Je 7 balení liekov veľa, alebo málo? Toľko sme na Slovensku štatisticky minulý rok spotrebovali iba voľno- predajných liekov, teda liekov bez lekárskeho predpisu.
Ak by sme k tomu pripočítali približne 83 mil. balení liekov vydaných pacientom na lekársky predpis, počet krabičiek na hlavu sa zvýši o ďalších 16.
Je to veľa, alebo málo? Samozrejme to závisí v prvom rade od zdravotného stavu konkrétneho pacienta, od nastavenej liečby. U chronicky chorých pacientov sa vyššej spotrebe liekov vyhnúť nedá. Hoci práve pri súbežnom užívaní viacerých liekov rastie riziko nežiaducich interakcií. Na strane druhej aj od lekárov čoraz častejšie počuť, že pacient má pocit, že ak odíde bez liekov, nie je správne liečený.
Zmeniť to môžeme tým, že sa ako pacienti budeme pýtať na lieky, ktoré sú nám predpisované. Je len na nás, pýtať sa lekárov, lekárnikov na to, ako chrániť svoje zdravie pred zbytočnou záťažou liekmi. Ale napríklad aj pristupovať zodpovedne k samotnej liečbe tak, aby sme sa neobjavili po dvoch týždňoch u lekára s nedoliečenou a vracajúcou sa chorobou. V rámci AOPP sa budeme snažiť radiť, ako na to, aj v rámci projektu Lieky s rozumom.
To, že je potrebné sa pozrieť na to, ako by mala vyzerať rozumná spotreba liekov na Slovensku, nie je nič nové. Hovoria o tom zdravotníci, ale aj vládni analytici z útvaru Hodnota za peniaze. To samozrejme súvisí aj s nie práve pozitívnymi štatistikami zdravia Slovákov. V dĺžke zdravého dožitia, ktorým sa aj v rámci EÚ štatisticky meria relatívne zdravie, sa napríklad dožívajú muži na Slovensku iba 52,1 rokov. Priemer v EÚ je 61,8 rokov a napríklad vo Švédsku je to 71,1 rokov.
Do istej miery teda naša rastúca spotreba súvisí s týmto naším smutným trendom. Sedavý spôsob života, nezdravé stravovanie, ale aj stres a celková životospráva, stoja za dramatickým nárastom ochorení, ako je cukrovka či ochorenia kardiovaskulárneho systému.
Od lekárov však čoraz častejšie počuť aj to, že pacienti už pri vstupe do ambulancie majú jasnú predstavu o tom, že bez lieku „neodídu“. Mnohí z nich majú vďaka internetu často aj jasnú predstavu o tom, aký konkrétny liek by to mal byť. A už pri začínajúcej chorobe nemáme problém vypýtať si trojdňové antibiotiká.
V dnešnej dobe dostupných liekov je to rýchlejšie a „jednoduchšie“, ako skúsiť chorobu vyležať, hoci aj s rizikom, že to napokon bez tých antibiotík nepôjde. Daňou za toto „jednoduchšie“ riešenie je fakt, že nám napríklad antibiotiká – jeden z najväčších život zachraňujúcich objavov minulého storočia - prestávajú zaberať. A potrebujeme ich na preliečenie viac a viac a viac.
Aj preto je načase začať hovoriť o tom, že zbytočná - nadmerná spotreba liekov nie je len o desiatkach miliónov eur z peňazí, ktoré by sme vedeli využiť na liečbu pacientov, ktorí nemajú inú alternatívu. Rozumná spotreba liekov je najmä a hlavne o našom zdraví. Pretože, ako sa vraví, aj dobrého veľa škodí.
