Úrazy v nemocniciach sú stále tabu

21.09.2017
article_248

Od nemocnice očakávame pomoc. No občas sa stane, že práve za jej stenami sa nám nechtiac pohorší.

Manžela pani Valentíny Kyselicovej prijali začiatkom decembra 2015 do trenčianskej nemocnice. Zlyhávalo mu srdce, tak 84-ročného pána Stanislava hospitalizovali na tamojšom internom oddelení.

Okrem vážneho stavu sa mu podľa manželky stal v nemocnici ešte aj úraz. Oficiálne záznamy o ňom ale neexistujú.

Dvíhal ho spolubývajúci

Manželka chodila na každodenné návštevy. Pri jednej z nich sa o spoluležiaceho pacienta dozvedela, že jej muž v noci spadol z postele. „Ja som ho zdvíhal,“ povedal jej.

V nemocnici ho podľa Kyselicovej neposlali na žiadne vyšetrenie. „Ja som bola hlúpa, že som netrvala na tom, aby ho dali na röntgen,“ rozpráva. Pre manžela sa jej podarilo vybaviť aspoň nižšiu postel so zábranami.

Okrem toho, že mal pán Kyselica vážne problémy so srdcom, trpel aj Alzheimerovou chorobou. Jeho manželka však trvá na tom, že chodiť aj rozprávať prestal kvôli pádu.

Keď manžela priviezli domov, naskytol sa rodine nepekný pohľad, na pravej nohe mal obrovskú modrinu. „To bolo niečo hrozné,“ konštatuje. 

O bezvládneho manžela sa nevedela sama postarať, tak mu rodina vybavila sociálne zariadenie v Piešťanoch. O dva týždne zomrel na zlyhanie srdca. 

Valentína Kyselicová sa obrátila na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po roku jej poslal záver svojho vyšetrovania (redakcia má dokument k dispozícií).

Prekvapenie prišlo s konštatovaním úradu, že „v zdravotnej dokumentácii sa záznam o páde nenachádza“. List pokračuje tým, že v záznamoch lekára sa popisujú hematómy na bruchu po vpichoch. „Pri liečbe, ktorú váš manžel dostával tvorba modrín môže byť aj spontánna,“ uviedol ďalej úrad v správe.

„Za rok opísali jeho diagnózy a nič viac,“ hnevá sa na úrad.

Trenčianska nemocnica sa vyjadrila všeobecne a stručne. Pády sleduje, hlási a záznam ide do zdravotnej dokumentácie aj s opatreniami. 

Padla, skončilo sa to zlomeninou 

Pre opakované problémy s dýchaním sa do nemocnice v Žiari nad Hronom dostala 83-ročná Štefánia Kicková. Doviezla ju záchranka.

„Mala vyvalenú celú nohu,“ opisuje dcéra Mária Zichová, aký obraz sa jej naskytol, keď po pár hodinách prišla za mamou do nemocnice.

Ako ju v príjmovej ambulancii premiestňovali na vozík, nebol zabrzdený, spadla na zem a vozík na ňu, vysvetľuje. Jej mama o indicente spísala prehlásenie (redakcia má prehlásenie k dispozícii). 

Výsledkom bol zlomený kŕčok bedrovej kosti.

Nemocnica pád aj následné poranenie priznáva. Nešpecifikuje ako sa stalo. Pacientka bola podľa nich pri plnom vedomí a sebestačná. Nemocnica sa tiež bráni, že zdravotný stav 84-ročnej pani nenaznačoval, že by mala pohybové ťažkosti. 

„Prítomný nemocničný personál nemohol z tohto dôvodu predvídať tento pád a účinne mu zabrániť,“ uviedol hovorca prevádzkovateľa Svet zdravia Tomáš Kráľ.

Pani Kicková však okrem iného v prehlásení uviedla, že lekárku informovala o problémoch s kolenom. 

Nohu nezafixovali

Ťažké srdce na nemocnicu v Žiari nad Hronom má Zichová nielen preto, že jej nezatelefonovali, čo sa stalo. Jej mame zranenú nohu ani nezafixovali.

