Začiatkom februára ohlásil v zdravotníctve veľké zmeny. Pohotovostí malo byť menej a mali fungovať efektívnejšie. Ukázal tiež, ako by to malo byť s poplatkami v ambulanciách, či u lekárov. Zdá sa však, že niektoré plány ministra zdravotníctva Tomáša Druckera ostanú len na papieri. On tvrdí, že, nebude pretláčať niečo, čo nechcú lekári alebo pacienti.

Prvé zmeny v ambulantných pohotovostných službách mali byť prerokované do konca marca na vláde. Zatiaľ ale vláda nič neprerokovala. Zaseklo sa to niekde?
Požiadal som o odklad, pretože to chceme pripraviť dobre. Máme tu pacientov, lekárov, VÚC (ako zriaďovateľov niektorých zdravotníckych zariadení - pozn. autora) a ja si potrebujem byť istý, že riešenie, ktoré navrhneme, zo všetkých strán otestujeme. Darmo navrhnem niečo, čo nebude dobré pre ľudí alebo bude politicky nepriechodné, napríklad pre blížiace sa voľby do VÚC. Keď sme to odprezentovali, zrazu sa začali ozývať VÚC, že sa im to nepáči. Tak sme museli diskutovať. Predpokladám, že v priebehu apríla predložíme do medzirezortného pripomienkového konania návrh zmeny pohotovostí. Navrhujeme, že v každom jednom okresnom meste bude pohotovosť. Nebudú v každom meste otvorené do 7:00 ráno, ale to ani nie je potrebné, pretože ľudia na pohotovosť po polnoci nechodia.

Čiže pohotovosti v okresných mestách nebudete rušiť?
Rokoval som so županmi a tí vyjadrili pochybnosti k pôvodnému návrhu, na ktorom sa pritom podieľali aj ich ľudia. Preto som povedal, fajn, dnes asi nemá zmysel strašiť ľudí, že niekde budú pohotovosti nedostupné. Urobme pevnú sieť vo všetkých okresných mestách, nemusíme ju mať do siedmej rána, stačí nám, keď bude povedzme do jedenástej v noci. A majme dostupnú ambulantnú pohotovostnú službu pre všetkých pacientov.

Ich počet ste chceli znížiť na 51. Okresov máme 79, čiže po novom bude pevných pohotovostí 79?
Bude ich 73, lebo Bratislava a Košice sú špecifické v tom, že majú viacero mestských častí, ktoré sú okresmi.

Čo bude s detskými pohotovosťami? Tie ste v pôvodnom návrhu tiež chceli okresať.
Detské pohotovosti budú v každom okresnom meste, kde v súčasnosti sú. Tie, ktoré sa nachádzajú mimo okresných miest, zaniknú.

Súčasťou zmien bolo aj zvýšenie poplatkov na pohotovostiach. Ľudia ale platiť viac nebudú, ak poznajú rozdiel medzi urgentom a ambulantnou pohotovosťou. Ako ale máme vedieť, či ísť na pohotovosť a či na urgent? To sa máme „samovyšetriť” keď nám príde zle?
To nie je o samovyšetrovaní. Keď ste chorí alebo máte teplotu, nemierite rovno do nemocnice, idete k svojmu všeobecnému lekárovi, alebo by ste mali ísť. Ale môže sa vám stať, že máte vážnejšie príznaky - tlak na hrudi alebo kolabujete, tak voláte záchranku, ktorá vás vezie na urgent. Ambulantná pohotovostná služba len dopĺňa ordinačné hodiny. My potrebujeme zabezpečiť, aby v ambulanciách slúžili praktickí lekári v dostatočne dlhom čase a rozsahu. A potom sa vám môže stať, že sa povedzme o ôsmej večer cítite zle, tak idete na pohotovosť. Navrhujeme to, že ak pacient príde na pohotovosť a treba mu urobiť nejaké odbery, vyšetrenia, atď. alebo je prevezený na urgent, tak nebude platiť viac ani dvakrát. Zaplatí len 2 eurá, a to aj na urgente. Nechceme obmedzovať zdravotnú starostlivosť. Žiaľ, v súčasnosti mnohí akútni pacienti musia čakať na urgentoch, lebo je tam veľa ľudí. Lekári majú povinnosti s pacientmi, ktorí by mohli byť obslúžení inde.

Čo má pacient urobiť ak si dnes od neho lekár vypýta nejaký poplatok? Či už za objednanie, prednostné vyšetrenie, atď.
Mal by ho odmietnuť zaplatiť, pretože na to nie je žiadny právny nárok. V prípade, že mu je odopreté vyšetrenie, mal by podať sťažnosť na príslušný samosprávny kraj, prípadne na ministerstvo alebo úrad pre dohľad. Ale súčasná legislatíva neumožňuje vyberať poplatky.

Chceli ste zaviesť doplnkové ordinačné hodiny, ktoré by boli navyše mimo ordinačných hodín a pacient by si hradil vyšetrenie sám, najviac do sumy 30 eur. V tomto sa niečo zmenilo?
Zmenilo sa to zásadne po stretnutiach, ktoré som absolvoval s lekármi aj za účasti Slovenskej lekárskej komory, Zväzu ambulantných poskytovateľov, Asociácie súkromných lekárov. Lekári by možno mali záujem, aby sa spoplatnila časť zdravotníctva, ale nie je to vo verejnom záujme. Nateraz sme nenašli zhodu, to znamená, že takýto návrh predkladať nebudem. Nesmú sa vyberať žiadne poplatky, okrem zákonom určených (rôzne potvrdenia, napr. na zbrojný preukaz, pozn. red.). Napriek tomu, v súčasnosti pracujeme na tzv. štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch. Tie majú určiť najmä štandardný postup z medicínskeho hľadiska. To znamená, že ako pacient, ak budete diagnostikovaný na podozrenie na infarkt myokardu, tak vám musí byť zabezpečená do presne určeného času, určená diagnostika a následná liečebná starostlivosť. Rovnako budú štandardy platiť aj v iných oblastiach diagnóz, ktoré sú časté alebo sú veľmi dôležité. 

Doplnkovými ordinačnými hodinami ste chceli riešiť stav, keď si lekári pýtajú poplatky načierno, čo sa v súčasnosti v niektorých prípadoch deje. Prednostné vyšetrenie u lekára za príplatok ale nebude, čiže ako budete riešiť tú neprehľadnú situáciu s poplatkami?
Zavádzame sankcionovanie za nedovolené vyberanie poplatkov za objednanie sa na vyšetrenie. Z praxe je vidieť, že niektorí našli spôsob ako systém obchádzať, iní vyberajú poplatky v rozpore so zákonom. Žiaľ najhoršie je, keď musíte siahať po pokutách. Čo sa týka doplnkových ordinačných hodín, chceli sme navrhnúť riešenie, ktoré malo oddeliť verejný záujem a verejné zdroje od súkromného. Pacienti predsa musia mať garantovanú bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia. Až potom ako to zagarantujeme, môžeme hovoriť o možnosti niečoho naviac za úhradu. 

Zdroj: http://www.pluska.sk/rady-tipy/exkluzivne-drucker-...