Slovenskí pacienti vnímajú meškanie elektronizácie zdravotníctva ako reálnu hrozbu pre dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Ako vyplýva z prieskumu agentúry MNForce, ktorý realizovala pre Asociáciu na ochranu práv pacientov, až 57 % Slovákov sa domnieva, že meškanie elektronizácie zdravotníctva zhoršuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Pre pacientov dôležité časti ezdravia, ako je napríklad elektronické objednanie sa k lekárovi, síce technicky fungujú, ale prakticky nie. K lekárovi sa cez ne pacient neobjedná, keďže lekári nie sú stále zapojení do systému.
Prvé služby tzv. e-healthu mali mať pacienti k dispozícii už v roku 2010, napokon sa termín ich spustenia posunul až na rok 2017. Do dnešného dňa nie sú viaceré z nich spustené, alebo ich lekári a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevyužívajú, takže pre pacienta neposkytujú pridanú hodnotu. To vnímajú kriticky aj pacienti.
Podľa prieskumu agentúry MNForce, ktorý realizovala v apríli tohto roku, sa približne 57 % respondentov domnieva, že meškanie elektronizácie zhoršuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Len 20 % opýtaných má opačný názor. „Každý mesiac zdržania reálneho sfunkčnenia elektronického objednávania, či fungujúceho eLabu, znamená tisíce pacientov, ktorí sa musia vysporiadať so zbytočnými telefonátmi alebo návštevami lekárov. Najmä pri závažnejších ochoreniach môže takáto návšteva znamenať aj zhoršenie zdravotného stavu,“ upozorňuje Elena Marušáková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
Pacient vníma pomalú elektronizáciu
Pomalá elektronizácia zdravotníckych služieb je vnímaná kriticky aj zo strany verejnosti. Takmer 93 % respondentov si želá, aby zdravotníctvo využívalo elektronické služby viac. Za najdôležitejšie oblasti označili už fungujúci erecept, objednávanie na vyšetrenia (eobjednanie) a sprístupnenie výsledkov vyšetrení pacienta medzi jeho lekármi – tzv. eLab. „Pacienti očakávajú, že ezdravie prinesie služby, ktoré im zjednodušia prístup k zdravotnej starostlivosti alebo ich odbremenia od povinnosti vyzdvihnúť si výsledky napríklad CT-vyšetrení či mamografie pri podozrení na rakovinu prsníka a potrebu odniesť ich k špecialistovi, ktorý rieši s tým súvisiaci zdravotný problém a častokrát pri správnom stanovení diagnózy zohrávajú úlohy nielen dni ale aj hodiny,“ upozorňuje E. Marušáková.
Otázka: Ktoré z týchto služieb by podľa vás mali byť elektronické?
Štátu dôveruje len tretina opýtaných
Práve dlhé roky avizovania dokončenia elektronických služieb v rámci zdravotníctva môže byť dôvod nedôvery Slovákov v ich plnohodnotné spustenie. Podľa prieskumu MNForce verí len 35 % opýtaných, že štát dokáže spustiť funkčné a užívateľsky prívetivé elektronické služby. Viac ako 42 % respondentov uvádza, že im nezáleží na pôvode riešenia, teda, či ho pripraví štát alebo na to špecializovaná firma, pokiaľ bude kvalitné a spoľahlivé.
Otázka: Dokáže podľa vás štát, napríklad Národné centrum zdravotníckych informácií, spustiť funkčné a užívateľsky komfortné elektronické služby – e-zdravie?
Pacienti majú totiž už roky dobré skúsenosti so službami, ktoré vyvinuli externé firmy, ako je erecept, alebo komerčné stránky slúžiace na objednanie sa k lekárovi. „Komerční poskytovatelia služby zareagovali veľmi aktívne pri opakovane odkladanom spustení tejto časti ezdravia. Je preto pochopiteľné, že pacientovi už nezáleží na tom, kto systém vyvinie. Dôležité je, aby fungoval a pacienti sa naň mohli spoľahnúť,“ dodáva E. Marušáková.
Napríklad pacient hľadajúci kožného lekára v Bratislave, alebo imunológa v Košiciach, nemá možnosť objednať sa cez štátnu službu eobjednanie ani k jednému z týchto špecialistov. „V lepšom prípade si tam pacient nájde prehľad ambulancií aj s informáciou, že nie sú pripojené k systému eobjednanie. A musí si ich obvolať, alebo je odkázaný na objednanie sa cez súkromné portály, “ upozorňuje E. Marušáková. Na stránke eobjednanie nenájde zatiaľ pacient ani kontakty na dané ambulancie.
AOPP preto vyzýva, aby štát elektronické služby čo najskôr v plnej miere dokončil, a zároveň spolu so zdravotnými poisťovňami motivoval poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na ich plné zapojenie do jednotlivých častí ezdravia. „V konečnom dôsledku je pre pacienta dôležité len to, či je služba dostupná, pre neho užívateľsky zvládnuteľná a bezplatná resp. finančne dostupná,“ dodáva E. Marušáková.
