Všeobecných lekárov už koncom tohto roka čakajú nové povinnosti. V ordinácii budú musieť stráviť minimálne 30 hodín týždenne, to znamená šesť hodín každý deň.
Okrem toho dva dni v týždni budú povinne ošetrovať pacientov do 14. hodiny. Počet hodín, ktoré musia odpracovať, do novely zákona o zdravotnej starostlivosti zavádza minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru). Lekári sú proti a žiadajú túto povinnosť z nej odstrániť.
„Prax je taká, že prídete do ambulancie o jedenástej až dvanástej a lekára tam nenájdete, lebo robí nejakú administratívu a podobne. Cieľom je zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť, aby pacienti potom nemuseli navštevovať pohotovosti,“ vysvetlil zámer minister Drucker.
Doteraz podľa neho nebolo definované, čo sú ordinačné hodiny. Je to čas, keď sa má poskytovať zdravotná starostlivosť. Lekár má dnes hodiny rozdelené do viacerých blokov, na liečbu, administratívu či návštevy pacientov.
„Viem, že veľakrát je argumentácia taká, že vyššie územné celky odsúhlasujú lekárom aj 40 hodín, ale skúsenosti ukazujú, že to tak nie je,“ pripomenul Drucker s tým, že to nemá byť tlak na lekárov, len chce, aby bola primárna sféra dostupná pre pacientov. Novela je teraz na pripomienkovaní. Minister očakáva, že začne platiť na jeseň, najneskôr do konca tohto roka.
Druckerov návrh vnímajú lekári ako neopodstatnený. „Rozhodne s ním nesúhlasíme a v rámci medzirezortného pripomienkovacieho konania dávame zásadné pripomienky,“ reagoval prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Podľa neho ambulancie už dnes majú úväzky zodpovedajúce jednému lekárskemu miestu, čo zodpovedá pracovnému času osem hodín denne. „Tento úväzok sa predkladá vyššiemu územnému celku a následne aj zdravotným poisťovniam,“ povedal Šóth. Doplnil, že najväčšia poisťovňa má vo svojich kritériách pre ambulancie podmienku, aby bol týždenný čistý ordinačný čas vyhradený na prácu s pacientom 30 hodín do týždňa.
V tomto čase podľa Šótha ambulantný lekár vykonáva množstvo činností, ako je liečba pacientov v ambulancii, liečba pacientov mimo ambulancie, výkony pre Sociálnu poisťovňu, úrad práce a pre zdravotné poisťovne, ako napríklad vyhotovovanie lekárskych správ či návrhov na kúpeľnú liečbu. Župa má podľa neho dostatočné kompetencie na to, aby preverovala dodržiavanie ordinačných hodín.
Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara uviedol, že ordinačné hodiny lekári majú upravené podľa toho, ako to vyhovuje pacientom v regióne. „Tvrdenia, že robíme len do dvanástej a potom nikto nie je v ambulanciách, nie sú ničím podložené, ministerstvo nemá nijaký prieskum, že to tak je,“ skonštatoval Makara.
V malej obci môže lekár ordinovať len štyri hodiny, ak to vyhovuje pacientom. „Teraz tam bude musieť sedieť presne podľa zákona a možno nakoniec tú ambulanciu zatvorí, pretože je tam menší obvod, a teda aj menšie peniaze,“ mieni Makara. Poukázal, že žiaden zákon nedokáže pokryť presné požiadavky jednotlivých ambulancií, ktoré sa odvíjajú od potrieb chorých, čo v danom regióne žijú.
Ako problém sa podľa neho môže ukázať, ak lekár slúži v dvoch ambulanciách, keďže ide menšie dediny s nižším počtom obyvateľov. „Ako to bude potom? Tých individuálnych možnosti, ktoré vznikajú v praxi je viac. Zrazu zákon bude natvrdo, tak potom čo s tým?“ pýta sa Makara.
Skúsenosti pacientov sú však iné, zažívajú situácie, keď lekári popoludní v ordináciách nie sú a často ich nenájdu ani cez obed. Jozef Vrátil zo Združenia občanov Slovenska postihnutých epilepsiou AURA by preto uvítal, aby im zákon určil, ako dlho musia pracovať. „Už sa mi osobne stalo, že lekár povedal, že má obed a po obede zmizol a bolo po ordinovaní,“ povedal Vrátil. Argumenty doktorov, že robia administratívu, sú podľa neho len reči. „Veľa papierovačiek sa dá presunúť na sestričku, má to tak urobené jedná šikovná lekárka v bratislavskej Dúbravke, potom má viac času na pacientov,“ dodal.
„Náš obvodný lekár má ordinačné hodiny do dvanástej, ale potom sa presúva do inej obce,“ podčiarkla Katarína Felixová zo Spoločnosti Parkinson Slovensko s tým, že ľudia sa tomu už prispôsobili. Kriticky sa k ordinačným hodinám vyjadril aj prezident Zväzu diabetikov Slovenska Jozef Borovka. „Chodia neskoro do ambulancií, ale odchádzajú skôr. Sú, samozrejme, výnimky. No po jednej hodine poobede už málokde nájdete doktora,“ poznamenal. Rovnako neverí tvrdeniam, že lekári popoludní robia administratívu.
S podobným návrhom ako Drucker prišla vo februári Asociácia nemocníc Slovenska. Hovorila však o 33 hodinách týždenne, plus jeden deň do týždňa by mali lekári ordinovať do 15. hodiny. Všeobecným lekárom vyčítala, že nedodržiavajú ordinačné hodiny, nie sú v ambulanciách toľko, koľko by mali byť. Prezident asociácie Marián Petko pre Pravdu vtedy povedal, že doktori majú ordinačné hodiny len na papieri. „Trváme na tom, aby všeobecní lekári mali zadefinované ordinačné hodiny, ale nie administratívne, ale aby boli v ambulanciách a starali sa o pacientov,“ prízvukoval Petko. Dodal, že je to dôležité z hľadiska pohotovostí a urgentných príjmov.
Vyššie územné celky pripomenuli, že ordinačné hodiny si určuje lekár sám, napríklad od 8. do 14. hodiny, a župa ich len odsúhlasí, nemôže ich nariaďovať. Zvyšný čas, napríklad do pätnástej či šestnástej hodiny, je vyčlenený napríklad na administratívu alebo návštevy pacientov. „Ordinačné hodiny môžu byť rôzne, je to na rozhodnutí lekára. V tom čase by tam však mal byť,“ uzavrel hlavný lekár Prešovského kraja Július Zbyňovský. Viaceré župy evidujú sťažnosti od pacientov, že lekári ordinačný čas nedodržiavajú. Tvrdia, že na prísnejšie kontroly nemajú personál.
Zdroj: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/430354-leka...
