Aktuálne prebiehajú rôzne stretnutia a konferencie či prezentácie, na ktorých predstavitelia politických strán predstavujú svoje plánované smerovanie v zdravotníctve. Áno, je pred voľbami. Pre každú z nich je zdravotníctvo témou číslo 1, prioritou najvyššieho stupňa. Na týchto stretnutiach je však malý alebo žiadny priestor na poukázanie toho, čo je pre pacientov dôležité. Na to, ako to vyzerá a ako sa to nás pacientov dotýka. Zvyčajne sa rozpráva a otázky od všetkých múdrych hláv sa zameriavajú len na to, koľko peňazí to stojí, koľko peňazí sme minuli a koľko peňazí bude potrebné do zdravotníctva vložiť. A o ostatnom sa nehovorí. Situácia je však naozaj alarmujúca!
Pacienta sa to dotýka, to mi verte. Novinári sa už ani nemusia snažiť, aby vyhľadali prípad zlyhania pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Naopak, musia sa zaoberať tým, iba ktorý z tých prípadov budú medializovať.
Čo je tým výsledkom kvality zdravotnej starostlivosti, ktorého sa pacient najviac bojí? Je to predčasná, zbytočná a častokrát nepochopiteľná smrť človeka. Dnes to preto bude najmä o číslach.
Slovensko je veľmi špecifické tým, že do medzinárodných databáz posiela údaje skôr výnimočne ako pravidelne. Aj tak je možné aspoň niečo porovnať. Najlepšie je porovnávať sa so štátmi, ktoré sú nám najbližšie, teda s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Českom.
Slovo odvrátiteľné znamená, že človek mladší ako 75 rokov zomrel na určitú chorobu, pričom ak by bola zdravotná starostlivosť kvalitnejšia, mohol zomrieť na túto chorobu buď vo vyššom veku, alebo ak bolo možné prevenciou predchádzať chorobe (pozor, tu máme vysoké číslo úmrtí mužov na infekčné hnačkové ochorenie), zomrel by vo vyššom veku na niečo iné, alebo len na starobu. Čiže ak niekto zomrie na infarkt vo veku 43 rokov, správna a včasná liečba tomu mohla zabrániť. Na porovnanie použijem údaje z databázy OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, čiže pre nás nezávislá organizácia, ktorá porovnáva fungovanie štátov na celom svete), kde sú údaje za mnohé štáty a všetky z Európskej únie.
Tak to vyzerá, že dlhodobo je výsledok na Slovensku horší ako v Čechách (horší bol dokonca už v roku 2000). V poslednom roku, kedy sa to dá porovnať (2019), to bolo v Maďarsku 404 odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, na Slovensku 321, v Poľsku 292, v Čechách 252 a v Rakúsku 193 na 100-tisíc obyvateľov. Čiže ak človek žije v Rakúsku, v Čechách alebo v Poľsku má menšiu pravdepodobnosť zbytočne zomrieť na choroby, ktoré je možné dobre liečiť alebo im prechádzať, ako keď človek žije na Slovensku alebo v Maďarsku.
Pozrieme sa bližšie na samotné Slovensko a podľa údajov o počte obyvateľov a o príčinách úmrtí (voľne dostupné údaje) zo Štatistického úradu, je možné vypočítať hrubú mieru úmrtnosti do veku 75 rokov podľa jednotlivých typov chorôb. Teda koľko ľudí mladších ako 75 rokov v prepočte na 100-tisíc obyvateľov zomiera na Slovensku na jednotlivé choroby (ktoré je možné liečiť, alebo im predchádzať). To som aj urobila, takže ak to niekoho zaujíma bližšie, rada mu poskytnem porovnania v grafoch (žiaľ, blog na to nie je vybavený). Podrobný prepočet dáva lepší pohľad na to, čo je pre nás najväčšie riziko.
Ak ste muž, máte vyššie riziko, že zomriete na choroby srdca a ciev ako na rakovinu. A najvyššie riziko na úmrtie na srdcové a cievne choroby majú mimochodom muži, ktorí žijú na dedine (takto to je uvedené v publikácii Výskumného demografického centra, Bleha B a kol. 2020). Muži majú podľa údajov o príčinách úmrtí aj vyššie riziko úmrtia na infekčné choroby, ktoré je možné buď odstrániť dobrou prevenciou (hnačkovité ochorenia, zápal mozgových blán) alebo sú dobre liečiteľné.
