Väčšinou nespokojných aj zúfalých, pretože chýbajú peniaze, profesionalita, no najmä ľudskosť niektorých zdravotníckych pracovníkov. Z vlastnej skúsenosti pozná situáciu príbuzných, ktorí sa musia postarať o chorú mamu, otca či dieťa za mizerných podmienok, aké ponúka štát.
Lekárka Katarína Kafková je prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR. Zdravotníctvu rozumie ako málokto, pracovala na oddelení anestéziológie a resuscitácie, prešla viacerými manažérskymi funkciami a teraz dostáva množstvo podnetov od pacientov. Väčšinou nespokojných aj zúfalých, pretože chýbajú peniaze, profesionalita, no najmä ľudskosť niektorých zdravotníckych pracovníkov.
Z vlastnej skúsenosti pozná situáciu príbuzných, ktorí sa musia postarať o chorú mamu, otca či dieťa za mizerných podmienok, aké ponúka štát.
S KATARÍNOU KAFKOVOU o tom, ako to vyzerá v našom zdravotníctve a ako sa má pacient domáhať svojich práv, hovorila DRAHOSLAVA VÝŽINKÁROVÁ.
Čakala som, že tu máte police plné šanónov so sťažnosťami pacientov. Kde sú?
Razíme myšlienku bezpapierovej kancelárie a, vidíte, darí sa nám.
Ste spokojná s novým ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom?
Niektorí si myslia, že sme v tomto nikdy nemali šťastie. Boli by sme radi, keby bral aj pacientske organizácie ako rovnocenného partnera. Zaniesli sme novému parlamentu, ministrom zdravotníctva a financií memorandum, pretože máme obavy, že v tomto roku dôjde k obrovskému výpadku financií pre zdravotníctvo.
Žiadame v ňom, aby štát zvýšil platbu za svojich poistencov na päť percent z vymeriavacieho základu definovaného zákonom. Inak budú v nemocniciach reálne chýbať, peniaze a zníži sa počet lôžok, predĺžia sa čakacie lehoty na operácie, opäť sa zvýšia poplatky u lekárov, menej pacientov sa dostane k inovatívnym liekom.
Zdravotníctvo bude fungovať v krízovom režime. Čo to znamená pre pacientov?
Aj keby sa hneď naštartovali ozdravné procesy, potrvá najmenej štyri roky, kým sa krízové opatrenia prejavia v plnej miere. A obávame sa, že pod pláštikom krízového manažmentu sa môžu narýchlo udiať aj veci, ku ktorým sa nebudú môcť pacienti vyjadriť a pocítia na vlastnej koži ďalšie negatívne dôsledky.
Starne populácia, starnú aj lekári, bude treba čoraz viac peňazí. Čo s tým?
Prednášam aj lekárom a vidím, ako auditórium starne. Vážne sa obávam, kto sa postará o moju generáciu. Naši absolventi lekárskych fakúlt mieria na Západ, mnohé krajiny u nás odchytávajú už študentov na medicíne.
Myslíte, že ich zlákajú len na platy?
Nie. Aj ja som bola mladá a ambiciózna a chcela som robiť s modernou technikou v peknom prostredí a v dobrých vzťahoch. Lekár je u nás pisár, v zahraničí už len diktuje diagnózu do mikrofónu a v centre všetko zapisujú. Väčšie kompetencie majú aj sestry, využívajú svoje vysokoškolské vzdelanie, na rozdiel od našich.
Demografické vyhliadky hovoria, že budú pribúdať ležiaci pacienti vo vyššom veku. Kto im podá jedlo a vodu, keď sestry nestíhajú?
V posledných dňoch sa k starnutiu populácie vyjadril aj Inštitút zamestnanosti. V našich nemocniciach chýbajú klasické opatrovateľky, zdravotní asistenti a sanitári, ktorí by mali pacienta polohovať, prebaliť, nakŕmiť. Aby sa nestávali smutné prípady, že človek zomrel, lebo mu v letných horúčavách nikto nedal napiť.
V lekárskych kruhoch som počula, že nedávno nečakane zomrel deväťdesiatročný všeobecný lekár a jeho pacientov nemá kto prebrať.
Starnú nielen všeobecní lekári, ale aj zubári, iní špecialisti vrátane detských majú vysoký priemerný vek. Chýbajú diabetológovia, imunológovia, rádiológovia. Vie sa o tom minimálne od roku 2004 a pokým mladým neukážeme, že zdravotníctvo u nás pôjde správnou cestou, budú nám odchádzať.
