Zdravotnícke pomôcky sú u nás nedostatkovým tovarom. Slovenskí výrobcovia a dovozcovia týchto výrobkov tvrdia, že je to dôsledok zdražovania vstupných surovín, energií a nekonania ministerstva zdravotníctva.
Pandémia covidu, ruská agresia na Ukrajine aj inflácia majú na svedomí rapídny rast cien. Výrobcovia varujú, že sa im produkcia zdravotníckych potrieb nevypláca a na trhu budú čoskoro chýbať.
Vstupné materiály, z ktorých sa pomôcky vyrábajú – plasty, oceľ, hliník, meď či molitan – sú dnes drahšie a je ich menej. Priplatiť si treba aj za energie a obalové materiály, ktorých je niekedy tiež nedostatok, ako aj prepravu.
„So zdravotnými pomôckami pracujem už 28 rokov, takáto beznádejná situácia pre slovenského pacienta, ale aj pre nás distribútorov a výrobcov pomôcok tu ešte nebola,“ opisuje Zlatica Balážová zo spoločnosti Balatrade.
Chýbajú chodúľky, barly, palice, WC kreslá, sprchovacie a vaňové sedačky aj antidekubitné matrace.
„V súčasnosti zaznamenávame menší výpadok pri niektorých zdravotníckych pomôckach, ktoré si pacienti môžu uplatniť na lekársky poukaz. Ide napríklad o štvorkolky, barly či toaletné kreslá. Dôvodom je pravdepodobne nedostatok výrobného materiálu a nedostatočné preplatenie nákladov na výrobu a distribúciu od ministerstva zdravotníctva,“ spresňuje pre Štandard Lucia Andraščíková z predajne Unizdrav v Prešove.
„Áno, v súčasnosti je akútny nedostatok zdravotníckych pomôcok. Chýbajú chodúľky, toaletné vozíky a stoličky, sprchovacie stoličky (v podstate celý toaletný program), niektoré typy invalidných vozíkov alebo elektrické postele,“ konštatuje Ján Šlahor, konateľ spoločnosti Reha-Care, ktorá sa zameriava na výrobu, predaj a distribúciu zdravotníckych a ortopedicko-protetických pomôcok.
Výpadky kompenzačných pomôcok, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní zdravotného znevýhodnenia, registruje aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). „V súčasnosti je ku každej zdravotníckej pomôcke dostupná nejaká alternatíva. Napríklad máme k dispozícii barly, ale také, ktoré nemajú protišmykovú koncovú časť. A to, uznáte, nie je veľmi bezpečné,“ hovorí prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Okrem výrobcov nemajú na ružiach ustlané ani dodávatelia. Na Slovensku totiž predajné ceny zdravotníckych pomôcok reguluje štát. Ten však nedokáže ovplyvniť stúpajúce nákupné ceny. Preprava dražie, zvyšujú sa ceny energií, čo sa odzrkadľuje rastom nájmov, a teda drahším skladovaním.
Logika káže, že aj predávať by sa malo za drahšie. Napriek tomu sa každá zaregistrovaná pomôcka (hoc aj pred desaťročím) musí stále predávať za rovnakú cenu, ktorá nezohľadňuje momentálny stav.
Pomyselné nožnice medzi nákupnou a predajnou cenou sa stále otvárajú, ale producentom zastupujúcim rôznych zahraničných aj slovenských výrobcov ostáva jediné – zmieriť sa so sumou, ktorú im nadiktuje štát.
Vo výsledku sa producenti dostávajú do situácie, keď je nákupná cena zdravotných pomôcok vyššia, než za akú ju môžu predávať. Nerátajúc ešte logistiku do koncovej výdajne, ktorá si pomôcku objednala. Keďže distribútori nemôžu ceny zvyšovať, pomôcky nevydávajú, lebo by boli stratoví. Niektoré pomôcky by pritom boli dostupné, akurát za vyššiu cenu.
„Zastupujem najväčšieho výrobcu palíc pre nevidiacich v EÚ. Do júna 2022 vyrábal pre slovenský trh, ale hliník išiel hore o 80 percent. Od júna vieme vydávať na úhradu cez zdravotnú poisťovňu jedinú palicu. Ostatný nákup palíc prevyšuje úradne určenú cenu na Slovensku,“ opisuje Balážová.
Zvýšenie ceny sa nedá ani preniesť na pacienta, lebo by došlo k porušeniu zákona. Plne hradenú zdravotnú pomôcku nemožno vydávať s doplatkom. Ak systém verejného zdravotného poistenia výrobok neuhradí, nebude, skrátka, k dispozícii. Pacient si pomôcku nekúpi, ani keby si to mohol finančne dovoliť.
„My nemôžeme cenu nijako ovplyvniť – inak by sme riskovali pokuty od príslušných štátnych orgánov. Už vyše roka upozorňujeme ministerstvo zdravotníctva na tento problém, ale do dnešného dňa sa nič nevyriešilo. Stále len dostávame odpoveď, že chápu našu situáciu a že máme vydržať. Ja sa pýtam ako?“ hovorí roztrpčene Šlahor.
