Čierny kašeľ (latinsky pertussis) je vysoko nákazlivé infekčné ochorenie dýchacích ciest, označované aj ako divý alebo aj dávivý kašeľ. Pôvodcom ochorenia je baktéria Bordetella pertussis, ktorá uvoľňuje toxín. Toxín spúšťa typické záchvaty kašľa. Prameňom pôvodcu nákazy je chorý človek alebo nosič.
Ochorenie sa prenáša kvapôčkovou infekciou, inkubačný čas je sedem až 21 dní, najčastejšie desať dní. Pôvodcu nákazy vylučuje chorý človek už tri až štyri dni pred objavením prvých klinických príznakov. Ochorenie sa zo začiatku prejavuje najmä zvýšenou teplotou, nádchou, kýchaním, pokašliavaním, stratou chuti do jedla a únavou. Po jednom až dvoch týždňoch nastupuje charakteristický záchvatový dráždivý kašeľ, často najmä v noci. Pri záchvate kašľa pacient najprv očervenie, potom zmodrie, slzia mu oči, máva vyplazený jazyk a snaží sa nadýchnuť, pričom vydáva „híkavý“ zvuk. Záchvat končí vykašľaním hlienu alebo aj vracaním. Rekonvalescencia nastupuje po dvoch až štyroch týždňoch záchvatov kašľa a je charakterizovaná postupným ústupom prejavov ochorenia, čo môže trvať aj mesiac.
Najčastejšie komplikácie
Medzi komplikácie tohto ochorenia patrí zápal stredného ucha, zápal pľúc, poškodenie mozgu alebo krvácanie do mozgu. Počas záchvatu môže dôjsť ku kolapsu pľúc. V závažných prípadoch môže ochorenie skončiť úmrtím. Najzávažnejšie formy čierneho kašľa postihujú najmenšie deti, ktorých matka nebola zaočkovaná počas tehotenstva, neočkované deti a nedostatočne očkované deti v prvom roku života. Veľmi závažný priebeh mávajú aj osoby s oslabenou imunitou. Z dôvodu ťažkého priebehu ochorenia v prvom roku života detí potrebuje 70 až 80 % chorých hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti. V minulosti zomieralo až 80 % chorých v prvom roku života. Ani v súčasnosti nie je možné vylúčiť úmrtie, aj napriek intenzívnej liečbe.
Očkovanie je najúčinnejšia prevencia
Očkovanie je najúčinnejším prostriedkom v prevencii čierneho kašľa. V Slovenskej republike je zaradené do pravidelného povinného očkovania detí a vakcína je plne hradená z verejného zdravotného poistenia. Očkujú sa deti v treťom, piatom a 11. mesiaci života tromi dávkami základného očkovania. Očkovanie sa vykonáva kombinovanou šesťzložkovou vakcínou (hexavakcínou), ktorá okrem zložky proti čiernemu kašľu obsahuje aj zložku proti záškrtu, tetanu, detskej prenosnej obrne, žltačke typu B a hemofilovým invazívnym ochoreniam. Preočkováva sa v šiestom roku života a následne v 13. roku života. Vakcína na preočkovanie pozostáva zo štyroch zložiek, a to zo zložky proti čiernemu kašľu, záškrtu, tetanu a detskej prenosnej obrne.
Vo všeobecnosti sú deti najlepšie chránené až po absolvovaní všetkých troch dávok základného očkovania, ale čiastočnú ochranu pred veľmi ťažkým priebehom ochorenia môže priniesť už aj prvá dávka očkovania. Rodičom sa odporúča postupovať v súlade s platným očkovacím kalendárom.
Preočkovanie proti čiernemu kašľu je možné absolvovať aj v dospelosti v rámci povinného preočkovania proti záškrtu a tetanu kombinovanou vakcínou obsahujúcou aj zložku proti čiernemu kašľu.
Na ochranu detí v prvom roku života sa odporúča očkovanie tehotných žien v druhom alebo treťom trimestri tehotenstva a preočkovanie ostatných osôb v domácnosti a starých rodičov, ktorí sa s týmito deťmi často stretávajú. Očkovanie v tehotenstve je bezpečné a chráni matku aj dieťa, ktoré po narodení dostáva protilátky materským mliekom. Preočkovanie sa odporúča aj zdravotníckym a iným pracovníkom novorodeneckých, nedonoseneckých, pediatrických, pôrodníckych oddelení a akýmkoľvek iným vnímavým osobám pracujúcim s deťmi do piatich rokov života alebo s tehotnými ženami a tiež pracovníkom zariadení sociálnej starostlivosti, ktorí sa starajú o vnímavé deti vo veku do piatich rokov. (pozn. vnímavé osoby sú osoby, ktoré nie sú zaočkované, a ktoré boli očkované v minulosti, ale hladina protilátok im klesla pod ochrannú úroveň).