Dnes už nechodí lekár domov k chorým, ktorí sa k nemu nevládzu dopraviť. Nesťažujú sa ľudia na to?
Pramení z toho nespokojnosť, ale všeobecný lekár je taký preťažený, že už nemá čas na výjazdy do domácností. Veľmi to komplikuje aj tak náročnú domácu starostlivosť o príbuzných, po mozgovej mŕtvici, po ťažkých zlomeninách či o choré deti.
Treba prehodnotiť verejnú minimálnu sieť práve s ohľadom na demografický vývoj či aktuálnu chorobnosť a jej vývoj v jednotlivých regiónoch.
Slováci vraj zneužívajú odborných lekárov, každý chce ísť hneď k „pánu profesorovi“. Je to tak?
Odborní lekári chýbajú, zlá situácia je v regiónoch. Napríklad chronický pacient má podľa zákona nárok na pravidelné dispenzárne prehliadky, ale ak odborný lekár z mesta odišiel a iného niet, dostávame sa do neriešiteľného problému.
Vtedy mu poradíme, aby sa obrátil na svoju zdravotnú poisťovňu, kde má zmluvného lekára, a to aj vzhľadom na trvalé bydlisko. Inak zostane odkázaný na milosť a nemilosť niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí situáciu využívajú napríklad na vyberanie poplatkov.
Tie sa stále zvyšujú a zaťažujú práve deti, seniorov a zdravotne postihnutých. Problém je komplexný, na jeho riešenie však treba správne analytické údaje a využitie všetkých nástrojov, aby sa podarilo urobiť v zdravotníctve poriadok.
Aké sú to nástroje?
Jednou z ciest je elektronizácia zdravotníctva, ktorá by teoreticky mohla priniesť úsporu. Ale ťažko povedať, keď sa pozrieme na vývoj chorobnosti. Rezervu vidíme napríklad aj v spotrebe liekov. Klinickí farmaceuti avizujú, že seniori, a najmä pacienti s chorými obličkami a so zlými pečeňovými testami, sú veľmi často predávkovaní liekmi.
Zbytočne berú veľa druhov, ktoré medzi sebou môžu vyvolávať nežiaduce interakcie. Pritom naši pacienti majú stále zhoršený prístup k inovatívnym liekom v porovnaní so západnou Európou a tiež k liekom na zriedkavé ochorenia.
Kam sa majú pacienti obrátiť, keď majú pocit krivdy?
Máme veľkú ambíciu vybudovať sieť poradní, radi by sme spojili sily viacerých občianskych združení. Naša krajina je lídrom v rámci strednej a východnej Európy, pokiaľ ide o vzdelávanie pacientov. Na Slovenskej zdravotníckej univerzite organizujeme dvakrát ročne kurzy, prihlásiť sa môže ktokoľvek. Vlani sme sa podieľali na založení prvej národnej platformy, ktorá uvedie do života projekt EUPATI.
Ide o projekt Európskej komisie, ktorý realizuje Európske pacientske fórum. Naším cieľom je pripraviť aj program na kontinuálne vzdelávanie pacientov, aby sa vedeli pobiť o svoje práva ako rovnocenní partneri u lekára.
Volajú vám ľudia aj priamo, ak majú problém?
Volajú, píšu maily. Ľudia majú rôzne problémy, od škriepok v nemocničnej izbe po stanovenie diagnózy či predčasné prepustenie z nemocnice a nezabezpečenie ďalšej potrebnej starostlivosti. Ozývajú sa aj príbuzní, ktorí majú pocit, že došlo k poškodeniu zdravia, zanedbaniu starostlivosti a, žiaľ, aj k úmrtiu. Konzultujeme novú liečbu, dávame bežné, ale aj lekárske rady. Snažíme sa viesť ľudí k samostatnosti. Učíme ich, na koho sa majú obrátiť pri konkrétnom probléme.
Radíte im, na ktorú inštitúciu sa majú obrátiť, ak sú nespokojní so starostlivosťou v nemocnici?
Čokoľvek sa vám nepáči, treba o tom komunikovať. Za každé oddelenie je zodpovedný primár a hlavná sestra. Darí sa nám presviedčať riaditeľov najmä v menších nemocniciach, aby ustanovili kontaktnú osobu, ktorá by pomáhala s riešením sťažností. Mala by platiť taká zásada, že pacient alebo príbuzní by nemali opustiť bránu zdravotníckeho zariadenia, kým sa ich vec nevyrieši. Komunikácia je základ.
Na čo je najviac sťažností?
