Denník Pravda oslovil odborníkov, ktorí v zdravotníctve pôsobia, aj pacientov a spýtal sa na ich názor, ktoré problémy sú najhorúcejšie. Z ich názorov zostavil rebríček desiatich výziev, ktoré čakajú na nového ministra zdravotníctva Tomáša Druckera.
Bude sa musieť popasovať s dlhmi nemocníc, s dlhými čakacími termínmi na vyšetrenia a operácie, s tlakom sestier na lepšie platy. Čaká ho dotiahnutie projektov, ktoré začal bývalý minister Viliam Čislák. Dostavba bratislavskej Univerzitnej nemocnice, úplné zavedenie elektronizácie aj DRG-systému (rovnaká platba za výkon).
Zástupcovia pacientov upozorňujú, že zdravotníctvu chýbajú hlavne peniaze. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková uviedla, že ak sa rezort nedofinancuje, môže to mať katastrofálny dosah nielen na zariadenia, ale hlavne na chorých.
Vyčíslila, že tento rok by podľa odhadov odborníkov mali chýbať peniaze na zdravotnú starostlivosť pacientov vo výške 220 – 230 miliónov eur.
„My pacienti sa obávame, že pri takom výpadku zdrojov budeme enormne zaťažení poplatkami u lekára, predĺžia sa čakacie lehoty na operácie, na diagnostické výkony, nedostaneme s k inovatívnym liekom, už teraz sa často stretávame s prípadmi, keď sú pacienti predčasne prepúšťaní z nemocníc a nie je im zabezpečená adekvátna následná starostlivosť,“ pripomína Kafková.
Ak nová vláda podľa nej nenastaví nové financovanie a nezačne platiť viac za poistencov štátu, problémy celého zdravotníctva a pacientov sa budú naďalej prehlbovať. Aktuálna sadzba za štátneho poistenca (penzisti, deti, nezamestnaní, ženy na materskej, študenti) vo výške 4,3 % z vymeriavacieho základu nie je podľa Kafkovej postačujúca a mala by sa zvýšiť.
Výzvy, ktoré čakajú nového ministra zdravotníctva
1. Dofinancovať rezort, zvýšiť platby za poistencov štátu na 5 percent
2. Spravodlivé nastavenie platieb od zdravotných poisťovní, zrovnoprávnenie platieb, reálne platby za výkony od zdravotných poisťovní
3. Zadlženosť nemocníc (cca 500 mil. eur), reštrukturalizácia siete nemocníc
4. Znížiť počet akútnych postelí, pridať chronické
5. Vypracovať štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti, zaviesť poriadok do poplatkov
6. Zaviesť mechanizmy financovania aj do zariadení sociálnych služieb, určiť, kedy je človek pacientom, kedy je klientom sociálnych služieb
7. Sprehľadniť výberové konania na nákupy zdravotníckeho materiálu a prístrojov, a finančné toky zdravotníckych zariadení
8. Spomaliť odliv zdravotníkov zo systému, zabezpečiť prísun nových (lekárov, sestry), vypracovať novú koncepciu výchovy praktických lekárov a lekárov špecialistov
9. Posilniť primárny sektor, zvýšiť právomoci všeobecným lekárom, zvýšiť kapitačnú platbu
10. Úplná elektronizácia zdravotníctva
Preto asociácia rozbehla akciu za jej zvýšenie. Inciovala memorandum, ktorého hlavným cieľom je 5-percentný odvod. Memorandum odovzdala v Národnej rade, ministerstvám zdravotníctva a financií. Podporilo ho celkovo 14 zdravotníckych organizácií.
Súkromní lekári nastávajúcemu ministrovi nezávidia jeho ťažkú pozíciu. „Preberie rezort zdravotníctva vo veľkej spoločenskej, ale aj finančnej kríze,“ myslí si prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Ich prioritou je dofinancovanie ambulantného sektora, sprehľadnenie finančných tokov, nájdenie miesta, kde odtekajú peniaze a miznú lieky a vakcíny.
Šóth ďalej uvádza, že treba urgentne naštartovať rezidentský program, ktorého cieľom je podpora všeobecných lekárov. „V neposlednom rade sa bude musieť minister prejaviť ako štátnik s politickou a parlamentnou podporou pre uskutočnenie reforiem, aj legislatívnych, pri rozhodovaní o lekárskej službe prvej pomoci,“ dodal.
Súkromní lekári sa podľa neho všetkým problémových okruhom venujú už niekoľko rokov a sú pripravení ministrovi predložiť návrhy a odborne diskutovať o akútnych a systémových riešeniach.
„Mali by byť jasné štandardne terapeutické postupy, nie je možné urobiť každému pacientovi vyšetrenie cétečkom,“ poukazuje si prednosta I. chirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave, bývalý dekan lekárskej fakulty Univerzity Komenského Peter Labaš.
Podľa neho je tiež nutné špecifikovať jednotlivé nemocnice, dostavať Univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Na záver dodal, že v zdravotníctve je dostatok peňazí, len sú zle nasmerované. Sestry už teraz avizujú, že budú trvať na tom, aby sa pre ne zlepšil status aj podmienky.