Odpovede na otázky o očkovaní je možné získať u všeobecného lekára alebo v poradniach očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva.
V prevencii šírenia ochorenia je dôležité na ochorenie myslieť, včas ho rozpoznať a liečiť. Liečba pozostáva z podávania antibiotík a tlmenia kašľa. Spozornieť treba najmä pri kašli trvajúcom viac ako dva týždne.
Imunita postupne klesá
V súčasnosti klesá imunita proti čiernemu kašľu v populácii dospelých, pretože vysokou zaočkovanosťou detskej populácie sa znížil výskyt Bordetell v populácii, ale nevymizol. Adolescenti a dospelí sa s nimi tak často prirodzene nestretávajú a ich protilátky získané očkovaním v detstve postupne klesajú. Toto je dôvod nárastu ochorení v týchto vekových skupinách.
Zvýšené počty prípadov čierneho kašľa sa zvyknú v Slovenskej republike pravidelne objavovať zhruba každých päť rokov. Približne tak dlho trvá, kým počet vnímavých ľudí v populácii vzrastie natoľko, že sa ochorenie dokáže ľahšie šíriť. V roku 2024 (za prvých sedem mesiacov) sa zaznamenal najvyšší výskyt čierneho kašľa za posledných 20 rokov, zvýšený výskyt bol hlásený aj v roku 2010 a 2014 (Graf 1).
Graf 1: Výskyt čierneho kašľa za posledných 20 rokov v SR.
Aktuálna epidemiologická situácia v Slovenskej republike
Od začiatku roka 2024 bolo v SR k 31. 7. 2024 nahlásených spolu 2 024 prípadov ochorení na čierny kašeľ (Graf 2).
Graf 2: Počet prípadov hlásených za kalendárne týždne v roku 2024 v porovnaní s maximálnym, priemerným a minimálnym počtom v roku 2019 – 2023 v SR.
Rozdelenie ochorení podľa vekových skupín
Ochorenie sa vyskytuje vo všetkých vekových skupinách (Graf 3). Najvyššia chorobnosť (počet prípadov v danej vekovej skupine prerátaných na 100 000 osôb v danej vekovej skupine) bola hlásená v populácii dojčiat a medzi desať- až 14-ročnými deťmi.
Graf 3: Chorobnosť v jednotlivých vekových skupinách v SR, hlásená k 31. 7. 2024.
Čierny kašeľ v jednotlivých krajoch a okresoch SR
Ochorenie sa vyskytlo v každom kraji SR. Najvyšší výskyt bol hlásený v Žilinskom a v Bratislavskom kraji. Naopak, najnižší výskyt bol zaznamenaný v Prešovskom a v Košickom kraji. Na okresnej úrovni bol najvyšší výskyt pozorovaný v okresoch Námestovo, Dolný Kubín a Tvrdošín (Mapa 1).
Mapa 1: Chorobnosť na čierny kašeľ v jednotlivých okresoch SR k 31. 7. 2024.
Hospitalizácie a úmrtia
Z celkového počtu 2 024 prípadov hlásených od začiatku roka 2024 k 31. 7. 2024 bolo pre čierny kašeľ hospitalizovaných 123 pacientov, čo predstavuje 6,1 %. Za posledných päť rokov bolo zaznamenané jedno úmrtie na čierny kašeľ, a to v roku 2019, išlo o dojča, žijúce v lokalite s nízkym hygienickým štandardom. V roku 2024 k 31. 7. 2024 nebolo hlásené úmrtie na čierny kašeľ.
Aktuálna epidemiologická situácia v Európskej únii a v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ/EHP)
Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu ochorení (ECDC) po niekoľkých rokoch obmedzenej cirkulácie čierneho kašľa v EÚ/EHP aj v dôsledku protipandemických opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19, bolo v roku 2023 hlásených viac ako 25 000 prípadov a v období od januára 2024 do marca 2024 viac ako 32 000 prípadov. Podobné počty boli zaznamenané aj v rokoch 2016 (41 026 prípadov) a 2019 (34 468 prípadov).
Nárast počtu prípadov čierneho kašľa nebol rovnomerný vo všetkých krajinách EÚ/EHP. Niektoré krajiny začali zaznamenávať nárast už od polovice roka 2023 (napr. Rakúsko, Dánsko a Nórsko), zatiaľ čo väčšina krajín pozorovala nárast od konca roka 2023 a/alebo od začiatku roka 2024. V období od januára 2023 do apríla 2024 bolo v Európe hlásených celkovo 19 úmrtí, z toho 11 úmrtí dojčiat (58 %) a osem úmrtí osôb 60-ročných a starších (42 %) (Graf 4).
Graf 4: Počet prípadov čierneho kašľa hlásených do ECDC podľa mesiacov za obdobie január 2011 až marec 2024, EÚ/EHP.
Zdroj údajov:
Článok vyšiel v Bedekri zdravia 4/2024. Predplatné časopisu si môžete objednať na bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk.
