Ministerstvo zdravotníctva sa musí v týchto dňoch vysporiadať s 816 pripomienkami vznesenými v rámci medzirezortného pripomienkového konania novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a stavovských organizáciách v zdravotníctve. Tomuto rozsiahlemu materiálu sme sa venovali aj v AOPP, výsledkom čoho bolo 18 pripomienok za nás pacientov.
Návrh bol pripravovaný v spolupráci so zástupcami ambulantných poskytovateľov, samosprávnych krajov, hlavných odborníkov Ministerstva zdravotníctva SR a zástupcov odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti. My, ako pacientska organizácia združujúca pacientske organizácie, sme prizvaní neboli, a to aj napriek tomu, že sa jednalo o prípravu kľúčových a rozsiahlych zmien spočívajúcich napríklad v optimalizácii siete ambulantných poskytovateľov. Taktiež sme žiadali, aby sme boli súčasťou aj vyhodnocovania poplatkov a doplatkov v ambulanciách, ktoré sa stali nekontrolovateľnými. Pacienti predsa nemôžu suplovať nedostatok finančných zdrojov priamymi platbami bez jasných a kontrolovateľných pravidiel.
Z návrhov nie je jednoznačné, či VÚC okrem možnosti zriaďovania a presadzovania neverejných ambulantných poskytovateľov do optimálnej siete poskytovateľov budú prispievať aj na úhrady za výkony neverejným poskytovateľom. Pokiaľ tomu tak nebude, upozorňujeme na to, že dostupnosť ambulantnej starostlivosti sa pre nízkopríjmové skupiny nezlepší. Treba si uvedomiť, že až 12 % ľudí žije na hranici chudoby a nebude si môcť zaplatiť zdravotnú starostlivosť u neverejného, nezmluvného ambulantného poskytovateľa. Pri nedostatočnom financovaní zdravotníctva a ambulantného sektora, pri nízkych platbách za výkony nemožno vylúčiť, že si mnohí poskytovatelia zvolia formu neverejného poskytovateľa ambulantnej starostlivosti, teda na priame úhrady od pacientov. Pri deregulovaných cenách v zdravotníctve sa priame, vysoké platby v ambulanciách stanú pre mnohé osoby, pacientov neúnosné a zníži sa tým dostupnosť plánovanej ambulantnej starostlivosti.
V jednej z pripomienok sme preto navrhli doplniť do novely zákona aj informáciu o finančnej podpore na materiálno-technické, personálne vybavenie, krytie úhrad za zdravotnú starostlivosť alebo inej výhode ponúkanej obcou, samosprávnym krajom, ministerstvom zdravotníctva alebo iným oprávneným subjektom a podmienky získania ponúkanej podpory či výhody. V prípade, ak by sa nepodarilo naplniť optimálnu sieť verejnými poskytovateľmi, nedošlo by k dohode so zdravotnými poisťovňami, mohli by mestá a obce kvôli zachovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre svojich obyvateľov finančne prispievať na úhrady spojené s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou.
V rámci parametrov klasifikácie okresov sme navrhli k miestnej dostupnosti poskytovateľov, miere naplnenia optimálnej kapacity optimálnej siete a demografickej štruktúre lekárov doplniť aj demografickú štruktúru a chorobnosť obyvateľstva. V okresoch, kde je nižšia chorobnosť, väčší počet obyvateľov v produktívnom veku môžu byť požiadavky na optimálnu sieť nižšie ako v okresoch s vysokou chorobnosťou a obyvateľmi v dôchodcovskom veku.
Návrh napríklad vôbec nereflektoval na pribúdajúce prípady násilia voči zdravotníckym pracovníkom, ktoré si vyžadujú koordinované plánovanie postupov a zavádzanie systémov na ich prevenciu a elimináciu. Preto sme v jednej z našich pripomienok požadovali aj doplnenie riešenia tohto nelichotivého trendu.
Z oznamovacej povinnosti samosprávnemu kraju vypadli v návrhu novely zákona poskytovatelia zubnej ambulantnej starostlivosti. Máme za to, že oznamovacia povinnosť by sa mala vzťahovať na všetkých poskytovateľov ambulantnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sa jedná o verejných alebo neverejných poskytovateľov.
Je nám ľúto, že sme za pacientov neboli prizvaní v rámci prípravnej fázy tejto novely. Najmä keď sa v Programovom vyhlásení vlády píše: „Cesta pacienta sa nedá adresne nastaviť bez jasnej definície nároku pacienta, auditu doplatkov a poplatkov v súlade s legislatívou, nastavením čakacích dôb či aktualizáciou minimálnych sietí poskytovateľov, ktoré jasne určia vecný, časový aj geografický nárok pacienta. Tieto kroky budú realizované v rámci úzkej spolupráce samotných aktérov zdravotného systému, teda pacientov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní.“
Zariadenia integrovanej prierezovej starostlivosti, alebo komunitnej starostlivosti na Slovensku chýbajú. Ide o nové typy, formy poskytovanej zdravotnej starostlivosti, čo za pacientov vítame. Na časť z nich by malo vydávať povolenie MZ SR, v prípade komunitnej starostlivosti tento údaj v návrhu chýbal. Z návrhov nie je jasné, koľko zariadení integrácie prierezovej starostlivosti, komunitnej starostlivosti by malo byť na území SR. Je potrebné upresniť si tento údaj, ako aj to, aké budú postupy v rámci cesty pacientov tak, aby sa k integrovanej prierezovej starostlivosti, komunitnej starostlivosti dostali včas, a to na základe individuálnych potrieb a v krízových situáciách. Podľa nášho názoru je potrebné upresniť aj postupy v rámci multidisciplinárnej a interdisciplinárnej spolupráce, pričom ide o subjekty, ktoré majú v súčasnosti právnu subjektivitu, teda fungujú samostatne. Bez jasných definícií a kompetencií v nadrezortných zákonoch, v podzákonných normách a financovaní budú návrhy právne nevymožiteľné, neuplatniteľné v praxi a ostanú iba v deklaratórnej polohe bez prínosu pre nás pacientov.
Pozitívne vnímame to, že po našich dlhoročných návrhoch na ukotvenie telemedicíny v zákonoch, boli obdobné návrhy zakomponované do noviel právnych noriem, ktoré po vyprecizovaní môžu byť prínosom pre pacientov a rovnako aj pre zdravotníckych pracovníkov.
Veríme, že ministerstvo zdravotníctva so všetkou vážnosťou prejde množstvo pripomienok, ktoré k predloženému návrhu dostalo a vezme do úvahy aj pre nás pacientov veľmi podstatné úpravy.
Všetky naše pripomienky, ako aj pripomienky ďalších subjektov nájdete v dokumente Vznesené pripomienky v rámci MPK.
