Preplnené nemocnice, preťažení lekári, sestry, zdravotníci a ich nedostatok nielen pri lôžkach pacientov. Taká je realita uplynulých mesiacov. Mnohí dnes neskrývajú strach, pribúdajú obavy nielen o vlastné zdravie, ale aj o zdravie blízkych, o to viac, ak sú v rizikovejšom veku či majú iné závažnejšie zdravotné problémy. Čo ale s príbuzným, ktorého majú po zvládnutí akútnej starostlivosti po nákaze koronavírusom prepustiť z nemocnice do domácej starostlivosti? Možnosti dnes máme, i keď sú do značnej miery obmedzené. O to viac ma preto zaráža, že aj za týchto okolností víťazia na úkor pacienta „vyššie záujmy“.
Domáca ošetrovateľská starostlivosť je aj po tridsiatich rokoch stále zaznávaná. Slovenské Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) riešia existenčné problémy, pričom pre štát je veľmi neefektívne a nákladovo náročné, keď sa pacient doliečuje v nemocnici niekoľko týždňov, umelo sa predlžujú hospitalizácie, prípadne sa prekladajú ťažko chorí pacienti z oddelenia na oddelenie. Doslova ma šokovalo, keď sa ku mne dostala informácia, že aj pri nedostatku týchto tak potrebných a skúsených sestier a veľkej chuti pomáhať svojim pacientom to jednej z ADOS nebolo umožnené. Nemali by sme v súčasnej situácii tieto služby skôr podporovať, než okliešťovať?
Spomínaná ADOS funguje v mojom okolí už takmer desať rokov. Aj napriek jej dlhoročným skúsenostiam jej v predošlom období zamietla najväčšia štátna zdravotná poisťovňa opakovane žiadosť o zazmluvnenie. Na rozdiel od neštátnych zdravotných poisťovní, ktoré nemali problém s ňou zmluvy uzavrieť.
Javilo sa, že po troch desaťročiach konečne prichádza nádej, preto som posmelila manažérku ADOS, aby podala žiadosť ešte raz. Veď predsa prichádzajú pozitívne zmeny pre pacientov a sestry. Aspoň tak sa začiatkom roka prezentovala naša súčasná vláda. V Programovom vyhlásení vlády pre oblasť zdravotníctva je uvedené: „Vláda SR podporí starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných paliatívnych tímov. Vláda SR vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia. Bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.“ Preto sa pýtam, čo sa za ten rok zmenilo.
Najväčšie prekvapenie ešte len prišlo, keď spomínaná ADOS obdržala odpoveď od Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zmluvu s ňou vraj neuzavrú, lebo sa orientujú na efektívnosť, hospodárnosť a vzhľadom na výšku disponibilných zdrojov pokryjú svoje služby pacientom poskytovateľmi, ktorých majú k dispozícii. Keď ich však štátna zdravotná poisťovňa nepokryje, ako k tomu prídu pacienti a ich príbuzní? Budú mať jednoducho smolu! K starostlivosti ADOS sa poistenci najväčšej a najviac podporovanej poisťovni štátom nedostanú. Prípadne si ju budú môcť zaplatiť z vlastného vrecka.
Ako je možné, že 10 rokov fungujúca ADOS je zrazu odmietnutá s takýmto argumentom? Nemohla skrátka len koronakríza negatívne ovplyvniť finančné možnosti jednotlivých zdravotných poisťovní? Ako je ale potom možné, že kým súkromné zdravotné poisťovne spomínanú ADOS už pred rokmi podporili, štátna zdravotná poisťovňa sa rozhodla žiadosť zamietnuť?
Bola to pritom štátna zdravotná poisťovňa, ktorá ešte v novembri minulého roka dostala ako jediná od štátu finančnú injekciu. Pri navyšovaní imania štátnej zdravotnej poisťovni (o 100 mil. eur, neskôr o ďalších 80 mil. eur) bolo v dôvodovej správe uvedené: „zvýšenie základného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. bude pozitívne vplývať na úhradu zdravotnej starostlivosti, t.j. udržanie a zlepšenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ktorých tvoria aj ohrozené skupiny obyvateľstva ako sú deti, dôchodcovia, ťažko zdravotne postihnutí a taktiež ďalšie skupiny pacientov, ktorým je zdravotná starostlivosť poskytovaná." Pacienti v domácej ošetrovateľskej starostlivosti sa sem nerátajú?