Avšak ak ste žena, máte vyššie riziko, že zomriete kvôli rakovine ako na choroby srdca a ciev. A vyššie riziko predčasného úmrtia na rakovinu majú ženy, ktoré žijú v mestách (Bleha B a kol, 2020). Je to smutné a alarmujúce. Najhoršia situácia je pre ženy v rakovine prsníka a v rakovine pľúc. A čo je najsmutnejšie, kým v okolitých štátoch sa situácia z roka na rok zlepšovala, na Slovensku si žena ešte stále musí vybojovať svoju liečbu.
Aj teraz cez víkend som posielala peniaze (koľko sa mi dá) dvom ženám, ktoré si platia liečbu rakoviny prsníka sami. Iba niečo vyše 75% (troch štvrtín) žien na Slovensku, ktorým bola zistená rakovina prsníka, má šancu byť na žive o 5 rokov po zistení choroby. V Čechách je to viac ako 80% a v Rakúsku takmer 85%. Aj v Bulharsku je to viac ako na Slovensku. Pár rokov dozadu vo Veľkej Británii odmietala vláda zmeniť pravidlá úhrady liekov na liečbu rakoviny prsníka. Nasledovali obrovské protesty pacientskych organizácií, po čom bol zriadený takzvaný „Rakovinový fond“. My sme dnes v podobnej situácii. Rakovina prsníka trápi najmä ženy, takže možno aj preto to netrápi politikov, ktorí sú zvyčajne mužmi.
No a rakovina pľúc? U žien na Slovensku sa za posledných 20 rokov takmer zdvojnásobili počty úmrtí. A síce fajčenie je stále významným rizikom, žiaľ, u žien to nebýva aktívne fajčenie. Veľmi často ide o nefajčiarky a čím viac tým mladšie ženy.
Všade počúvame o znevýhodňovaní žien v práci. Toto pri liečbe rakoviny je však neodpustiteľné.
Zdá sa, že odvrátiteľné úmrtia nie je to jediné, čo nás trápi. V porovnaní s okolitými štátmi máme najvyšší počet úmrtí dojčiat (teda do dosiahnutia veku 1 roka) na 1000 živonarodených detí. A dokonca je to dvakrát viac ako v Čechách (na Slovensku viac ako 5 na 1000 živonarodených detí, v Čechách je to niečo vyše 2 na 1000 živonarodených detí). Pozrela som si údaje za celú Európu a Slovensko má spolu s Bulharskom druhú najvyššiu dojčenskú úmrtnosť.
V rámci tejto vysokej úmrtnosti na Slovensku je na tom najhoršie východ. Mali by sme preto hľadať, čo je dôvodom, aby sme riziko tejto zbytočnej smrti maličkých bábätiek znížili. V roku 2022 sa narodilo na Slovensku 52 850 detí a zomrelo 270 (v roku 2021 to bolo 56 754 živonarodených a 264 zomrelo). Najväčší problém je v okrese Sabinov, Trebišov a Rimavská Sobota.
Často počúvame, že nechodíme na preventívne prehliadky. Keď sa však rozprávam s lekármi, tak sami upozorňujú, že nemajú čas na preventívne prehliadky.
Naozaj je to tak, že na vine zlého zdravia sú iba pacienti?
Ak sa pozrieme na podiel peňazí určených na prevenciu v rámci našich okolitých štátov od roku 2004 do roku 2020, tak to vyzerá, že od roku 2005 do roku 2010 podiel peňazí stúpal, ľudia chodili na preventívne prehliadky. A zrazu sa niečo stalo. Od roku 2011 množstvo peňazí v prepočte na podiel HDP stále klesá. Kým v roku 2010 to bolo na Slovensku takmer 0,5% HDP, v roku 2011 to bolo už len 0,2% a v roku 2020 to bolo necelých 0,01%. Pre porovnanie v roku 2020 to bolo v Čechách 0,35% HDP peňazí použitých na prevenciu, v Rakúsku 0,41%, v Maďarsku 0,27% a v Poľsku 0,13%. Teda v roku covidu sme nedávali na prevenciu ani 0,01%. Aké výsledky teda z takéhoto mohli byť? No dnes už vieme - viac ako 25 000 zbytočne zomretých ľudí.
