Na návšteve u lekára sa chceme veľa opýtať, ale zabudneme alebo nenájdeme odvahu. Potom však hľadáme odpovede na internete alebo sociálnych sieťach. Výsledkom sú často zmätočné informácie, ktoré v skutočnosti nezodpovedajú našim problémom. Aj preto v Únii pre zdravšie srdce zozbierali najčastejšie otázky pacientov o srdcových ochoreniach a vytvorili seriál ODPOVEDE ZO SRDCA.
Zamerali sa pritom na najčastejšie otázky pacientov na lekárov. Tak vznikol seriál Odpovede zo srdca. Lekári a lekárky sa pritom snažia odpovedať čo najvýstižnejšie a najjednoduchšie. Prvé dve časti sa venujú artériovej hypertenzii a jej komplikáciám, nasledujú cholesterol a srdcové zlyhávanie.
Má artériová hypertenzia príznaky?
Začnime dôležitou štatistikou. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie má približne 1,28 miliardy dospelých vo veku 30 až 79 rokov hypertenziu. Až 46 % z nich si neuvedomuje, že má nejaký problém. Menej ako polovica ľudí s hypertenziou je diagnostikovaná a lieči sa a asi len jeden z piatich dospelých s hypertenziou ju má pod kontrolou. Ide pritom o hlavnú príčinu predčasných úmrtí na celom svete.
Čo je to hypertenzia a ako sa prejavuje?
To boli dve základné otázky pre všeobecnú lekárku pre dospelých MUDr. Janu Bendovú, PhD., MPH, MBA. Práve všeobecní lekári majú totiž všetky možnosti komplexnej diagnostiky vysokého krvného tlaku a jeho manažmentu. Aj preto by mali byť pre pacientov s podozrením na vysoký krvný tlak prvou voľbou.
„Artériová hypertenzia je chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje dlhodobým zvýšením krvného tlaku,“ hovorí MUDr. Bendová. Nediagnostikuje sa však jednorazovým nameraním vysokého krvného tlaku. Potrebné je dlhodobejšie meranie krvného tlaku doma, v práci a tiež v ambulancii.
„Väčšina pacientov necíti, že má vysoký krvný tlak, aj preto sa o hypertenzii hovorí ako o tichom zabijakovi, ktorý potichu ničí srdce, cievy v mozgu, obličkách a môže sa prejaviť až keď vzniknú komplikácie, napríklad infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda. V prípade, že človek cíti, že má vysoký krvný tlak, najčastejšie sa to prejavuje bolesťou hlavy, krvácaním z nosa, bolesťami na hrudníku alebo aj chronickou únavou,“ vysvetľuje ďalej MUDr. Jana Bendová.
Ako sa diagnostikuje artériová hypertenzia?
Máte doma tlakomer a nie ste si istí, či meria správne? Doktorka Bendová hovorí, že tlakomery s manžetou na rameno sú spoľahlivejšie, ako tie na zápästie. „Tlak sa zmeria niekoľkokrát, ideálne trikrát, a urobí sa priemer týchto hodnôt,“ radí. Optimálny krvný tlak je 120/80 a menej. Za normálnu sa považuje aj hodnota krvného tlaku do 130/85. „Ak ide o starších ľudí, sme tolerantnejší, mávajú hodnoty o niečo vyššie. O vysokom krvnom tlaku hovoríme, ak sa opakovane namieria hodnota 140/90 a viac,“ približuje lekárka.
Rizikové faktory pre vznik artériovej hypertenzie, ktoré neovplyvníme, sú pohlavie, genetika a vek. Je známe, že so stúpajúci vekom (a tiež kilogramami) pribúda ľudí s vysokým krvným tlakom. „Náchylnejší na vysoký krvný tlak sú skôr muži do veku približne 65 rokov a v tomto veku sa pomer medzi mužmi a ženami vyrovnáva. Nezanedbateľným rizikovým faktorom sú gény. Ak mali naši rodičia vysoký krvný tlak alebo problémy so srdcom, existuje vyššie riziko, že postihnú aj nás. Najbežnejším ovplyvniteľným rizikovým faktorom je fajčenie, ktoré dokázateľne zvyšuje krvný tlak. K ovplyvniteľným rizikovým faktorom patria aj nadváha, obezita, sedavý životný štýl, nedostatok fyzickej aktivity, nezdravé stravovanie a tiež strava alebo tekutiny, ktoré obsahujú veľa soli. Nesmieme zabudnúť na stres, najmä ak trvá dlhodobo. Rizikovým faktorom je aj nadmerná konzumácia alkoholu,“ upozorňuje všeobecná lekárka.
Aké sú možnosti liečby artériovej hypertenzie?
V zásade sú dve, a to zmena životného štýlu a lieky. Prvá je však len na prvý pohľad jednoduché riešenie. Nie je totiž ľahké zmeniť štýl života, najmä roky zaužívaný, nezdravý. Zmena znamená začať sa viac hýbať, zdravšie jesť, dopriať si viac kvalitného spánku a keďže stresu sa nedá úplne vyhnúť, naučiť sa ho zvládať. Napríklad športom alebo meditáciou. „Ak režimové opatrenia nestačia, treba pristúpiť k liečbe liekmi. Aj v prípade, že človek začne užívať lieky na vysoký krvný tlak, mal by dodržiavať čo najzdravší životný štýl. Ideálne schudnúť, prestať fajčiť, ubrať soľ v strave, a to aj vo forme priemyselne spracovaných potravín. Ľudia si neuvedomujú, že aj keď si jedlo nedosáľajú, v spracovaných potravinách je priveľa soli,“ zdôrazňuje MUDr. Jana Bendová.