Len pre dokreslenie obrazu, o akých nákladoch pri celkovom objeme finančných zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva vo výške cca 5 miliárd eur, je reč: “Všeobecná zdravotná poisťovňa zvýšila od júla 2017 ceny za výkony v ADOS a v mobilných hospicoch o 25 % a v zariadeniach sociálnych služieb o 26 %. Celkovo tak zvýšila platby pre ADOS o približne dva milióny eur ročne.“
Odhliadnuc od toho, že oblasť poskytovania dlhodobej starostlivosti je mojou srdcovou záležitosťou, považujem tento hon na súkromníkov v zdravotníctve, ktorého svedkom sme uplynulé mesiace, za neprípustný. Najmä v tak náročnom období, v akom sa momentálne nachádzame.
Príbuzní pacientov, ktorí sú dnes prepúšťaní z nemocníc do domácej starostlivosti, sa ocitajú v nezávideniahodnej situácii. Najmä keď čítajú o tom, ako niektoré zariadenia sociálnych služieb zažívajú hotové peklo – nákaza sa rýchlo šíri nielen medzi ich klientami, ale aj personálom. Musia sa rozhodnúť, či tak zabezpečia svojim príbuzným odbornú starostlivosť aj za cenu, že ich možno niekoľko mesiacov neuvidia, ak ich vôbec ešte niekedy uvidia.
Za normálnych okolností domáca starostlivosť stroskotá v mnohých prípadoch práve na financiách, najmä ak príbuzní potrebujú chodiť do práce a ich rozhodnutie zostať doma by mohlo ísť ruka v ruke s ďalšími, existenčnými problémami. Ak sa už na túto neľahkú úlohu dajú, majú predsa len aspoň možnosť požiadať o novú nemocenskú dávku – takzvané dlhodobé ošetrovné, ktoré budú môcť od apríla získať tie nemocensky poistené osoby, ktoré ošetrujú v domácom prostredí blízku osobu pre potrebu poskytovania domácej alebo paliatívnej starostlivosti. Splniť musia ale aj ostatné zákonné podmienky. Nárok bude vo výške 55 % z hrubej mzdy zamestnanca alebo z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, a to až po dobu 90 dní. Pri starostlivosti o blízkeho príbuzného sa môže vystriedať viac poistencov, spravidla po 30 dňoch.
Otázka domácej ošetrovateľskej starostlivosti však nestojí len na peniazoch. Príbuzným neraz chýbajú skúsenosti a odborné zručnosti. A tu je priestor práve pre skúsené sestry z ADOS. V súlade s nastavenou sieťou ich v súčasnosti v agentúrach pracuje 809, čo je malé percento z celkového počtu sestier (40-tisíc). Ide o sestry odborníčky s dlhoročnou praxou, ktoré vedia zabezpečiť integrovanú dlhodobú ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť v domácom a prirodzenom sociálnom prostredí ťažko chorých pacientov. Vďaka nim by tak mohli nemocnice znížiť priemernú dobu hospitalizácie a uvoľnené lôžka využiť pre ďalších pacientov. Výhody by to určite prinieslo nielen pacientom, ktorí by sa mohli po stabilizovaní zdravotného stavu ďalej doliečovať v domácom prostredí, ale aj ich príbuzným, ktorí by mali sestru, tak povediac doma a na telefóne.
Domáca starostlivosť je najpreferovanejšia všade vo vyspelých štátoch, najhumánnejšia a ekonomicky efektívna. Len na Slovensku jej akoby nevieme, alebo možno ani nechceme, venovať dostatok pozornosti. Zrejme nebudem jediná, kto už po rokoch diskusií a návrhov neverí, že sa raz dočkáme tak potrebného zákona o dlhodobej starostlivosti, ktorý sa má podľa legislatívnych úloh vlády dostať na rad v decembri tohto roka. Dovtedy ostáva len dúfať, že nebudeme svedkami takéhoto hádzania polien pod nohy a tak často vyzdvihovaná zraniteľnosť pacientov sa konečne pre kompetentných stane aj skutočným záväzkom.
Autor článku: PhDr. Mária Lévyová, prezidentka AOPP