„Keď sme chceli, aby nám ukázali záznam o úraze, z dvojmetrovej diaľky to sestrička držala v lufte a tvrdila, že na to nemáme právo,“ konštatuje Zichová.

Mame mali o pár dní nohu zoperovať. Medzitým však zomrela na infarkt. Celé sa to odohralo v júni tohto roka.

„Nepopieram, že mala choré srdce. Mala problémy so srdcom, ale keby si mohla aspoň sadnúť, otočiť sa, určite by sa jej ľahšie žilo,“ skonštatuje Zichová. Do nemocnice ju dali s nádejou, aby jej pomohli a oni jej ešte poškodili, dodáva. 

Obrátila sa na úrad pre dohľad, ktorý prípad ešte len bude riešiť.

Kráľ tvrdí, že nemocnica pád zaznamenala do dokumentácie hneď. O stave pacientky informovali príbuzných po príchode do nemocnice a pri sprístupňovaní záznamov zo zdravotnej dokumentácie postupovali v zmysle zákona.

Po páde odoslali pacientku na rádiodiagnostiku a následne jej starostlivosť poskytovali lege artis (v súlade so súčasnými poznatkami vedy, pozn. red.).

Dlhšia hospitalizácia

Problematike úrazov v nemocniciach sa podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej na Slovensku nevenuje dostatočná pozornosť. Pritom pripútavajú starších ľudí na lôžku, predlžujú hospitalizáciu a zároveň zvyšujú náklady na liečbu, upozorňuje. 

Nemocničné prostredie by malo byť podľa nej materiálne aj personálne vybavené, aby riziko úrazov bolo čo najviac eliminované.

„Mnohé nemocnice majú s tým problémy, pretože chýbajú znížené postele so zábranami, protišmykové podlahy, podporné a kompenzačné pomôcky, invalidné vozíky na prevoz pacientov, či už na vyšetrenia, prípadne na pohyb v priestoroch oddelenia. Rovnako chýba aj pomocný personál, ktorý by bol nápomocný pacientom pri bežných samoobslužných úkonoch," uviedla Lévyová.

V USA prepočítali, že menšia nemocnica by vďaka prevencii pádov, mohla výrazne znížiť počet zranení a ušetriť milión dolárov ročne.

Skryté pády

Pády sú vždy nepríjemná vec. O to viac ak sa prihodia na mieste, kde sa ľudia prišli vyliečiť zo svojich zdravotných problémov. 

Tak ako preležaniny, či nozokomiálne nákazy, zbytočne skomplikujú liečenie. 

Ak by si pacient dnes chcel pozrieť ako je na tom „jeho“ nemocnica s pádmi, nedozvie sa to. 

Kým preležaniny aj nozokomiálne nákazy si vie pacient odsledovať cez hodnotenie, ktoré každoročne robia zdravotné poisťovne, pády nie. Nie sú zahrnuté do tvz. indikátorov kvality.

Nejde pritom o zanedbateľný problém. Podľa úradu pre dohľad, len vlani išlo o vyše päťtisíc prípadov. Aj keď ani tu sa nedajú presne určiť pády hospitalizovaných pacientov v nemocniciach, sú to údaje za všetky ústavné zdravotnícke zariadenia, teda aj liečebne, kúpele, či domy ošetrovateľskej starostlivosti.

Tieto údaje navyše slúžia len zdravotníckym zariadeniam, verejne nie sú dostupné. Dostávajú ich ako spätnú väzbu, môžu sa navzájom porovnávať a v konečnom dôsledku je len na nich, či prijmú opatrenia.

Kráľ napríklad tvrdí, že pri rizikových pacientoch robia prevenciu materiálno-technickým zabezpečením tak, že ich intenzívne monitorujú.

„Za pacientov, pri ktorých nie je určené zvýšené riziko pádu, nemocnica nedokáže byť zodpovedná v každom jednom momente ich hospitalizácie. Ak sú pri pohybe sebestační, nesú prirodzenú mieru zodpovednosti za svoje správanie,“ uviedol Kráľ.


Článok prevzatý z: https://www.aktuality.sk/clanok/520953/pady-pacien...


Aká je vaša osobná skúsenosť s podaním podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS)?

14%
57%
18%
3%
8%