Ako vidíte už z nadpisu, môj test na COVID-19 je negatívny. Môžem ísť napríklad do Rakúska, výsledok testu platí pre vstup 4 dni. Nikdy som nemal ani najmenšie príznaky, test som si zaplatil, lebo som potreboval námet na tento blog. Tento rok ma obišla aj tá „obyčajná“ chrípka, ba dokonca ani nádcha ma nechytila. Až na tie antihypertenzíva a občasné problémy s krčnou chrbticou som primerane zdravý pracujúci dôchodca. Dokonca ani nespĺňam vekové kritériá na nakupovanie v čase vyhradenom pre dôchodcov (chýbajú mi dva roky, ale vždy sa prešmyknem, šediny pomáhajú).
Napriek tomu mám, ako predsa už starší človek s chronickou diagnózou, obavy, ako sa naše zdravotníctvo o mňa – o nás všetkých – postará. Už aj tak to bolo z roka na rok horšie. Naše zdravotníctvo zvládalo čoraz horšie svoje funkcie už aj v časoch pred epidémiou.
Čo bude s nami (chronickými pacientmi) po odznení pandémie? Aké budeme mať zdravotníctvo a následnú starostlivosť? Koľko a akých lekárov, sestier, farmaceutov sa o nás bude starať? Kde sa na to budú brať peniaze? A prečo by politici a spoločnosť mali financovať prioritne práve naše potreby, keď treba peniaze na školstvo, dôchodky, armádu, ...?
Pozrite si aj úvahy odborníkov, ktoré nájdete tu: https://koronafakty.sk/dotaznik1/.
Za najpravdepodobnejšie riziká koronavírusu dnes odborníci považujú dopady na hospodárstvo, zdravotníctvo a školstvo. Vyberám niekoľko kľúčových:
Vo všetkých týchto oblastiach zdôrazňujú odborníci aj riziko nerovnosti a polarizácie spoločnosti, keďže dopady budú veľmi nerovnomerne rozdelené medzi spoločenské vrstvy. Vnímajú viacero veľmi zraniteľných skupín. Hádajte, kam patríme my, chronickí pacienti, z ktorých veľká časť je v dôchodkovom veku, alebo ide o poberateľov invalidných dôchodkov!?
Osobne si myslím, že pokiaľ sa, ako pacienti, nezorganizujeme a nebudeme svoje záujmy a potreby presadzovať, ostaneme ako vždy na konci pri rozdeľovaní zdrojov. Pacienti majú stále v sektore najmenšiu váhu – pritom sme najväčšia a, aspoň podľa slov, najdôležitejšia komunita.
Musíme sa začať pýtať a hľadať riešenia na množstvo otázok.
Zmení a zlepší sa po epidémii prístup politikov a spoločnosti k zdravotníctvu a pacientom? Ako sa zmení pod vplyvom epidémie organizácia, riadenie, financovanie zdravotníctva a poskytovanie zdravotnej starostlivosti? Ako by sa (aj tak) zmenilo zdravotníctvo vplyvom globálnych trendov – epidemiológie, demografie, sociálnych determinantov, ...? Ako sa (asi) zmení slovenské zdravotníctvo a ktoré sú jemu vlastné špecifiká, ktoré už dlhodobo volajú po zmene?
Autor článku: PharmDr. Dominik Tomek, MPH, PhD, MSc, 1. viceprezident AOPP
