Čo presne znamená vedieť podať prvú pomoc? Prostredníctvom súboru postupov a opatrení môže aj laik postihnutého pri úraze alebo náhlom zhoršení zdravotného stavu stabilizovať do príchodu záchranárov, ktorí mu poskytnú ošetrenie. O prvej pomoci pri infarkte a cievnej mozgovej príhode rozpráva záchranár MUDr. Július Pavčo.

Ako by sa mal správať laik v prípade, kedy by mal podať prvú pomoc človeku, ktorý práve prekonal infarkt, kým príde záchranka? 

Infarkt myokardu alebo po slovensky srdcová príhoda zvyčajne nevznikne zo dňa na deň. Najčastejšou predispozíciou je ischemická choroba srdca. Už pred samotným infarktom sa prejavia prvé náznaky a problémy. Častokrát môže ísť o nepríjemné pocity a tlaky na hrudníku alebo zadýchavanie. Netreba ich podceňovať. Ak by sa vyskytli príznaky svedčiace o infarkte myokardu, treba okamžite kontaktovať tiesňovú linku Záchrannej zdravotnej služby (155). Operátor na tiesňovej linke si overí stav pacienta cielenými otázkami a poskytne inštrukcie, čo robiť do príchodu ambulancie Záchrannej zdravotnej služby.

Na mieste udalosti nezáleží. Pacient s infarktom je pri vedomí, najlepšie je ho posadiť. Minimalizujeme tak fyzickú námahu, zabraňujeme kolapsu a zabezpečujeme hemodynamiku – adekvátny krvný obeh. Do stabilizovanej polohy dávame pacientov s poruchou vedomia, ktorí spontánne dýchajú. Ak nie sú k dispozícii stolička alebo kreslo, môžeme ho posadiť aj na zem. Zároveň mu treba podoprieť hlavu a chrbát, aby bol v polosede. Uvoľniť mu odev okolo krku a pása. A najmä, zachovať pokoj. Zbytočne pacienta nerozrušovať a eliminovať psychickú a fyzickú záťaž, lebo tie môžu viesť k zhoršeniu stavu.

Záchranári na mieste zrealizujú jednotlivé vyšetrenia a pri potvrdení klinických príznakov aj na EKG prevezú pacienta priamo do špecializovaných zdravotníckych zariadení - kardiocentier – na Slovensku ich máme sedem, za účelom urgentnej intervencie. Dôležité je, aby sa pacient dostal do kardiocentra čo najskôr.

Medzi typické príznaky infarktu patria:

• Bolesť alebo nepríjemný tlakový pocit na hrudníku alebo v netypických lokalitách. Nemusí to byť pichanie pri srdci, bolesť je skôr plošná a trvá viac ako 20 minút. Charakter bolesti opisujú pacienti rôzne (tlaková, pálivá, rezavá, pichavá, zvieravá). Môže sa zmierňovať a zase stupňovať. Neprechádza ani pri zmene polohy tela.

• Pocit nedostatku vzduchu.

• Pocit búšenia srdca.

• Pocit nevoľnosti alebo aj vracanie.

• Pocit úzkosti pripomínajúci panický stav.

• Náhle spotenie.

Čo si všímať v prípade, že máme podozrenie na cievnu mozgovú príhodu? 

Cievna mozgová príhoda, rovnako ako aj infarkt myokardu, patrí medzi život ohrozujúce stavy, kde neposkytnutie včasnej lekárskej odbornej intervencie môže viesť k trvalým následkom na zdraví alebo až k smrti. Príčina je v oboch prípadoch rovnaká. Srdcovo-cievne ochorenia majú za následok zúženie až zablokovanie ciev, ktoré vedú krv v tomto prípade do mozgu, čo sa môže prejaviť cievnou mozgovou príhodou. Mozgové tkanivo bez prísunu kyslíka začne odumierať už v priebehu niekoľkých minút.

Príznaky, ktoré môžu upozorniť okolie na vznik cievnej mozgovej príhody:

• Znecitlivenie a ovisnutie jednej časti tváre – najjednoduchšie sa dá odhaliť, ak sa človek pokúsi usmiať,
• Slabosť alebo znecitlivenie jednej končatiny – pacient nie je schopný zodvihnúť obe ruky do rovnakej výšky.
• Ťažkosti s rečou – človek zle artikuluje alebo vôbec nie je schopný rozprávať, jeho reči ťažšie rozumieť.
• Nevysvetliteľné závraty, nestabilita, náhle pády, náhle bolesti hlavy, strata kontroly nad močením a stolicou.

Ak sa objavia tieto príznaky, okamžite treba kontaktovať tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby 155. Liečba cievnej mozgovej príhody musí byť podaná čo najskôr od vzniku prvých príznakov. Záchranná zdravotná služba pacienta prevezie priamo do nemocnice, kde mu vedia poskytnúť adekvátnu liečbu podľa príčiny vzniku cievnej mozgovej príhody. Platí to, čo pri infarkte myokardu, čím skôr bude pacient v nemocnici, tým nižšie je riziko trvalého poškodenia.

Čo môžeme urobiť do príchodu záchranky?

Po prvé, kontrolovať stav vedomia a dýchania. Pri poruche vedomia uložiť pacienta na bok, postihnutou stranou nadol, pričom uvoľníme nepostihnutú končatinu, ak je pri vedomí, uložiť ho do polosedu s podloženou hlavou. Skontrolovať, či má postihnutý zubnú protézu a uvoľnenú zubnú protézu vybrať, a tiež skontrolovať, či nemá zvyšky potravy v ústnej dutine. V tomto prípade nepodávame tekutiny kvôli možnej poruche hltania a riziku aspirácie. Ak má pacient postihnuté očné svaly, treba mu privrieť viečka, zabráni to vysychaniu rohovky.

Článok vyšiel v Bedekri zdravia 4/2024. Predplatné časopisu si môžete objednať na bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk.