Téma odvrátiteľných úmrtí je dlhodobo skloňovaná medzi odborníkmi, politickými autoritami, ale aj v médiách. Štatistiky tzv. zbytočných úmrtí sú indikátorom toho, v akom stave je naše zdravotníctvo, odhaľuje silné aj slabé stránky zdravotného systému a nastavuje zrkadlo kompetentným. Je to však pomerne široká oblasť, ktorá v sebe zahŕňa množstvo dát, faktov, analýz. O tom, že ide o pomerne komplexnú tému sme sa presvedčili aj na našom prvom Patient Advisory Boarde so zástupcami vybraných pacientskych organizácií. Jeho súčasťou bola aj kardiologička MUDr. Anna Vachulová PhD., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti, s ktorou sme sa zhovárali na tému odvrátiteľných úmrtí.
Pani doktorka, prečo je dôležité hovoriť o odvrátiteľných úmrtiach?
Odvrátiteľné úmrtia tvoria večne aktuálnu tému. Odvrátiteľné úmrtia nastavujú zrkadlo úrovni zdravotného systému v jednotlivej krajine. Preto býva táto otázka aj častým bodom predvolených diskusií. Štatistika odvrátiteľných úmrtí nám poskytuje čísla o výskyte predčasných a zbytočných úmrtí, ktorým by bolo možné predísť, alebo úmrtí pacientov, ktorých by bolo možné zachrániť.
Ako ich definujeme?
Odvrátiteľné úmrtia sú úmrtia, ktorým sa dá zamedziť. V roku 2019 prijali OECD a Eurostat nové spoločné definície. Analýzy odvrátiteľných úmrtí sa týkajú pacientov vo veku <74 rokov. Podľa tejto definície o odvrátiteľných úmrtiach by nikto mladší ako 74 rokov nemal zomrieť na odvrátiteľné úmrtie. Hranica 75 rokov je považovaná za vek, pred ktorým by ešte človek nemal zomrieť. Odvrátiteľné úmrtia sa delia na dve kategórie: preventabilné úmrtia a liečiteľné úmrtia.
Aký je rozdiel medzi preventabilnými a liečiteľnými úmrtiami?
Preventabilné úmrtia sú definované ako príčiny úmrtia, ktorým sa dá predísť najmä účinnými zásahmi v oblasti verejného zdravia a primárnou prevenciou (tj. pred začiatkom ochorenia, aby sa znížila incidencia). Za predpokladu fungovania efektívnych verejných zdravotníckych kampaní zameraných na prevenciu ochorení by nemali nastať (v závislosti od uvedenej vekovej hranice vo všetkých alebo vo väčšine prípadov). Liečiteľné úmrtia sú definované ako príčiny úmrtí, ktorým sa dá predísť predovšetkým včasnými a účinnými zásahmi v systéme zdravotníctva, vrátane sekundárnej prevencie a liečby (tj. po začiatku ochorenia, s cieľom znížení počtu úmrtí na danú chorobu). Za predpokladu poskytnutia kvalitnej zdravotnej starostlivosti zodpovedajúcej poznatkom a technológiám dostupným v čase smrti, nemali nastať (v závislosti od uvedenej vekovej hranice) vo všetkých alebo vo väčšine prípadov.
Ako je na tom Slovensko z hľadiska štatistiky čo sa odvrátiteľných úmrtí týka, v porovnaní s EÚ priemerom?
Štatistické údaje sú k dispozícii zo štatistického úradu Európskej únie- Eurostat. Slovenské dáta poskytuje Eurostatu Štatistický úrad SR, ktorému spracúva údaje Národné centrum zdravotníckych informácií. Podľa posledných spracovaných údajov Eurostatu (za rok 2017) bolo Slovensko na 29. mieste z 34 Európskych štátov. V roku 2017 bolo na Slovensku 416,9 odvrátiteľných úmrtí na 100 000 obyvateľov za rok. Z celkového počtu odvrátiteľných úmrtí v roku 2017 tvorili preventabilné úmrtia 240,9 a liečiteľné úmrtia 176 úmrtí. Horšie ako Slovensko boli: Bulharsko (421,7), Litva (487,3), Maďarsko (506,2), Rumunsko (512.3) a Lotyšsko (520,6).Na druhej strane rebríčka bolo na prvom mieste Lichtenštajnsko (159,7) a Švajčiarsko (161,2).
Ktoré diagnózy sa najviac podieľajú na preventabilných a ktoré na liečiteľných úmrtiach?
Preventabilné úmrtia v roku 2017 na Slovensku tvorili: infarkt myokardu a ischemické choroba srdca celkovo (20,3%), rakovina pľúc (13,3%), ochorenia spôsobené alkoholom a iné otravy (12%), cievne mozgové príhody a cerebrovaskulárne choroby celkovo (9,1%). Liečiteľné úmrtia na Slovensku v roku 2017 tvorili: infarkt myokardu a ischemická choroba srdca celkovo (27%), kolorektálny karcinóm (14,2%), cievna mozgová príhoda a cerebrovaskulárne choroby celkovo (10,8%), rakovina prsníka u žien (7,1%).
Aké sú hlavné príčiny mortality v krajinách EÚ?
Hlavné príčiny mortality v krajinách EU sú: ochorenia obehovej sústavy 37%, rakovina 26 %, ischemická choroba srdca 12%, mozgová príhoda 8%, respiračné ochorenia 8%.
