčkou "z fachu" Máriou Lévyovou.

Na začiatku februára oznámil minister zdravotníctva Tomáš Drucker novú sumu poplatkov, ktoré budú pre slovenských pacientov platiť od budúceho roka. Za pacientov ste vyjadrili obavy, či bude tento systém spravodlivý. V čom súhlasíte s navrhovanými zmenami a v čom naopak nie?

Slovenské zdravotníctvo sa potrebuje posunúť vpred. Preto súhlasíme s tým, že zmeny v zdravotníctve treba urobiť. Niektoré pripravované novinky v oblasti pohotovostnej služby, ako aj možnosť získať termín u lekára počas doplnkových hodín vítame. Čo je však diskutabilné, je suma poplatkov, ktoré si pacienti budú musieť doplácať za vyšetrenia u ambulantných lekárov v rámci vyčlenených doplnkových hodín. Inak sa plánované vyšetrenia počas týchto hodín môžu stať nedostupnými pre sociálne slabšie skupiny, ktoré ich tiež potrebujú.

Ste občianskym združením, ktoré má aj v názve ochranu práv pacientov. V prvých reakciách ste zaznamenali mnohé negatívne reakcie ľudí, že budú musieť platiť viac, pričom ide najmä o 10-eurový poplatok na urgentnom príjme. Je v poriadku takáto suma?

Žiaľ, titulky v  niektorých médiách urobili svoje. Mnohí ľudia sa zľakli, že na urgentnom príjme zaplatí 10 eur každý, preto musíme tieto navrhované zmeny nielen v médiách, ale najmä v rámci osvety pacientov viac vysvetľovať. Ľudia by mali vedieť rozoznať rozdiel medzi zhoršením zdravotného stavu a urgentnou, teda neodkladnou starostlivosťou.

Pri neodkladných výkonoch, ako napríklad resuscitácia (oživovanie), kardiálne zlyhanie (zlyhanie srdca), prijatie do nemocnice, úraz, pacient nebude platiť nič. Dokonca ani dve eurá za návštevu. Ak ide napríklad o alergickú reakciu alebo skolabujete v lete, lebo ste málo pili a dostanete infúziu, budete 1 - 2 hodiny na pozorovaní a pustia vás domov, zaplatíte dve eurá. Ak ide o zhoršenie zdravotného stavu a o ochorenia, akými sú chrípka, angína a budete potrebovať vyšetrenie v rámci ambulantnej pohotovostnej služby (doteraz LSPP), tak za vyšetrenie by ste si mali zaplatiť poplatok dve eurá ako doteraz. Spomínaných 10 eur, ktoré vyvolali vlnu nevôle, zaplatí pacient iba v prípade zneužitia urgentnej starostlivosti a v prípade, ak sa bude dožadovať vyšetrenia na urgentnom príjme. 

Lenže 10 euro, to nie je maximum, za výkony nad rámec pracovného času lekára sa má platiť od 15 do 30 eur navyše, a to priamo lekárovi. Je to v poriadku? Vraj je to ústretový krok pre tých, ktorí pracujú a nemôžu čakať hodiny v čakárňach... Súhlasíte?

Existuje viacero skupín pacientov, ktorí pred ambulanciou dlhé hodiny čakať nemôžu alebo nechcú. Či už je to zo zdravotných, osobných alebo pracovných dôvodov. Za prednostné vyšetrenie pritom sú ochotní zaplatiť. Je správne, že ministerstvo vyčlenilo čas na takéto prednostné vyšetrenia mimo klasických ordinačných hodín, a preto nedôjde k uprednostňovaniu platiacich pacientov pred tými, ktorí si za takúto službu nemôžu zaplatiť. V čakárni nám nebudú vznikať konflikty medzi pacientmi, ktorí čakajú od rána a tými, ktorí prišli na objednanie. Takéto rozdelenie je logické. Problém vidíme len v navrhovanej maximálnej sume poplatkov za takéto vyšetrenie, podľa nášho názoru by mala byť nižšia. Obávame sa, že pri súčasnom nastavení úhrady od pacienta pri jednej návšteve, sa táto služba stane prístupnou len pre istú časť obyvateľstva. Mamičky na materskej dovolenke, dôchodcovia s chronickými ochoreniami, pre ktorých je problém niekoľko hodín čakať na vyšetrenie, zdravotne ťažko postihnuté osoby, ľudia so zhoršenou pohyblivosťou by si ju nemohli dovoliť. Alternatívou by podľa nášho názoru bolo zavedenie určitých ochranných limitov na túto službu pre tieto skupiny pacientov, aby si aj títo pacienti mohli službu v niektorých prípadoch dovoliť. 

