Pacientov, ale aj samotných lekárov desí ostatná zdravotnícka kauza. Obchodovanie s liekmi pre onkologických pacientov. Hoci sa aktéri priznali a šéf Národného onkologického ústavu tvrdí, že pacienti neboli poškodení, situácia je naozaj vážna. O tom, ako podobným prípadom zabrániť, hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR, MUDr. Katarína KAFKOVÁ.
Obrátili sa na asociáciu v minulosti pacienti kvôli podozreniu z obchodovania s ich liekmi?
Takúto situáciu pacienti ťažko zaregistrujú. Najmä v prípade liekov, ako sú tieto. Ide o ampulky s účinnou látkou, ktorú objednáva pre pacienta nemocnica. Ten už len dostane svoju dávku, predpísanú lekárom. Pacient sa nedostane do kontaktu s liekom v celku. Ako lekárku ma preto táto situácia desí, pretože pacient nemá kontrolu nad liekom, ktorý mu ide doslova do žily.
Asociácia združuje aj pacientov, ktorí sa priamo liečia na NOU. Ako vnímajú túto kauzu? Nemajú obavy, že dostávali nesprávnu liečbu?
Komunikujeme s nimi, určité obavy majú. Preto im odporúčame, aby konzultovali svoju liečbu s ošetrujúcimi lekármi, pretože každý z nich individuálne reaguje na účinné látky.
Vedia ich ošetrujúci lekári, koho konkrétne sa mohlo riedenie liekov týkať?
Áno, mali by to vedieť, podľa zdravotnej dokumentácie a evidencie pacientov, ktorí tieto lieky dostávali.
Ktorí pacienti môžu byť reálne ohrození?
Podľa názvov liekov, ktoré boli medializované, sú to najmä pacienti s pokročilým štádiom rakoviny prsníka, pľúc, obličiek (užívajúci liek Avastin), pokročilým štádiom rakoviny prsníka (užívajúci Herceptin) a pacienti s non Hodgkinovým lymfómom (užívajúci MabTheru).
Ako takejto situácii zabrániť do budúcna? Aké opatrenia navrhujete?
1.Vykonanie okamžitej dôkladnej inventúry skladových zásob vybraných liekov v dotknutých nemocniciach a ústavoch s porovnaním počtu použitých liekov v nemocnici a identifikáciou rozdielov.
2. Zavedenie online kontroly pohybu lieku v nemocnici, či ústave. Sledovať cestu lieku od vystavenia objednávky konkrétneho pracoviska, cez príjem lieku v nemocničnej lekárni, jeho výdaj a, samozrejme, sledovanie aj predpísaného a podaného množstva a to, či sa nespotrebované množstvo vrátilo späť do lekárne. Tak isto aj sledovanie a evidencia likvidácie zostatku lieku. Kedy, kto a ako ho zlikvidoval. Všetky vstupy robia konkrétni ľudia, preto sa dajú skontrolovať.
3. Zavedenie interného protokolárneho systému kusovej evidencie liekov na dennej báze s určením minimálne dvoch zodpovedných zamestnancov. Kontrolovať treba kusový stav vybraných liekov na začiatku dňa a spotrebované množstvo na konkrétnych pacientov, teda kusový stav na konci dňa. Takisto aj spôsob naloženia s nespotrebovanými liekmi, teda protokolárne prevzatie nespotrebovaných liekov a evidencia spôsobu naloženia s nespotrebovanými liekmi.
Dnes takéto pravidlá u nás nefungujú?
Nepoznám informačné systémy v jednotlivých nemocniciach, no ak takáto kontrola nie je v systéme, dá sa urobiť aj ručne.
Môžeme dnes vylúčiť, že sa podobne ako v NOÚ zaobchádza s liekmi v iných nemocniciach?
Myslím, že nie, ale dôkazy o tom nemám. Samotná téma využívania nespotrebovaných liekov by stála za širšiu odbornú diskusiu. Je pravda, že niektoré lieky by sa dali použiť aj pre viacerých pacientov, no súčasná legislatíva to neumožňuje, v prvom rade kvôli ochrane pacienta. Aj na úkor vysokých nákladov na lieky a ich doslovného vyhadzovania do koša. No sú lieky, ktoré by takto deliť bolo možné. Manipulácia s liekmi vyžaduje zaručenie bezpečnosti, správneho dávkovania a skladovania, ako aj zmenu samotnej legislatívy. Je to otázka na ministerstvo zdravotníctva, či téma využitia nespotrebovaných liekov povedie až k zmene zákona.
Častokrát sa stáva, že pozostalí prinesú do lekárne nespotrebované lieky po príbuznom, alebo ich nechajú u lekára. Vieme vylúčiť, že sa opäť dostanú k inému pacientovi, hoci by nemali? A naopak, je nesprávne, ak sa k pacientovi dostanú opäť?
Podľa zákona by sa to stávať nemalo, no vidím v každej domácnosti plné skrine liekov, ktoré si rodina pomaly medzi seba delí. Oficiálne takáto možnosť povolená nie je, súvisí to so zaručením bezpečnosti lieku. Nikto z lekárnikov nevie, kde tie tabletky chorý skladoval. Takže by sa to nemalo stávať, hoci ide o veľké množstvá liekov a nemálo peňazí.
