Asi viacerí z vás zachytili v posledných dňoch bežiacu diskusiu o dofinancovaní zdravotnej starostlivosti. Prečo ako AOPP vnímame tento návrh s obavami? Ten hlavný dôvod je, že predložený návrh rieši iba dofinancovanie zdravotnej starostlivosti pre poistencov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Čo bude s 2,2 miliónmi občanov, ktorí sú poistení v zvyšných dvoch poisťovniach už vláda nehovorí.
A to je hlavný kameň úrazu. Už koncom roka, pri schvaľovaní rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2020, analytici, vtedajšia opozícia a dnešná koalícia, ale aj AOPP upozorňovali, že v zdravotníctve budú opäť (bohužiaľ, už takmer tradične) chýbať peniaze. Do toho prišla koronakríza a pokles výberu zdravotných odvodov, keďže mnohí ľudia prišli o prácu, alebo zostali na jar v dôsledku lockdownu doma na tzv. pandemických PN/OČR.
To, že chýbajúce zdroje v zdravotníctve nie sú iba rozprávka, vedia aj dnešní členovia vlády. V tom čase tieňoví minister, p. Krajčí, ešte v r. 2019 poukázal na to, že úspory v našom zdravotníctve nie sú možné, ani na liekoch, že rozpočet je značne podhodnotený, že chorí ľudia nemôžu dofinancovávať naše zdravotníctvo:
„Čo ma však najviac mrzí je, že sa počíta s úsporou 140 mil. eur. Usporiť sa má napríklad na poklese úhrady za kategorizované lieky a e-health,“ povedal Krajčí. Je to podľa neho absolútne nereálne. Ako uviedol tieňový minister zdravotníctva hnutia OĽaNO, je paradox, že chorí ľudia majú dofinancovať naše zdravotníctvo. Rozpočet je podľa neho opäť výrazne podhodnotený. „Neprispieva to vôbec k tomu, aby šlo zdravotníctvo dobrým smerom. Za tento rozpočet ja ani naše hnutie hlasovať nebudeme,“ dodal Marek Krajčí.“ https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/navrh-rozp...
Stojí si pán minister za svojimi slovami aj v súčasnosti, keď zdravotníctvo nebolo dofinancované a všetci by sme sa mali zomknúť, zahodiť žabomyšie vojny a hľadať tie najvhodnejšie riešenia, ktoré zamedzia pandémii a pomôžu nám prekonať krízu? Sme si všetci rovní a vytvorí nám štát rovnaké podmienky v boji za vlastné zdravie?
Je mi viac než smutno, že v tomto, pre nás všetkých tak zložitom, období, keď sa musíme všetci zomknúť, zjednotiť a dať nabok osobné spory, hádky, vedieme diskusie o tom, či dofinancovať zdravotníctvo pre všetkých pacientov alebo iba pre tých poistených v štátnej poisťovni. Zdravotné problémy si nevyberajú podľa toho, kartičku ktorej poisťovne máme v peňaženke.
Ako občania si platíme dane a odvody aj preto, aby štát zabezpečil to, čo nám garantuje aj samotná ústava – dostupnú zdravotnú starostlivosť. Predpokladám, že ak sa niekto z 2,2 milióna poistencov, ktorých zdravotnú starostlivosť štát neplánuje dofinancovať, rozhodne neplatiť dane a odvody, bude mať problém. Pritom by na to mal plné právo. Prečo by mal platiť dane a odvody aj na zdravotnú starostlivosť, ak sa štát rozhodne jeho peniaze použiť iba pre poistencov jednej poisťovne?
Už dlhodobejšie bolo zámerom udržať hospodárenie VšZP v plusových číslach a využiť kapitálový vklad na jej stabilizáciu. Situácia je však tento rok odlišná. Koronakríza spôsobila výpadok príjmov všetkých zdravotných poisťovní. Ak sa nenavýši výber poistného, buď cez výber od ekonomicky aktívnych alebo cez platbu od štátu, tak hospodársky výsledok poisťovne bude záporný. Odhadovať je ho možné niekde v okolí mínus 60 až 80 mil. eur.
Navýšenie imania VšZP o 100 mil. eur pri jej strate nepomôže, nakoľko nevstupuje do hospodárskeho výsledku daného účtovného roku. Inak povedané, toto extrémne dofinancovanie nepomôže VšZP sa „nadýchnuť“, ani poskytnúť lepšiu či viac zdravotnej starostlivosti. Ak sa dofinancovanie rieši na takejto ad-hoc báze, bez verejnej debaty, materiálom predloženým na vládu minúty pred rokovaním, tak to výrazne zvyšuje nestabilitu v sektore.
Koronakríza sa logicky dotkla všetkých poisťovní, nie len VšZP. Pokiaľ sa nedofinancuje sektor aj cez platbu za poistencov štátu, ktorá pôjde všetkým poisťovniam, tak sa môže ohroziť starostlivosť pre takmer 40 % občanov (poistencov ostatných poisťovní).
Je známe, že oslabenie súkromných poisťovní je agendou oboch ministerstiev, ale takéto veľké kroky treba vykonávať po verejnej diskusií, s jasným harmonogramom, plánom či dopočítaním hodnoty za peniaze. Rozhodne nie takto, bez nás a o nás. Riskujeme totiž, že obeťou politickej agendy budeme my všetci.
Autor článku: PhDr. Mária Lévyová, prezidentka AOPP
