Vyššie poplatky za pohotovosť by mali zabrániť zneužívaniu tejto služby. Aspoň podľa ministerstva zdravotníctva. Pacienti si preto priplatia za ošetrenie vo večerných hodinách. Namiesto 1,99 eura zaplatia dve až tri eurá, na urgentných príjmoch v nemocniciach by to malo byť päť eur.
Rezort čaká, že odbremení nemocničné urgenty, ktoré sú dnes preplnené. Pacientska asociácia pripomína, že takto jednoducho hovoriť o zneužívaní pohotovostí pacientmi nie je správne. Ministerstvo argumentuje tým, že na pohotovosť chodí dosť ľudí, ktorí môžu so svojím zdravotným problémom počkať do bežných ordinačných hodín svojho lekára. A takí budú otvárať peňaženky.
„Pacienti, ktorí bez závažnejšej zdravotnej komplikácie vyhľadajú ústavnú pohotovostnú službu alebo centrálny príjem v nemocnici, zaplatia vyšší poplatok ako doteraz,“ pripomenula hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Pacienti, ktorí vyšetrenie v noci nevyhnutne potrebujú, napríklad po úrazoch, budú od platieb oslobodení. Pohotovostný poplatok vo výške 1,99 eura sa momentálne platiť nemusí, ak je človek následne hospitalizovaný.
Nové poplatky sú súčasťou projektu Nová pohotovosť, ktorý zavedie zmeny nielen v nemocniciach, ale najmä v pohotovostných ambulanciách – tzv. lekárskej služby prvej pomoci (LSPP). Chorí podľa Eliášovej nevyužívajú LSPP, ale automaticky idú na urgentné pohotovosti v nemocniciach, ktoré sú často preplnené. Môže to byť podľa nej spôsobené aj tým, že nepoznajú rozdiely.
„Tí pacienti, ktorí urgentný príjem ale reálne potrebujú, potom čakajú dlhé hodiny,“ povedala s tým, že rovnako je ambulantná pohotovosť často využívaná aj ako náhrada štandardnej návštevy lekára v riadnych ordinačných hodinách, pri ochorení, napríklad chrípke.
Nemocnice zámer ministerstva vítajú a súhlasia s vyššími poplatkami, ktoré idú do ich kasy. „Všetky opatrenia zo strany ministerstva zdravotníctva s cieľom zabránenia zneužívania poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti vnímame pozitívne,“ uviedol riaditeľ Fakultnej nemocnice v Nitre Kamil Koleják.
Hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje priblížila, že v praxi sa denne stretávajú s tým, že ošetrenia na oddelení urgentného príjmu sa dožadujú aj pacienti s dlhšie pretrvávajúcimi ťažkosťami alebo so zhoršením chronických ochorení.
„Mali by vyhľadať všeobecného lekára v riadnych ordinačných hodinách alebo lekársku službu prvej pomoci – ambulantnú pohotovosť,“ poznamenala Maťašeje. Kapacita oddelenia je podľa nej limitovaná priestorovo aj personálne, v prípade návalu takýchto pacientov sa automaticky zvyšuje čakacia doba na ošetrenie pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí sú na urgentnom príjme správne.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová pochybuje o tom, že by ľudia pohotovosť zneužívali. „Človek vie veľmi ťažko zhodnotiť svoj zdravotný stav, svoje komplikácie vníma veľmi citlivo a individuálne, či je to výstup teploty a podobne,“ podčiarkla Lévyová.
Laik nevie podľa nej posúdiť, ak ho pichá v hrudníku, či je to vážne, alebo nie, o tom by mal rozhodnúť lekár. Mnohí preto podľa nej vyhľadávajú najčastejšie lekársku službu prvej pomoci. Nesúhlasí tiež s poplatkom vyšším ako päť eur, odôvodňuje, že treba zohľadniť sociálne slabšie skupiny.
Lévyová upozorňuje, že rozdiely medzi ambulantnou pohotovosťou a urgentom nemá riešiť pacient. „Na urgentoch by mal slúžiť všeobecný lekár, ktorý by mohol vyšetriť základné stavy, ktoré si nevyžadujú zásah chirurga alebo neurológa,“ navrhuje. Takto by potom pacienti v ľahších stavoch neblokovali ostatných ľudí, ktorí zákrok špecialistu potrebujú. Koncept Novej pohotovosti podľa nej nie je zlý, ale mal by LSPP a urgenty prepájať viac.
Projekt prináša výrazné zásahy do siete pohotovostných ambulancií. Zo súčasných 95 ambulancií zostane 51, tie budú tvoriť tzv. pevnú sieť a slúžiť by mali nonstop. Podľa potreby regiónov bude možné otvoriť aj viac LSPP v rámci tzv. doplnkovej siete. O tie sa budú starať župy.
Lekári však budú mať povinnosť slúžiť iba do 22. hodiny, neskôr to bude dobrovoľné. Minister Tomáš Drucker predpokladá, že zmeny vo fungovaní pohotovostí by pacienti mohli pocítiť na budúci rok. Súčasné LSPP budú v pôvodnom systéme pracovať do konca tohto roka.
Menej ambulancií lekárom neprekáža. „Nám v konečnom dôsledku nejde o zníženie počtu pohotovostí, ale aby prevádzkový čas bol do 22. hodiny. V čase od desiatej do siedmej hodiny rána pacient má, v prípade náhle vzniknutých ťažkých zdravotných problémov, k dispozícii záchranku,“ mieni prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth.
Zvýšený poplatok podľa neho môže pomôcť tomu, že ľudia budú chodiť na pohotovosť menej často. Nemá však nič spoločného s financovaním pohotovostí. Lekári väčšinou vstupujú do obchodného vzťahu s prevádzkovateľom služby. „Ten dostáva úhradu od zdravotných poisťovní a následne potom platí lekárom,“ vysvetlil Šóth.
Pacientska organizácia trvá na tom, aby služby boli do rána do šiestej, nie tak, ako to navrhujú lekári. Lévyová tiež varuje, že pri redukcii pohotovostných ambulancií treba dávať pozor, aby dostupnosť tejto služby zostala zachovaná a aby nebol pacient v ohrození, ak bude potrebovať zdravotnú pomoc.
Zdroj: http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/416728-kto-z...
