Bratislava, 20. november 2020 - Rokmi odsúvané problémy v slovenskom zdravotníctve a každoročné plátanie dier nás s príchodom koronavírusu dobehli. Aj preto má bezpečnosť liečby pacienta, ktorá bola hlavnou témou v poradí už Štvrtej celoslovenskej pacientskej konferencie, v tomto období mimoriadny význam. Aj tento rok si tradičné ocenenie „Môj lekár“ a „Moja sestra“, hoci pre situáciu s koronavírusom iba symbolicky, prevzalo dvadsať zdravotníkov. Špeciálnu cenu verejnosti si odniesli prof. MUDr. Vladimír Krčméry a Mgr. Marianna Hrehová.
Slovenské zdravotníctvo nebolo v dobrej kondícii ani pred príchodom koronavírusu. Kríza, podľa zástupcov pacientov, ale aj zástupcov zdravotníckych organizácií, len odhalila jeho najväčšie slabiny. Tie už na jar pocítili nielen tisícky pacientov, ale aj samotní zdravotníci. Najväčšia pacientska konferencia, ktorú organizuje Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), sa preto venovala práve téme bezpečnosti liečby pacienta. „Tento rok mal byť rokom spustenia veľkých a dlho očakávaných zmien. Namiesto napĺňania Programového vyhlásenia vlády, ktoré sa javilo veľmi propacientsky, napokon zdravotníctvo bojuje s dôsledkami koronakrízy, najmä s obmedzenou zdravotnou starostlivosťou a krízovým stavom vo viacerých nemocniciach,“ hodnotí prezidentka AOPP Mária Lévyová. Konferencia sa konala pod záštitou ministra zdravotníctva SR MUDr. Mareka Krajčího a pod odbornou záštitou rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave prof. MUDr. Petra Šimka, CSc.
Štvrtý ročník konferencie otvorila téma dezinformácií, ktoré s príchodom koronavírusu doslova zaplavujú internet. Podľa štúdie vypracovanej Ministerstvom zdravotníctva SR (MZ SR) sa takmer 40 % lekárov stretáva s dezinformáciami o zdraví každý deň. „Dôsledkom je nielen argumentácia pacienta nepresnými informáciami či naštrbená dôvera voči lekárovi, ale tiež úplne odmietnutie liečby,“ upozornil štátny tajomník MZ SR Peter Stachura.
Koronavírus však nepriniesol len negatíva. Práve naopak, otvoril aj nové možnosti a primäl nás nanovo prehodnotiť prístup v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Aj napriek tomu, že pojem telemedicína naša súčasná legislatíva nešpecifikuje, uplynulé mesiace ukázali, že využitie na Slovensku jednoznačne má. „Už dnes poskytujú lekári svojim pacientom telefonické či video konzultácie, predpisujú elektronické recepty, využívajú objednávkové systémy pre lepší manažment pacientov v ambulancii. Možností, ako pomôcť pacientom, a zároveň odbremeniť preťažených lekárov, však ponúka telemedicína omnoho viac,“ vysvetľuje MUDr. Peter Marko, MPH zo Združenia všeobecných lekárov SR (ZVLD SR). Práve ZVLD sa v čase mimoriadnej situácie rozhodlo využiť potenciál telemedicínskych služieb a spustilo pilotný projekt telemonitoringu pacientov s ľahkým a stredne ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.
V rámci najväčšej pacientskej konferencie nechýbali ani témy ako dostupnosť liekov, bezpečnosť farmakoterapie, ale aj rokmi diskutovaná problematika poskytovania dlhodobej starostlivosti. Odborníci upozornili aj na to, že na Slovensku prakticky úplne chýba manažment následnej starostlivosti po prepustení z nemocnice. Ani po rokoch diskusií sa dlhodobo chorí a odkázaní pacienti nedočkali samostatného zákona, ktorý by definoval, na čo majú nárok. „Na Slovensku máme len symbolický počet domovov ošetrovateľskej starostlivosti, ktorých je približne 14. V zahraničí je pritom štandardom, mať ich tisícky,“ vysvetľuje PhDr. Zuzana Fábianová, MBA, riaditeľka ošetrovateľského domu v Humennom.
Veľké medzery, ktoré preventívne opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu ešte viac prehĺbili, vidia odborníci v právach ťažko chorých a umierajúcich pacientov. Podľa prieskumu neziskovej organizácie VIATICUS takmer 2/3 Slovákov nikdy nepočuli o tzv. vopred vyslovených prianiach. „Každý pacient má možnosť spísať si pokyny o rozsahu liečby a starostlivosti v prípade, že už nebude vedieť sám komunikovať s personálom nemocnice a zdravotníci sa nimi musia riadiť. Ako sa však ukázalo v našom prieskume, len pätina zdravotníkov jednoznačne vedela, o čo konkrétne ide,“ vysvetľuje Ing. Jana Červenáková, riaditeľka OZ VIATICUS.
Pacientska konferencia už tradične vyvrcholila oceňovaním lekárov a sestier za ich prínos pre pacientov. Z nominácií pacientov vybrala odborná porota AOPP 10 lekárov a 10 sestier, ktorým v rámci konferencie symbolicky odovzdala ocenenia „Môj lekár“ a „Moja sestra“. Vôbec po prvýkrát udelila aj ocenenie in memoriam, a to lekárovi MUDr. Milanovi Puchalovi, CSc. „Pán doktor Puchala za takmer 40 rokov praxe pomohol desiatkam tisícom pacientov so srdcovým zlyhávaním. Napriek ťažkej chorobe pomáhal pacientom až do úplného konca a aj z nemocničného lôžka konzultoval ich liečbu, za čo mu ocenenie od pacientov právom patrí,“ hovorí prezidentka AOPP.
Hlasovať za svojho favorita mohla na stránke asociácie aj verejnosť. Spomedzi ocenených lekárov získal najviac hlasov Prof. MUDr. Vladimír Krčméry a spomedzi sestier Mgr. Marianna Hrehová. Profesor Krčméry je prednostom Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Fakultnej nemocnice v Bratislave a vedúci katedry tropických chorôb Slovenskej zdravotníckej univerzity. „I keď mnohí poznajú najmä jeho prácu z krajín tretieho sveta, práve jeho odborné poznatky a bohaté skúsenosti s epidémiami v rôznych kútoch sveta zužitkoval ako člen permanentného krízového štábu v čase prvej vlny koronavírusu aj u nás na Slovensku,“ opisuje prínosy profesora Krčméryho pre Slovensko prezidentka AOPP. Slová pána profesora Krčméryho, že za najväčší doterajší úspech vo svojom živote považuje každého migranta a bezdomovca, ktorému vrátili zdravie a dôstojnosť, hovoria podľa nej za všetko. Pani magistra Hrehová pracuje už 15 rokov na Klinike úrazovej chirurgie a 14 rokov na septickom oddelení v Univerzitnej nemocnici L. Paustera v Košiciach. „Svoj život zasvätila práci s pacientmi s chronickými ranami, pre ktorých si vždy ochotne ukrojí aj zo svojho voľného času. Pri ošetrovaní chronických rán pomáha nielen na svojom pracovisku, ale aj v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Je to sestra odborníčka s krásnym úsmevom a dobrým srdcom,“ uzatvára M. Lévyová.