Žiaľ, situácia pacientov nie je dobrá napriek tomu, že v zdravotníctve asi neexistuje skupina či človek, ktorý by netvrdil, že pacient má byť na prvom mieste.Tvrdia to politici, minister, sestry aj lekári. Napriek tomu to tak nie je. Pacient a jeho situácia je stále niekde v úzadí. Nepovedala by som, že na poslednom mieste, ale nie je to ďaleko.

Čakáme a čakáme

Pacienti čakajú a čakajú. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti neustále klesá. Už nejde len o čakanie v ambulancii. Čakáme už aj na to, aby nás lekári vôbec objednali na vyšetrenie, niekedy i dlhé mesiace. Žiaľ, boli tiež prípady, keď sa takéto čakanie na dôležité vyšetrenie skončilo tragicky. Pacient sa ho už nedočkal...

Toto sú situácie, keď sa treba zamyslieť, či zdravotníctvo funguje správne. Keď pacient trpí obrovskými bolesťami hlavy, a to niekoľko týždňov, a objednajú ho na vyšetrenie o dva mesiace, je to správne? Samozrejme, že nie. Pacient by mal mať v tomto prípade právo dostať bezodkladnú starostlivosť. My, pacienti, nevyhľadávame lekárov a nemocnice len tak. Navštevujeme ich, pretože máme nejaký zdravotný problém, ktorý potrebujeme vyriešiť.

Žiaľ, problém je aj v komunikácii so zdravotníckymi pracovníkmi. Sú prepracovaní, nedocenení, ale pacienti za to nemôžu. Ich správanie často hraničí až s dodržiavaním Hippokratovej prísahy. Neviem, ako sme sa do takejto zlej situácie dostali a kedy medzi lekármi, sestrami a pacientmi vznikla takáto zlá nálada. Podľa skúseností pacientov, ako informácií od lekárov, či sestier, to však neprospieva nikomu. Nefunguje ani základná komunikácia, ako je pozdravenie či otázka, ako sa máte, s čím máte problém.

Ešte horšie je to však s dodržiavaním pacientskych práv. Tie sa niekedy berú doslova ako zdrap papiera. Právo na dôstojnú starostlivosť, dodržiavanie súkromia, ochranu citlivých údajov o chorobe atď. Mohla by som pokračovať. Len za prvý polrok 2017 sme riešili desiatky prípadov takýchto porušení, s ktorými nás pacienti kontaktovali. A, žiaľ, často nepoznali ani meno a priezvisko ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Aj preto musí v našom systéme nastať určitá zmena, ktorá začne tieto veci postupne opäť posúvať k lepšiemu.

Bez pacienta neexistuje

Bola by som v prvom rade rada, keby sa pacient naozaj stal stredobodom celého systému. Veď predsa bez pacienta by žiadne zdravotníctvo neexistovalo. Zároveň si každý z nás musí uvedomiť, že môže byť v budúcnosti pacient. Nevyhne sa tomu nikto... Pomaly sa v tom však väčšina z nás stráca – na jednej strane politici tvrdia, že peňazí je dosť, o tom však nesvedčí zadlženosť zdravotníctva (cca. 1 mld. eur), a tí druhí kričia – nekradnite. Aká je teda realita?

Máme právo na výber poskytovateľa, ale ak bude mať prekročené limity, tak nás má právo odmietnuť. Stáva sa to často a obávame sa, že nebudeme mať možnosť žiadneho výberu. Nevieme, čo nás čaká po avizovanom zrušení poplatkov u lekárov. Nepredĺžia sa ešte viac čakacie lehoty, nebude ešte viac narastať korupcia a priamo úmerne bezmocnosť a beznádej mnohých pacientov? To, že máme bezplatné zdravotníctvo za podmienok stanovených v zákone, vieme, ale na čo máme nárok, to nám stále nie je jasné. 

Musíme začať nevyhnutne zlepšovať komunikáciu medzi lekármi, sestrami a pacientmi. Pacient má právo sa pýtať na svoju chorobu a liečbu. A lekár by mu mal zrozumiteľne všetko vysvetliť. Keď budeme k sebe slušní, tak ako sme aj v bežnom živote, určite to zlepší celú náladu v zdravotníctve. Ak to zdravotníci nevedia, tak ich takejto komunikácii treba naučiť. Najdôležitejšie však je dodržiavanie základných práv pacientov. Nemôžeme nechať ľudí čakať na životne dôležité vyšetrenie či umiestniť ich na chodbe z dôvodu nedostatku miesta.

Naše nemocnice aj ambulancie si zaslúžia modernizáciu. Nie je predsa možné, že na onkologickom oddelení nájdete pleseň, špinu a štyridsaťročné okná či sociálne zariadenia. Takisto by sme privítali digitalizáciu zdravotníctva. Tá pomôže nielen nám pacientom, ale aj lekárom. Veľa vecí sa vďaka nej zrýchli a hlavne sa liečba stane pre pacientov bezpečnejšou. Ako však upozorňujeme už niekoľko rokov, dôležité je hlavne jednotlivé kroky začať robiť. Lebo tu len prešľapujeme na mieste a žijeme z minulosti. Zatiaľ čo nám klesá kvalita, šikovní lekári i sestry odchádzajú do zahraničia. Vari čakáme, kým sa nebude mať o pacientov kto postarať?

Zdroj: http://mediweb.hnonline.sk/diskusia/nazory/dostupn...