„Chceme, aby bol sesterský status konečne naplnený do dôstojných podmienok, aby sa upokojila situácia, aby bol dostatok sestier, aby sa hlavne už v Prešove konečne dohodli,“ povedala šéfka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká. Zákon o platoch sestier podľa nej nebol prijatý šťastne. Budú žiadať, aby bol prehodnotený.
Minister Tomáš Drucker nepociťuje, že by sa za ostatných desať rokov zdravotníctvo významne zhoršilo. „Myslím si, že, naopak, v mnohých otázkach či už technického vybavenia, ktoré pacient možno ani často nevníma, je lepšie, ale systémové prvky v zdravotníctve sú také isté. Myslím si, že mnohé veci, neefektivita, redundancia výkonov, sú úplne identické, ako boli pred desiatimi rokmi. Rýchlosť zadlžovania je veľmi vysoká,“ konštatoval Drucker.
Najväčším problémom podľa neho je nedôvera spoločnosti v celkový spoločenský systém. Dlh nemocníc viac ako 500 miliónov eur asi nebude možné podľa neho prekonať bez oddlženia.
„Určite sa budem snažiť nájsť riešenia aj v oblasti oddlženia, ale najskôr musím poznať, kde sú tie diery, aby som dokázal aj k pánovi ministrovi financií prísť s konkrétnymi riešeniami,“ poznamenal Drucker, ktorý sa chce v prvom rade zoznámiť so všetkými ľuďmi.
Anketa: Čo treba riešiť prioritne?
Igor Chamilla, prezident pacientskej organizácie Kardioklub SK
Absolútne prvé, čo by mal nový minister riešiť, je sprehľadniť výberové konania a finančné toky v zdravotníctve. Ak to urobia, tak všetko ostatné bude veľmi jednoduché. Ak niektoré zdravotnícke zariadenie potrebuje prípravok či prístroj, tak už dnes nie je problém zistiť najnižšiu cenu. Keď to dokáže taká spoločnosť, akou je Kardioklub bez vedeckých tímov a špeciálnych výberových komisií, tak to musí dokázať aj minister zdravotníctva či manažéri zdravotníckych zariadení. Nech nakupujú lacnejšie a nech zverejňujú, čo nakúpili a kde. Vznikne tlak na dodávateľov, začne sa boj o ceny, v tej chvíli budeme mať dosť peňazí.
Jozef Marec, primár detského oddelenia, Kysucká nemocnica Čadca
Riešenie siete nemocníc a delenie na akútne a chronické je bez spravodlivého nastavenia platieb veľmi riskantný krok, keďže dosiaľ bolo financovanie nemocníc na základe rôzne „výhodných“ zmlúv nerovnaké a nespravodlivé. Až po skutočnom zrovnoprávnení platieb sa ukáže, ktorá nemocnica je výkonná a schopná prežitia a ktorú treba zrušiť. Jeden z najnaliehavejších krokov je ale podľa mňa zastaviť respektíve spomaliť odliv zdravotníkov do zahraničia a vypracovať novú koncepciu výchovy praktických lekárov a lekárov špecialistov, a to čo najrýchlejšie, lebo o päť rokov bude veľmi neskoro.
Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti praktického a všeobecného lekárstva
Základným problémom je nedostatočné financovanie. Celkový deficit zdrojov, ktoré sektor potrebuje, už dnes tak dosahuje cca 50 mil. eur ročne (vnútorný dlh systému). Tieto chýbajúce zdroje súčasní všeobecní lekári „dotujú“ nízkou cenou svojej práce, bez možnosti rozvíjať svoje ambulancie a bez možností odovzdať ich svojim nasledovníkom. Preto od nových ministrov očakávame kontinuitu a podporu rozbehnutého rezidentského programu aj po vyčerpaní EÚ zdrojov, podporu kapitačnej platby. Treba tiež podporiť ambulancie v odľahlých oblastiach (tých je podľa odhadov asi 30 %).
Michal Polician, chirurg
Je to veľmi ťažké určiť, ktoré z týchto priorít treba riešiť čo najskôr. Tých vecí je veľmi veľa a sú navzájom prepojené. Prioritou určite je, že najskôr treba prehodnotiť rozpočet pre zdravotníctvo, na čo pôjdu peniaze.
Milada Dobrotková, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb
Je potrebné, aby sa v najbližších rokoch začali efektívne preplácať ošetrovateľské výkony. Kedy je občan pacientom a odkedy sa stáva klientom sociálnych služieb, alebo je paciento-klientom v nejakej dlhodobej kombinovanej starostlivosti. Toto musí popísať zákon o dlhodobej starostlivosti. Chceme, aby štát zvýšil objem finančných prostriedkov za svojich poistencov.
Marian Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska
Treba dotiahnuť platobné systémy – mechanizmy lôžkových zdravotníckych zariadení, to znamená DRG (rovnaká platba za výkon), doriešiť, aby reálne fungovalo elektronické zdravotníctvo – eHealt, vypracovať štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach, doriešiť vnútorné zloženie nemocníc na akútne, chronické. Dofinancovať rezort na úrovni 95 mil. eur, vyriešiť dlhy štátnych nemocníc v sume 500 miliónov. Treba personálno-ekonomickú stabilizáciu štátnych nemocníc a kontrolné mechanizmy v nich.
Zdroj: Pravda.sk