Existuje súvislosť medzi odvrátiteľnými úmrtiami a očakávanou dĺžkou života?
Áno existuje, čím bude vyšší počet odvrátiteľných úmrtí (t.j. úmrtí vo veku do 74 rokov), tým bude kratšia očakávaná dĺžka života. V tejto súvislosti je dôležitý ešte ďalší ukazovateľ a to v akom zdravotnom stave bude žiť človek po 50. roku života. Analytici Erste Group vyhodnotili, že kým 50-ročný človek v Nemecku alebo Francúzsku môže očakávať, že bude žiť ďalších 20 rokov v zdraví, v našej časti Európy je očakávaný počet zdravých rokov po päťdesiatke kratší: 17 rokov v Českej republike a Poľsku, ale iba 12 rokov na Slovensku.
Akú úlohu zohrávajú v problematike odvrátiteľných úmrtí kardiovaskulárne ochorenia?
Kardiovaskulárne úmrtia sú najčastejšou príčinou odvrátiteľných úmrtí. Je treba povedať, že nie všetky odvrátiteľné úmrtia sa správne pripisujú infarktu myokardu, ktorý je asi najviac nadhodnocovanou diagnózou pri odvrátiteľných úmrtiach. Často sa udáva u pacientov, ktorí zomreli doma, že zomreli na infarkt myokardu, ale nemusí to tak byť. Pacienti, ktorí zomrú doma, môžu zomrieť napríklad na neskoré komplikácie infarktu myokardu alebo na srdcové zlyhávanie.
Prečo je práve ateroskleróza vedúcou príčinou morbidity a mortality v svete?
Ateroskleróza je zodpovedná za prevažnú väčšinu kardiovaskulárnych ochorení (KVO). KVO sú vedúcou príčinou mortality v Európe, sumárne je to >4 000 000 úmrtí na KVO ročne v Európe. Môžeme to podať aj v iných číslach: cca 11 000 Európanov umiera na KVO denne, čo predstavuje cca 1 úmrtie každých 8 sekúnd.
Ako zabrániť progresii aterosklerózy?
Najmä dôslednou prevenciou a liečbou rizikových faktorov aterosklerózy. Zvýšené KV riziko je na podklade ovplyvniteľných a neovplyvniteľných rizikových faktorov aterosklerózy. Neovplyvniteľné faktory sú: vek, mužské pohlavie, genetická predispozícia. Ovplyvniteľné rizikové faktory aterosklerózy sú: neliečená porucha metabolizmu tukov, obezita, sedavý spôsob života, fajčenie, neliečený vysoký krvný tlak, neliečený diabetes mellitus typ 2, zvýšený príjem alkoholu, stres.
Aký je globálny dopad zvýšeného krvného tlaku na problematiku odvrátiteľných úmrtí?
Artériová hypertenzia je ochorenie s vysokou prevalenciou v dospelej populácii a významnou mierou sa podieľa na vysokej úmrtnosti na KVO. Vysoký krvný tlak nebolí, preto sa naň ľudia nechcú liečiť a navyše si neuvedomujú, že liečbe artériovej hypertenzie je doživotná. Pritom čísla hovoria jasne: zníženie hodnôt krvného tlaku o 10 mmHg nameraného v ambulancii lekára vedie k 41% redukcii kardiovaskulárnych príhod, 25% redukcii koronárnej choroba srdca, 26% redukcii cievnych mozgových príhod, 37% srdcového zlyhávania, 28% redukcia zlyhania obličiek a celkovej mortality o 35%.
Vieme vyčísliť o koľko kratšie žijú ľudia s kardiovaskulárnym ochorením?
Dĺžka života ľudí s KVO nie je rovnaká, závisí od veľmi veľa faktorov a tiež od prístupu pacienta k liečbe. Veľmi záleží na to, či pacient prekonal iba 1 infarkt myokardu v akom rozsahu, čí mal recidívu infarktu v akom rozsahu, či má pridružené aj iné ochorenia, napríklad ochorenie obličiek.
Aké opatrenia je potrebné urobiť na Slovensku, aby sme zlepšili štatistiku odvrátiteľných úmrtí?
Opatrení musí byť niekoľko a na rôznych úrovniach a musia byť realizované simultánne. Iba tak je šanca na úspech. Napríklad na úrovni populácie je potrebné lepšie zdravotne vzdelávať populáciu, vybudovať podstatne viac individuálnej zodpovednosti za zdravie, dôsledná edukácia a zavedenie kontroly rizikových faktorov. Na úrovni zdravotníkov: nebrániť vzdelávaniu zdravotníckych pracovníkov ekonomickými dôsledkami, maximalizovať využívanie medicíny založenej na dôkazoch v podmienkach SR, znížiť preťaženosť zdravotníkov nezdravotníckymi povinnosťami. Na úrovni zdravotného systému: vypracovať plán tímom expertov na zlepšenie úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti najmä v oblasti odvrátiteľných úmrtí, plán použiť a vyčleniť zdroje na najčastejšie príčiny odvrátiteľných úmrtí, zabezpečiť podporu štátu v tejto oblasti, dosiahnuť zmeny a úpravu aj zo strany poisťovní. Veľmi dôležitá je primárna prevencia- kontrola rizikových faktorov- podpora programov ale aj zapojenie zdravotných poisťovní na kontrolu a liečbu rizikových faktorov. A na záver je treba povedať, že bude treba zlepšiť štatistické zadávanie príčin úmrtí.