Nie tak dávno, teda v roku 2013 sa platilo u lekára za prednostné ošetrenie či vyšetrenie od 3 do 15 eur, v roku 2015 poslanci aj tento poplatok zrušili. Prečo sa v súčasnosti opäť idú zavádzať nejaké poplatky?

Práve po zrušení poplatku za prednostné vyšetrenie sa mnohí pacienti sťažovali. V systéme nastal obrovský chaos. Dnes preto pacienti v ambulanciách platia poplatky v rôznej sume za rozličné služby, často aj neoprávnene. To všetko spôsobila  spomínaná novela z roku 2015. Obnovenie legálnej možnosti vyšetrenia vo vyhradenom a určenom čase preto vnímame ako napravenie chyby, ktorá sa tu udiala, a ako dobrý krok. Určite oceňujeme aj možnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí. Na Slovensku sú mnohí pacienti, ktorí majú problém s chôdzou a pohybom. A práve im môže takáto služba veľmi pomôcť. 

V minulosti ste pôsobili ako šéfka komory sestier. V súčasnosti počúvame rozporuplné informácie, koľko sestier v našom zdravotníctve chýba. Rezort tvrdí, že je to okolo dvetisíc, stavovská organizácia sestier hovorí o čísle až 12-tisíc. V každom prípade tu existuje evidentný nedostatok sestier, čo má negatívne dôsledky na úroveň nášho zdravotníctva. Vidíte nejakú súvislosť medzi nutnosťou zavádzať poplatky a týmto stavom?

Nedostatok sestier je už dlhodobým problémom. Sestry na to upozorňujú viac ako desať rokov, že je potrebné prijať motivačné kroky, ktoré by viedli k stabilizácii sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. Motivačné stimuly sú v prvom rade spojené so znížením pracovnej záťaže, v prípade sestier by pomohlo aj viac pomocného personálu – sanitárov, opatrovateľov. Adekvátne mzdové ohodnotenie  a vytvorenie dobrých podmienok pre celoživotné vzdelávanie by určite prispelo k udržaniu sestier, lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov v systéme, zastavilo by ich exodus. Zavádzanie poplatkov, či už v rámci urgentnej starostlivosti, alebo ambulantnej starostlivosti, môže prispieť k zlepšeniu iba v týchto oblastiach, ktoré sú kľúčové, sú vstupnou bránou v našom zdravotníctve. Musia však prísť aj ďalšie kroky.

Medzi chystanými zmenami je spôsob objednávania sa pacientov cez internet. Má to spravovať Národné centrum zdravotníckych informácií a lekári sa tam budú musieť zaregistrovať. Ako sa však budú objednávať pacienti, ktorí vôbec internet nemajú alebo ho nevedia používať? Ako to budú robiť najmä seniori?

Mal by im byť pri tom nápomocní práve ich lekári. Či už všeobecní, alebo špecialisti. Podobne, ako sa u niektorých dá objednať na termín počas bežných ordinačných hodín, malo by sa dať objednať aj na vyšetrenie počas doplnkových ordinačných hodín. Pacient tak môže urobiť osobne u svojho lekára, prípadne, ak lekár objednáva aj cez telefón, môžu využiť aj túto službu. Všetky objednávky sa spoja v jednotnom informačnom systéme NCZI.

Kto bude celý proces dodržiavania výberu a určovania poplatkov kontrolovať? Myslíte si, že sa to vôbec bude dať ustrážiť?

Kontrolu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti o pacientov, ako aj úhrady za vyšetrenia, či už v rámci pohotovostnej služby, alebo počas doplnkových hodín, by mali realizovať samotní zriaďovatelia, teda VÚC. Veľká časť kontroly bude aj na celom informačnom systéme NCZI, do ktorého budú musieť lekári takéto poplatky evidovať. Verím, že nastavenie jasných pravidiel bude zrozumiteľné aj pre pacientov a v prípade, že by od nich lekári vyžadovali vyššie poplatky, budú takéto porušenia hlásiť.

Zmyslom zmien by mala byť na konci väčšia spokojnosť pacientov a zároveň aj nižšia miera korupcie, ktorá je v zdravotníctve stále pomerne vysoká. Veríte v to, že navrhované zmeny povedú k zlepšeniu v oboch ukazovateľoch?

Každá zmena by sa mala diať v prospech pacienta. Preto veríme, že pripravované zmeny prispejú k zlepšovaniu starostlivosti o pacientov. Ukončia chaos, ktorý v poplatkoch vládne a možno aj pomôžu zlepšiť práva pacientov. Samozrejme, že to povedie aj k zníženiu korupcie, aj keď tá funguje trocha v iných dimenziách ako pri objednávaní sa na vyšetrenie.

Nakoľko rezort zdravotníctva vedie dialóg so stavovskými  a pacientskymi organizáciami, akou je aj tá vaša? A nakoľko berie do úvahy vaše návrhy?

Sme radi, že náš hlas, ako strešnej pacientskej organizácie na Slovensku, začali brať politici vážne. Asociácia na ochranu práv pacientov SR je v súčasnosti zapojená do pracovných skupín a poradných orgánov ministerstva zdravotníctva. Vedieme dialóg pri viacerých návrhoch na legislatívne zmeny a oceňujeme, že nový minister je ochotný počúvať názory pacientov. Dokonca sa s nami aj viackrát stretol a osobne diskutoval o problémoch zdravotníctva. 

Pomenujte najväčšie problémy slovenského zdravotníctva z pohľadu dodržiavania práv pacientov. Je situácia lepšia alebo sa zhoršuje, lebo nekonečné rady v čakárňach nenasvedčujú, že by to bolo lepšie?

V rezorte zdravotníctva sa, žiaľ, stále plytvá, toto nezmyselné rozhadzovanie a strácanie sa peňazí treba obmedziť a ušetrené finančné prostriedky vyčleniť pre zlepšenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Kým tu tento stav pretrváva, niet divu, že chýbajú v zdravotníctve peniaze. Je potrebné obnoviť zastarané materiálno-technické vybavenie v niektorých štátnych nemocniciach, treba nájsť prostriedky aj na financovanie dostatku pracovníkov v zdravotníctve. Z pohľadu pacienta sú výrazným problémom dlhé čakacie lehoty na lekárov – špecialistov.

Vyplynulo to aj z prieskumu pre AOPP, ktorý na konci roka realizovala agentúra GfK. Takmer polovica respondentov prieskumu bola nespokojná so súčasnou kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hlavným dôvodom nespokojnosti boli práve čakacie lehoty u lekárov. Čo sa týka práv pacientov na Slovensku, situácia stále nie je dobrá. Ale zlepšuje sa. Pacienti sú stále vzdelanejší, majú viac informácií, a preto aj poznajú svoje práva. Verím, že vo vzdelávaní pacientov budeme aj naďalej pokračovať.

Ktoré opatrenia z vášho pohľadu by bolo potrebné urobiť, aby sa súčasný stav nášho zdravotníctva zlepšil? Odborníci totiž už roky hovoria, že peňazí v rezorte je dostatok, len sa nevyužívajú zďaleka efektívne a veľké množstvo sa doslova rozkradne. Aký je teda váš názor?

Ako som už spomínala, slovenské zdravotníctvo potrebuje zmeny. Sme radi, že sa niektoré kroky, ktoré smerujú k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti o pacienta, už začali realizovať, ako napríklad novela zákona o liekoch, ktorá zakázala reexport liekov zo špekulatívnych dôvodov. Pozitívne vnímame aj správy, že v rámci verejného obstarávania - elektronických aukcií sa budú CT prístroje nakupovať o 30 až 40 percent lacnejšie v porovnaní s minulosťou. Je však treba urobiť aj ďalšie kroky. Ministerstvo sa musí začať venovať stratégii dlhodobého financovania rezortu, financie sú potrebné nielen na vyriešenie dlhu štátnych nemocníc, štátnej poisťovne, ale aj na riešenie platov zdravotníckych pracovníkov.

Treba sa zamerať aj na realizovanie dlhodobejších veľkých projektov, ako napríklad na výstavbu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, dostavbu detenčného centra či Národného centra detského zdravia. Malo by sa konečne spustiť elektronické zdravotníctvo, ktoré by prispelo k zvýšeniu efektivity v celom systéme, pomohlo by eliminovať zbytočne opakované vyšetrenia, priaznivo by vplývalo i na spotrebu duplicitne užívaných liekov pacientmi.

Mali by sa stanoviť jednoznačné štandardné diagnostické a liečebné postupy pre jednotlivé ochorenia, a teda pravidlá, na čo má v súčasnosti pacient zo svojho zdravotného poistenia nárok, aké poplatky od neho a za aké výkony môže vyberať jeho ošetrujúci lekár či zdravotnícke zariadenie tak, aby boli pre pacientov ekonomický únosné.


Zdroj: http://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/V-z...


Aká je vaša osobná skúsenosť s podaním podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)?

14%
57%
18%
3%
8%