Poslanci Národnej rady schválili novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Optimalizácia siete nemocníc tak dostala zelenú, posunie sa akurát termín zavedenia maximálnych čakacích dôb na operácie. Tých by sme sa mali dočkať až v roku 2025. Ako vnímame tento posun z pohľadu pacientov v AOPP?
V súlade so zákonom je určených päť úrovní typov nemocníc (zákon č. 540/2021 Z.z.), ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť od vysokošpecializovanej až po následnú starostlivosť. Keďže ide o úplne nové procesy, bolo potrebné vytvoriť odborné pracovné skupiny. Tie sú zložené z odborníkov, ktorí najlepšie vedia zadefinovať kto, čo, kde a kedy bude robiť, aby pacienti mali nielen slovnú garanciu dostupnej, bezpečnej a veríme, že raz aj kvalitnejšej nemocničnej starostlivosti.
Odborníci zadefinovali jednotlivé programy, medicínske služby, ich minimálnu úroveň, na ktorej sa môže vykonávať, a je zadefinované, či ide o povinnú medicínsku službu alebo nie. Služby, ktoré nepredstavujú akútnu starostlivosť, majú definovanú maximálnu čakaciu dobu, a tú zadefinovali odborníci v rámci jednotlivých medicínskych odborov. Vychádzali predovšetkým z medzinárodných štandardov a zo skúseností z praxe. Navrhnuté boli maximálne čakacie doby na plánované výkony a zákroky, ktoré sa pri prezentácii verejnosti stretli aj s nevôľou pacientov, pretože mnohé sa im zdali príliš dlhé. Treba však uviesť, že tie čakacie doby môžu byť aj kratšie, bude to závisieť od kapacitných možností jednotlivých nemocníc a zdravotné poisťovne budú mať prehľad a aj nástroje na motiváciu poskytovateľov. Môžu sa pýtať, prečo niektorí vedia skrátiť čakacie doby a iní nie. Rovnako môžu ponúknuť svojim poistencom podstúpenie plánovanej starostlivosti v inom nemocničnom zariadení, kde bude tá čakacia doba omnoho kratšia.
Chýbajú však jasné kritéria napr. kto bude viesť register čakacích dôb, zbierať a vyhodnocovať dáta, či bude garantované finančné krytie na úhradu starostlivosti v rámci čakacích lehôt, prípadne pilotný projekt, ktorý by vychytal prvotné nedostatky tak, aby register čakacích dôb mohol hneď po spustení bezproblémovo fungovať. Tvorba zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti bola viac naviazaná na plán obnovy a možnosť čerpania finančných zdrojov na výstavbu a prestavbu nemocníc, nie na konkrétne detaily, ako sa budú riešiť v praxi čakacie doby na vyšetrenia, ako sa Slovensko vysporiada s nedostatkom zdravotníkov. Obavy zdravotných poisťovní pramenia aj z toho, že v prípade, ak navrhované čakacie doby nebudú vedieť svojim poistencom garantovať, tak im absolvovanie zákroku budú musieť uhradiť u nezmluvného poskytovateľa, prípadne v zahraničí, a na to nemusia mať dostatok finančných zdrojov. Tie však chýbajú najmä v rámci odvodov za poistencov štátu, na to dlhodobo upozorňujú organizácie v zdravotníctve, aj my za pacientov.
Obavy poskytovateľov nemocničnej starostlivosti pramenia z toho, že nebudú vedieť zabezpečiť starostlivosť v súlade s čakacími dobami a niektoré medicínske služby následne nebudú môcť vykonávať. Preto je potrebný aj ten ročný posun, ktorý umožní nastavenie systému čakacích dôb zdravotným poisťovniam, poskytovateľom nemocničnej starostlivosti, ktorí majú vyhlášku o kategorizácii ústavnej starostlivosti k dispozícii. Niektorí manažéri už v súčasnosti v rámci operatívnych porád hľadajú s odborníkmi kliník a oddelení možnosti, ako navrhované čakacie doby skrátiť.
Veríme, že v priebehu nasledujúceho roku nedôjde k predlžovaniu čakacích dôb a oneskoreniu poskytovania starostlivosti, čo by mohlo vyústiť do ujmy na zdraví pacientov, že to nie je cieľom ani novely zákona, ani odborníkov v praxi. Charta práv pacientov musí byť akceptovaná, pretože „Pacient má právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti na základe svojho zdravotného stavu a podľa stupňa zdravotného postihnutia. Štát vytvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynulo, sústavne a aby bola dostupná.“
Stanovisko AOPP, 22. november 2023
