Už dlhé roky hovorí odborná verejnosť o potrebe definovať to, na čo má pacient nárok .
Podpore projektu ministerstva zdravotníctva o doplnkových ordinačných hodinách predchádzal aj prieskum, ktorý pre Asociáciu na ochranu práv pacientov uskutočnila agentúra GfK. Aj samotný prieskum potvrdil, že existuje viacero skupín pacientov, ktorí pred ambulanciou dlhé hodiny čakať nemôžu alebo nechcú.
Či už je to zo zdravotných, osobných alebo pracovných dôvodov. Za prednostné vyšetrenie, alebo za vyšetrenie v poobedňajších hodinách, mimo klasických ordinačných hodín sú si ochotní priplatiť, pričom prijateľná suma bola do 5 eur.
Pacient radšej zaplatí
Nedá sa povedať, že naša asociácia by bezvýhradne súhlasila s návrhom doplnkových ordinačných hodín. Problémom bola maximálna výška poplatkov za takéto vyšetrenie – zvažovaných 30 eur. Navrhovali sme, aby bola nižšia, aby nebola prístupná len pre istú, povedzme otvorenie, bohatšiu časť obyvateľstva.
Požadovali sme zavedenie určitých ochranných limitov pre mamičky na materskej dovolenke, dôchodcov s chronickými ochoreniami, pre ktorých je problém niekoľko hodín čakať na vyšetrenie, zdravotne ťažko postihnuté osoby, či ľudí so zhoršenou pohyblivosťou.
Po zrušení návrhu minister zdravotníctva Tomáš Drucker hovorí, že pacientom nechce obmedziť zdravotnú starostlivosť v prípade pohotovostí. A že nemôže spoplatniť zdravotníctvo tak, ako navrhujú niektorí poskytovatelia, zdôrazňuje, že sa nesmú vyberať žiadne poplatky, okrem tých, určených zákonom.
Dajú sa však vyriešiť problémy nedofinancovaného a zadlženého zdravotníctva tým, že sa začnú sankcionovať poskytovatelia zdravotnej starostlivosti za nedovolené vyberanie poplatkov za objednanie na vyšetrenie?
Pokiaľ sa nezvýšia platby za poistencov štátu na 5 percent zo súčasných historicky najnižších 3,83 percenta, nedôjde k dofinancovaniu zdravotníctva, neurobí sa poriadok aj v legislatíve, iba ťažko sa dočkáme v slovenskom zdravotníctve pozitívnych zmien. Oprávnene sa obávame toho, že sa nedostatok peňazí odrazí na poklese kvality a dostupnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Máme reálne obavy, že to povedie k zvýšeniu priamych platieb za služby či lieky pre pacientov. A čo urobia pacienti, keď budú chcieť byť vyšetrení a liečení? Pôjdu sa sťažovať, alebo zaplatia? Väčšina určite zaplatí, a to zo strachu, že ohrozí svoje zdravie a postavenie, nechce prísť o svojho lekára, lebo ďalšieho si v mieste svojho bydliska nájde iba veľmi ťažko.
Cestovať desiatky kilometrov k inému lekárovi je pre mnohých náročné nielen časovo, ale aj finančne, prípadne im to neumožňuje zdravotný stav.
Zdroje nestačia
Už dlhé roky hovorí odborná verejnosť o potrebe definovať to, na čo má pacient nárok počas diagnostiky, liečby a následnej liečebnej starostlivosti. Preto je chvályhodné, že v súčasnosti ministerstvo pracuje na štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch.
T. Drucker uviedol, že „by to malo priniesť riešenia, ktoré by mali oddeliť verejný záujem a verejné zdroje od súkromných. Pacienti predsa musia mať garantovanú bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia. Až potom, ako to zagarantujeme, môžeme hovoriť o možnosti niečoho navyše za úhradu“.
Ide však o úlohu dlhodobú a možno aj niekoľkoročnú. Navyše, spojenú s politickou odvahou na priznanie toho, čo je možné pokryť zo zdravotných odvodov a na čo už finančné zdroje nestačia. Ak dôjde rýchlejšie k stanoveniu legislatívnych pravidiel, upravujúcich nárok pacientov bez dofinancovania zdravotníctva, bude to prínos? Aké budú mať pacienti garancie toho, že úhrady nebudú vyššie, ako len niečo navyše?
Určite by sme boli radi, keby sa v rámci definovania nárokov pacientov našli iné nástroje ako sankcie pre poskytovateľov, aby neboli ambulantní lekári nútení kvôli zabezpečeniu zdrojov na chod svojho zdravotníckeho zriadenia obchádzať zákony.
Uvítali by sme, keby sme mali rovnomerne rozmiestnených a adekvátne zaplatených lekárov špecialistov a zdravotníkov, ambulantné a diagnostické zariadenia, skrátili by sa čakacie lehoty na vyšetrenia. V doobedňajších hodinách by fungoval v ambulanciách bezplatný objednávací systém.
Pacienti by nemuseli presedieť nekonečné hodiny v čakárňach všeobecných lekárov a špecialistov a následne čakať niekoľko týždňov, niekedy aj mesiacov na potrebné diagnostické vyšetrenia. Po stanovení diagnózy by mal mať lekár dostatok času na zrozumiteľné vysvetlenie diagnózy a poučenie pacienta tak, aby sa vytváral medzi pacientom a lekárom, zdravotníkom dobrý vzťah vzájomnej dôvery, aby liečba bola úspešnejšia.
Niektoré návrhy si nevyžadujú financie, právnu úpravu, stačí aj zmena obojstranného prístupu. Aj preto apelujeme opakovane na politikov, aby dofinancovali rezort zdravotníctva. Verím, že nám všetkým záleží na tom, aby sme mali na Slovensku kvalitnejšie zdravotníctvo, ktorého hlavným indikátorom je spokojný pacient a zdravotník.
PhDr. Mária Lévyová, prezidentka AOPP
Zdroj: http://mediweb.hnonline.sk/diskusia/nazory/ako-dal...