Distribútori upozorňujú, že v okolitých krajinách sa ceny pomôcok už upravovali. Napríklad v Česku môže výrobca predať chodúľku za dvojnásobnú cenu než u nás. Prečo by teda predával tovar lacnejšie? Šikovnejšie štáty nás predbehnú aj pri pomôckach, ktorých sa vyrobí dostatok. Distribútori ich, skrátka, nemôžu slovenským pacientom nakúpiť, lebo by boli stratoví a výrobca navyše nemá o náš trh záujem.
Producenti preto požadovali aspoň dočasnú oficiálnu výnimku, aby mohli v tejto najkritickejšej fáze ovplyvniť ceny pomôcok. Rezort zdravotníctva to odmietol a problematiku chcel riešiť postupne. V prvom rade rezort navrhol, že sa treba zamerať na najakútnejšie zdravotnícke pomôcky, ktoré kompenzujú problémy s pohybom pacienta. Tým odporučil zvýšiť ceny aj úhrady.
To minulú stredu zmietli zo stola zdravotné poisťovne, ktoré odmietajú platiť za pomôcky viac.
„Napriek tomu, že navrhnuté zvýšenia sa premietajú v podstatnej miere do doplatkov pacienta a len v malej miere do úhrad poisťovní, tie s týmto krokom zásadne nesúhlasia s odôvodnením, že na realizáciu takéhoto opatrenia je potrebné zvýšenie zdrojov, keďže významnej časti poistencov, ktorí tieto pomôcky potrebujú, sú v zmysle zákona povinné vracať aj doplatky,“ vysvetľuje komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.
Pacientska organizácia argumentuje, že vracanie doplatkov zdravotnými poisťovňami má sociálny rozmer. Pomáha rodinám a ľuďom, ktorí by pre nízke príjmy nemali dostupnú liečbu či zdravotnícke pomôcky. Navrhuje, aby kompenzácie neboli plošné. Lepšie by vraj bolo zohľadniť výšku dôchodku, či už starobného alebo invalidného, a na základe toho stanoviť aj výšku sociálnej kompenzácie.
Je tu aj iná možnosť. „Keďže je to sociálny problém, malo by ho riešiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a to formou dávok. Alebo by mal sociálny sektor takéto náklady zdravotných poisťovní na kompenzáciu doplatkov vrátiť do zdravotníctva. Zdravotné poistenie by sa nemalo používať na riešenie sociálnych problémov,“ domnieva sa Lévyová.
Poslednou možnosťou pre distribútorov je podať žiadosť na ministerstvo zdravotníctva a požiadať o zvýšenie ceny zdravotnej pomôcky. Takáto žiadosť však podľa Šlahora nebola akceptovaná už takmer dvadsať rokov.
Navyše, za každú žiadosť je potrebné uhradiť poplatok 230 eur. To je nemysliteľná suma pre spoločnosti, ktoré sú na pokraji krachu. Tie totiž nemôžu vydávať pomôcky, ktoré vo väčšine drahšie nakúpia ako predajú, respektíve v niektorých prípadoch marža absolútne nepokryje ich prevádzkové náklady.
„Ktoré odvetvie na Slovensku muselo počas zdražovania žiadosťou v hodnote 230 eur za jednu položku žiadať o zvýšenie ceny a čakať na úpravu ceny pol roka, ako je to v zdravotníctve s pomôckami? Želám slovenskému pacientovi veľa zdravia, len nech nepotrebuje od zdravotnej poisťovne nič, čo by malo byť hradené z verejných zdrojov,“ uzatvára Balážová.
Rovnako to vidí aj prezidentka AOPP, podľa ktorej je štát zlý hospodár a zdravotníctvo je vládam ukradnuté. Obáva sa, že ak vláda nezakročí, v novom roku ostane zdravotná starostlivosť len pre bohatých. Kameňom úrazu sú podľa nej odvody za poistencov štátu – dôchodcov, deti, mamičky na materskej, nezamestnaných, a tých je v systéme väčšina.
Poistencov štátu máme viac ako 2,9 milióna a ekonomicky aktívnych máme 2,3 milióna ľudí. Na porovnanie, na Slovensku dáva štát za svojho poistenca 34 eur mesačne a v Česku 79 eur mesačne.
„Ambulantní poskytovatelia dlhodobo poukazujú na to, že potrebujú do konca roka dofinancovať ambulancie, zvýšiť platby zo strany zdravotných poisťovní pre nárast cien energií a súčasnú infláciu. Ináč budú nútení skracovať ambulantné hodiny a okliešťovať svoju činnosť. Zadlžovať sa nemôžu, lebo sú súkromný sektor, takže štát ich neoddlží. Vzhľadom na príjmy za poistencov štátu majú zdravotné poisťovne prázdne pokladnice a nemajú im z čoho pridať. Je to začarovaný kruh, v ktorom sa všetci točíme,“ konštatuje Lévyová.
Podľa analýzy ministerstva zdravotníctva nám chýba aj štyristo všeobecných lekárov pre dospelých a vyše 220 pediatrov. Od decembra tohto roku sa môže dostupnosť zdravotnej starostlivosti zhoršiť aj v nemocniciach. Výpovede podalo viac než dvetisíc lekárov a vo viacerých nemocniciach práve z oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM), bez ktorých sa nedajú robiť akútne ani plánované operácie.
