Dlhoročnú problematiku potreby humanizácie starostlivosti v pôrodníctve otvoril opäť dokumentárny film režisérky Zuzany Límovej, ktorá tri mesiace natáčala pôrody v bratislavskej Univerzitnej nemocnici.

Autorský tím filmu odmietol tendenčnosť, zaujatosť dokumentu. Tvrdí, že je odrazom reality v našom pôrodníctve, že dochádza k  porušovaniu ľudských práv žien pri pôrodoch. Na to vlani upozornil aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý vo viacerých prípadoch osobitne menoval aj Slovensko.

Chýba vyjadrenie komôr

Autorky neočakávali, že sa dokument stretne na pôde nemocnice s nadšením, ale očakávali istú sebareflexiu. Viedlo to k prepusteniu lekára, ktorý sa vyjadril, že použil brachiálny postup. Vrhlo to veľmi zlé svetlo na bratislavské pôrodnice, hoci problémy sú aj v iných pôrodniciach na Slovensku. Po odštartovaní diskusie sa ozvali aj samotné rodičky, ktoré boli spokojné so starostlivosťou v bratislavských pôrodniciach. Reagovali aj nespokojné ženy rodiace v iných pôrodniciach, aktivisti, štatistici, politici, psychiatri, manažéri. Stále mi však chýba vyjadrenie kompetentných komôr, pretože riešenie porušenia odborných a etických prístupov zdravotníckych pracovníkov sú v kompetencii komôr, ako aj ich ďalšie dovzdelávanie v rámci sústavného vzdelávania.

Nevidela som spomínaný dokument, ktorý je krivým zrkadlom starostlivosti v našom pôrodníctve, a to aj napriek mnohým snahám o humanizáciu starostlivosti o matky a  novonarodené deti. Urobilo sa mnoho v rámci prestavby pôrodných sál, edukácie, brožúr a manuálov pre matky, znižovaní počtu epiziotómií. Ak je to nevyhnutné, tak dochádza k nastrihovaniu hrádze. Šitie by však ženu nemalo bolieť. V súlade s Chartou práv pacientov má každý pacient právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti. Rovnako má pacient právo vedieť základné údaje (meno a priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve, ktorí sa o neho starajú a liečia ho. Koľkým ženám sa na pôrodnici predstaví zdravotnícky pracovník? Mnohé rodičky nepoznajú ich mená ani po pôrode. Často sa stretávame s tým, že ani nevedia, na koho sa chcú sťažovať, komu chcú poďakovať.
A pritom stačí tak málo – menovka s funkčným zaradením zdravotníka, podanie ruky, predstavenie sa menom a funkciou. Každý pacient ma právo na zrozumiteľné poučenie o  zdravotníckom výkone a následne podpisuje informovaný súhlas. Je pacient – žena pred pôrodom – náležite a zrozumiteľne poučená, keď niekde podpisuje súhlas, na ktorom je uvedené, že súhlasí s fyziologickým pôrodom/operačným vedením pôrodu? Mnoho žien sa sťažuje aj na to, že nie sú rešpektované ich pôrodné plány, v ktorých si neželajú holenie, klystír, nástrih hrádze, urýchľovanie pôrodu liekmi, výber polohy počas pôrodu. Po pôrode priloženie dieťa na matku a vyšetrenie dieťaťa na matke. Nechcú, aby dieťa odniesli na novorodenecké oddelenie. Malo by to byť dohodou medzi ženou pred pôrodom a pôrodníkom, ktorý by mal vysvetliť, ktoré požiadavky rodičiek je možné rešpektovať a prečo niektoré nie je možné zrealizovať. 

Napriek tomu sa používa...
Po prijatí do zdravotníckeho zariadenia sa má vyšetrenie, liečba a pobyt pacienta v zdravotníckom zariadení uskutočňovať v súlade so zásadami práva na ľudskú dôstojnosť a na zachovanie intimity pacienta. Rešpektuje sa intimita rodiacej ženy, napr. v prípade otvorených dverí na pôrodnú sálu a množstve ľudí, ktorí sa tam ocitli v  rámci vzdelávania a bez súhlasu pacientky?  
Zdravotné výkony zo strany zdravotníckych pracovníkov by sa mali poskytovať v súlade so zásadami odborného, etického a dôstojného prístupu. Kristellerova expresia, ľudovo povedané skákanie po bruchu, nemá dostatočnú oporu vo vedeckých poznatkoch. Napriek tomu je na Slovensku používaná, nie je zaznamenávaná v dokumentácii. Môže mať dosahy na zdravotný stav ženy a dieťaťa po pôrode. Problémom, nielen v pôrodníctve, je nezvládnutie komunikácie zdravotníkov s pacientmi, nadradenosť, prechádzanie pacientových otázok mlčaním, neochota podávať informácie, neetický a neprofesionálny prístup. Vyhroteným situáciám by mali vedieť lekári a  zdravotníci  predchádzať, zvládať ich na základe skúseností, odborných vedomostí. V prípade, ktorý bol medializovaný, však došlo k hrubému etickému zlyhaniu. Dôležité je zvýšiť vzdelávacie aktivity pre lekárov, sestry a zdravotníkov v oblasti techniky na zvládnutie stresu, psychickej záťaže, zlepšovanie komunikačných zručností.
Ženy dlhodobo volajú po humanizácii v oblasti pôrodníctva, starostlivosti o matku a dieťa. Máme čo doháňať v tejto oblasti. Treba veriť, že dokumentárny film a mediálna diskusia otvoria opäť priestor na rokovania na pôde ministerstva zdravotníctva, ktoré povedú k zmenám prospešným pre nás všetkých. Lebo narodenie dieťaťa má sprevádzať radosť matky, rodiny, pôrodníkov aj celej spoločnosti. Všetci si uvedomujeme, že obyvateľstvo starne, že je nesmierne dôležité podporovať rodinnú a  populačnú politiku. 
Veľmi ťažko sa počúvajú a čítajú slová typu, že samotný pôrod je stres a horor, nebudem riskovať, preto si radšej kúpim psa, s ktorým budem chodiť do parku. Ženy sú dnes nezávislé, je tu aj socio-ekonomický tlak, ale treba si uvedomiť, že ich reprodukčné zdravie je jedným z našich najväčších bohatstiev, preto treba rešpektovať ich práva a  požiadavky.

Autor: PhDr. Mária Lévyová, prezidentka AOPP

http://mediweb.hnonline.sk/diskusia/nazory/problem...