Čo je tu iné v prevencii? Kým deti chodia na prevenciu vo viac ako 80%, u dospelých to je zrazu inak. A ako to je v iných štátoch? Čo pomáha, aby ľudia chodili na prevencie viac? Je to 6 základných bodov:
Táto správa pacienta by mohla pokračovať do ďalších detailov. Jej úlohou ale nie je zahltiť vás čitateľov ďalšími a ďalšími údajmi o tragických výsledkoch nášho zdravotníctva. Úlohou je spustiť ALARM, že Slovensko necháva svojich občanov zbytočne zomierať. Že necháva zomierať malé bábätká. Že žena, ak ochorie na rakovinu, má príliš vysoké riziko, že na ňu predčasne zomrie.
Väčšina pacientov sa cíti ako v rozprávke. A to v tej o cisárových nových šatách. Všetci radcovia a hlavy pomazané chvália cisárovi jeho nádherné nové šaty. A potom príde malé dieťa, ktoré sa nepotrebuje tváriť, že je múdre. Povie nahlas, že cisár je nahý. Takto je to aj v zdravotníctve. Analytici, šéfovia, či poradcovia hovoria, že všetko je v poriadku a problémom je iba nedostatok peňazí a keď bude viac peňazí, bude to akoby zázrakom iné. A my, pacienti, sme to malé dieťa, ktoré teraz kričí, že cisár je nahý. Naše zdravotníctvo je v katastrofálnom stave a síce je podvyživené, avšak bez presne cielenej stratégie zameranej na zvyšovanie kvality to bude ako liať vodu do prúteného koša. Len máločo, ak vôbec niečo, z tých peňazí bude znamenať reálnu investíciu do zdravia ľudí a teda pacient z toho takmer nič nepocíti. Prosím za všetkých, ktorí dennodenne bojujú o svoj život a zdravie, páni politici a páni analytici, prestaňte sa zaoberať témami, ktoré nám v ničom nepomáhajú. A prestaňte sa navážať do malého dievčatka len preto, že má zriedkavé ochorenie, liečba ktorého je drahá.
To vám ešte naozaj nedošlo, že mladí odchádzajú zo Slovenska aj kvôli tomu, že vidia, ako ich blízki a milovaní na Slovensku zbytočne zomierajú?
Za pacientov hovoríme, žiadame okamžité zmeny v riadení kvality v zdravotníctve. Žiadame zavedenie reálneho (nie iba vo výkazoch a na papieri) sledovania našej bezpečnosti v zdravotníckych zariadeniach, keďže príliš veľa ľudí zomiera na infekcie v nemocniciach. A žiadame, aby akékoľvek navyšovania peňazí pre ktoréhokoľvek poskytovateľa bolo vždy podmienené zvyšovaním kvality a bezpečnosti pre pacienta.
No a my? Prosím vás muži, ktorí žijete na dedinách a ženy, ktoré žijete v mestách, prečítajte si tú časť o zbytočných úmrtiach. A spomeňte si, kedy ste boli na preventívnej prehliadke, ak fajčíte, hľadajte pomoc, ako s tým prestať. Ak pijete alkohol, aj vtedy hľadajte pomoc. Lebo ako som písala minule, síce platíte štátu veľké peniaze prostredníctvom spotrebných daní, to vám však nepomôže v čase, keď vám ide o život. A tehotné dámy, dobre si naplánujte všetko okolo pôrodu, prehliadok bábätka v prvom roku, aby ste sa mohli z vášho dieťatka radovať a žiť šťastne - ako sa hovorí - ešte dlho predlho.
Pre vás sa rozpísala: Elena Marušáková, 1.viceprezidentka AOPP
Blog uverejnený na mediweb.hnonline.sk.