Veľa ohlasov bolo po prepuknutí kauzy v Národnom onkologickom ústave, pacienti sa cítili podvedení, neistí. Všetkým sme radili, aby sa obrátili na ošetrujúceho lekára, ten zodpovedá za to, či liečba bola a je správna. Snažíme sa vždy poradiť, kto je kompetentný konať. V súvislosti s výpoveďami sestier sa na nás obracali pacienti, ktorí mali plánované operácie. Boli veľmi nahnevaní.
Neboja sa pacienti sťažovať?
Najmä mladí ľudia sú už oveľa odvážnejší. Bojujú za svoje mamy, ale aj babičky. Poznajú svoje práva a nedajú sa. Ale sú aj takí, ktorí majú strach, lebo sú odkázaní na lekárov a sestry vo svojom regióne.
Máme aj veľa smutných prípadov, v ktorých vyslovíme podozrenie, že došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti. Vtedy radíme príbuzným, aby sa obrátili na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, prípadne na orgány činné v trestnom konaní.
Máte spätnú väzbu, či ľudia pochodia so sťažnosťami?
Máme, žiaľ, aj skúsenosť, že bežný človek sa pravdy nedovolá. A to je veľmi smutné.
Buďme konkrétni - ak náš blízky leží v nemocnici a má preležaniny, čo treba urobiť?
Zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti hovorí, že ak je pacient nespokojný, má sa písomne sťažovať riaditeľovi nemocnice. Ten sa vyjadrí do tridsiatich dní. Potom sa môžete obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, orgány činné v trestnom konaní, prípadne na súd. Podľa zákona nesmie byť žiadny pacient diskriminovaný, pretože sa sťažoval na vyšších orgánoch.
Iná inštancia neexistuje?
Aj zdravotné poisťovne sledujú indikátory kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Na túto cestu nie sme zvyknutí, ale môžeme kontaktovať aj zdravotnú poisťovňu, ktorá má s nemocnicou zmluvný vzťah.
Obracajú sa sťažovatelia i na súd alebo orgány činné v trestnom konaní?
Málokedy sa to dostane až do tejto roviny. Ľudia sú skeptickí, neveria, že by sa dočkali spravodlivosti. Ak ide o úmrtie, príbuzní sú si vedomí, v akom stave je naše súdnictvo, a nechcú v sebe roky živiť boľavú ranu. Upúšťajú od podaní.
Pritom v zahraničí je to presne naopak, sťažnosti na zdravotnícky personál živia celé húfy právnikov.
My sme sa ešte celkom nenaučili, že máme právo ozvať sa, vyžadovať a súdiť sa. Boli by sme radi, keby boli procesy spravodlivé.
Poznáte všetky nemocnice na Slovensku. Ktoré fungujú?
Zaujímavé je, že v nemocniciach fungujú najmä tie oddelenia, kde je dobrý primár. A často to nezávisí od centrálneho riadenia nemocnice. Dôležité je, aby bol šéf oddelenia aj dobrý manažér, mal odborne zdatný personál a vyžadoval disciplínu. Všetko závisí od schopného človeka.
Ak bude na ministerstve dobrý manažér, veríte, že sa veci pohnú dopredu?
Bude to mať veľmi ťažké. Najprv by mal vziať veľkú metlu a urobiť poriadok. Vybudovať si tím expertov, počúvať ľudí z praxe a hlavne pacientsku verejnosť. Riešenia by mali vychádzať z analytických údajov a služby by mali byť viac pre pacienta ako pre samotné zdravotníctvo.
Ak nie ste spokojní, ako sa v nemocnici starajú o vás alebo o príbuzného, ozvite sa!
● Obráťte sa najprv na primára oddelenia, ak ide o zdravotnú starostlivosť. Na hlavnú sestru, ak ide o ošetrovateľskú starostlivosť.
● Ak nepochodíte, písomne kontaktujte riaditeľa nemocnice.
● Ak nie ste s riešením spokojní, sťažujte sa na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten preveruje podania, keď má pacient podozrenie, že mu zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.
● Obráťte sa aj na svoju zdravotnú poisťovňu, prípadu by sa mal ujať jej revízny lekár.
● Sťažovať sa môžete aj u zriaďovateľa poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, čo je príslušný samosprávny kraj, v niektorých prípadoch ministerstvo zdravotníctva.
● Dobrá cesta sú aj občianske združenia a Asociácia na ochranu práv pacienta SR.
● Posledná inštancia je súd alebo orgány činné v trestnom konaní.
Autor: PLUS 7 DNÍ/DRAHOSLAVA VÝŽINKÁROVÁ
Zdroj: Pluska.sk