Dôležité je začať sa liečiť včas
„Liečba pomocou tabletiek má svoje presné pravidlá. Je veľmi jednoduchá, pretože v troch krokoch vieme dosiahnuť kontrolu tlaku krvi až deväťdesiatim percentám pacientov s artériovou hypertenziou. V prvom kroku liečby využívame dva lieky naraz v jednej tabletke. Aby liečba mohla byť účinná, je dôležité, aby pacient prišiel k lekárovi včas. Tak dosiahneme nielen zníženie hodnôt krvného tlaku, ale vyhneme sa aj možným komplikáciám,“ hovorí MUDr. Anna Vachulová, PhD., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti.
Ak sa nedarí dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku, k dvom tabletkám sa pridá ďalšia. „Aby mal pacient jednoduché dávkovanie, k dispozícii máme tzv. fixnú kombináciu, tri lieky v jednej tabletke. Ak to nestačí, musíme pridať ďalšiu s cieľom dosiahnuť pokles hodnôt tlaku krvi,“ opisuje MUDr. Anna Vachulová.
Na Slovensku máme okrem farmakologickej liečby k dispozícii aj ďalší stupeň liečby, tzv. intervenčnú liečbu. Nie je však určená pre všetkých pacientov, len pre vybrané skupiny, ktoré nedosahujú cieľové hodnoty tlaku krvi a majú tzv. rezistentnú artériovú hypertenziu. Lekári ich pošlú do špecializovaných centier, kde ich po vylúčení tzv. sekundárnej príčiny artériovej hypertenzie (nejakého vyvolávajúceho faktora), pripravujú na výkon, ktorý sa nazýva renálna denervácia.
Najčastejšie komplikácie artériovej hypertenzie
Ako sme už spomínali, vysoký krvný tlak nebolí, potichu ničí srdce, mozog, cievy a často sa prejaví až tzv. atakom. K najobávanejším a asi aj najznámejším patria infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. „K veľmi obávaným komplikáciám neliečenej alebo nedostatočne liečenej artériovej hypertenzie tiež patrí vznik srdcového zlyhávania, keď srdce prestáva pracovať. Najskôr zostáva zachovaná funkcia pumpy, neskôr sa redukuje a srdce nakoniec úplne zlyhá. Druhou veľmi obávanou a frekventovanou situáciou, je fibrilácia predsiení, čiže závažná predsieňová arytmia. Neliečený vysoký krvný tlak vedie aj k vzniku množstva ďalších arytmií. A to od predsieňových arytmií, najčastejšou je fibriláciu predsiení, až po ťažké závažné malígne poruchy srdcového rytmu, napríklad v podobe komorovej tachykardie alebo iných závažných komplikácií,“ upozorňuje MUDr. Anna Vachulová.
Neliečená artériová hypertenzia môže zasiahnuť nielen srdce, ale aj mozog, obličky, oči, dolné končatiny a súvisí tiež s aterosklerózou.
V prípade mozgu je najobávanejšou komplikáciou cievna mozgová príhoda, najmä ischemická, ale môže ísť aj o krvácanie do mozgu. To je stav, ktorý si vyžaduje bezodkladnú hospitalizáciu. „V každodennej klinickej praxi môže byť v súvislosti s mozgom najčastejšou komplikáciou rozvíjajúca sa demencia. Tiež sa vyvíja potichu. Pacient začne zabúdať, nevie sa dostatočne vyjadrovať. Praktický lekár aj špecialisti, majú k dispozícii rôzne testy, aby včas zachytili vývoj demencie a nastavili správnu liečbu (v prvom rade normalizovali hodnoty krvného tlaku) a následne poslali pacienta k ďalšiemu špecialistovi,“ pokračuje MUDr. Anna Vachulová.
S vysokým krvným tlakom súvisí aj poškodenie obličiek. „Ak pomocou zobrazovacích metód a špeciálneho vyšetrenia ranného moču zistíme u pacienta jemné poškodenie obličiek, pridáme mu okrem liečby krvného tlaku aj lieky, ktoré zastavia progresiu poškodenia obličiek. Ak je poškodenie zložitejšie, regresia je náročnejšia. V súčasnosti sa veľa hovorí o tom, že existujú závažné, tzv. kardio-renálne a metabolické vzťahy, keď drobné poškodenia nielen srdca v dôsledku vysokého krvného tlaku alebo cukrovky, vedú k jemnému a neskôr komplexnému poškodeniu obličiek, čo má závažný dopad na metabolizmus pacientov. Preto stanovujeme jemné markery poškodenia obličiek tak, aby sme predchádzali závažným kardiovaskulárnym komplikáciám,“ vysvetľuje MUDr. Anna Vachulová.
Pacienti, ktorí dostávajú antihypertenzívnu liečbu, sú pred komplikáciami určitým spôsobom chránení. Je však dôležité, aby mali nielen včas diagnostikovanú a liečenú artériovú hypertenziu, ale aby sa aj správne liečili. „Ak je pacient v bezpečných cieľových hodnotách tlaku krvi, je riziko vzniku komplikácií minimálne. Ak však nemá dostatočne kontrolované hodnoty tlaku krvi, tak sa neúmerne zvyšuje riziko všetkých závažných aj menej závažných komplikácií,“ dodáva MUDr. Vachulová.
Videá seriálu ODPOVEDE ZO SRDCA si môžete pozrieť na facebookovej stránke Únie pre zdravšie srdce alebo nasledujúcich linkoch:
MUDr: Jana Bendová, PhD., MPH, MBA: https://www.youtube.com/watch?v=h1uYrTtlCuA
MUDr: Anna Vachulová, PhD.:
https://www.youtube.com/watch?v=RyE14f-I-2Y
https://www.youtube.com/watch?v=H749eC8DTtY
Článok vyšiel v Bedekri zdravia 3/2024. Predplatné časopisu si môžete objednať na bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk.
