Druckerov návrh o pripoistení pacientov je sporný

28.04.2016
article_42

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker plánuje na služby zaviesť pripoistenie, ktoré si budú platiť poistenci. Koľko ich to bude stáť, či nové poistenie bude povinné, alebo dobrovoľné, zatiaľ nie je jasné. Otázne je tiež, ako si tento produkt budú hradiť poistenci štátu.

Podobný zámer tu už bol za vlády Ivety Radičovej. Návrh na nový druh tzv. nominálneho poistenia priniesol ešte v roku 2011 vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Nerozhodlo sa, či bude povinné. Uhliarik do systému takto plánoval dostať viac peňazí, rádovo stovky miliónov eur. Sľuboval tiež zlepšenie zdravotnej starostlivosti, napríklad aj skrátením čakacích lehôt na operácie.

Odborná verejnosť ani politici zámer nepodporili. Považovali to za zúfalé naháňanie peňazí bez toho, aby sa riešila podstata problémov v zdravotníctve. Rovnako nereálne bolo podľa nich skrátenie čakacích lehôt, tie totiž nezávisia len od platieb zdravotných poisťovní, ale aj od kapacít nemocníc. Tí, ktorí by nemali peniaze na pripoistenie, by mohli byť diskriminovaní.

Myšlienku nominálneho poistenia opäť vytiahol súčasný minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Uviedol, že v rezorte nie sú peniaze na všetko a niečo si musia pacienti platiť sami, spomenul, že to budú služby, nie liečba. Zavedenie viaczdrojového financovania je tiež jedným z bodov programového vyhlásenia vlády. Drucker minulý týždeň po zasadnutí kabinetu povedal, že ide o „možnosť posúdenia, či dokážeme vytvoriť systém, ktorý okrem verejných prostriedkov bude postavený aj na báze nominálneho poistenia a pripoistenia za veci, ktoré neslúžia verejným záujmom“. Presnú predstavu nemá. „Najskôr je potrebné vytvoriť odborné tímy, ktoré to posúdia. Následne sa spracujú do jednotlivých projektov, ktoré budú obsahovať konkrétne zadania, ciele, termíny,“ uviedol v stanovisku rezort.

Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku (HPI) Tomáš Szalay tvrdí, že podobný systém majú Holanďania, pre nich je nominálne poistenie povinné. „Okrem normálneho verejného zdravotného poistenia si poistenci v Holandsku musia kúpiť aj nominálnu poistku, priemerne za mesiac vyjde na sto eur, u nás môže byť aj päť alebo desať eur,“ myslí si Szalay.

Podľa neho by malo ísť o balíček služieb, ktorý si poistenec vyberie. Prípadne poisťovňa môže ponúknuť rôzne služby za rôzne ceny a poistenec si balík vyskladá sám. Čo všetko bude v pripoistení, podľa Szalaya o tom rozhodne trh a spotrebitelia. Poisťovne musia zistiť, o čo je záujem. Môže to byť napríklad lekár na telefóne, telemedicína, objednanie na konkrétny termín. „Viem si predstaviť, že takzvané prednostné ošetrenie by časť ľudí vedelo osloviť, pre tých, ktorí čakajú na vyšetrenie v čakárni, bude zaujímavý možno iný projekt. Napríklad, že tam budú vysielať len telenovely,“ doplnil.

Ak by sa zaviedlo pripoistenie, tak iba tým spôsobom, že by pokrývalo nadštandard, respektíve zdravotnú starostlivosť mimo základného nároku. Problém je, že tento nárok pacienta nemáme definovaný.

Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov

K celkovému zavedeniu systému nominálneho poistenia je však Szalay skeptický. „Nemyslím, že sa to súčasnému ministrovi podarí. Je to veľká reforma, ktorá si vyžaduje rozsiahlejšiu prípravu, tak napríklad štyri roky. Reálne zaviesť by ju mohla až nasledujúca vláda,“ poznamenal Szalay. Dnes však niektoré služby ponúkajú poisťovne zadarmo ako bonus pre poistencov, nadštandard majú spoplatnený zase samotní poskytovatelia.

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková tvrdí, že štandardná zdravotná starostlivosť musí byť dostupná bez ohľadu na to, či máme v systéme pripoistenie, alebo nie. „Ak by sa zaviedlo pripoistenie, tak iba tým spôsobom, že by pokrývalo nadštandard, respektíve zdravotnú starostlivosť mimo základného nároku. Problém je, že tento nárok pacienta nemáme definovaný,“ povedala Kafková.

Podľa nej sa nedá očakávať, že nominálne poistenie vyrieši dlhoročné problémy zdravotníctva. Vyšší komfort v nemocniciach by tak bol podľa nej dostupný iba pre ľudí, ktorí si ho budú platiť. Ak budú mať poisťovne balík peňazí z pripoistenia, začnú si zazmluvňovať nadštandardné izby v nemocniciach, čo podľa nej môže motivovať nemocnice mať o pár nadštandardných izieb viac. „Otázka je, čo so zvyškom nemocnice, ktorý je tiež v zlom stave. Navyše, čisté a moderné nemocnice by v 21. storočí v členskej krajine Európskej únie nemali byť otázkou pripoistenia tých, ktorí na to majú, ale štandardom,“ dodala.

Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth navrhuje, aby to bolo podobne ako pri autách. „Zákonné poistenie je povinné a havarijné je dobrovoľné. Napríklad pri dobrovoľnom poistení mohlo by byť súčasťou preventívnej prehliadky aj vyšetrenie onkomarkerov,“ poukázal Šóth.

Nominálne poistenie ekonóm Pavol Kárász z Prognostického ústav Slovenskej akadémie vied považuje za akúsi nadstavbu. „Napríklad samostatná izba so sprchou, s blondínkou sestričkou, teraz preháňam, ale určite by to nemalo byť o spoplatnení poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá je tu teraz,“ pripomenul Kárász. Zavedenie tejto zmeny bude podľa neho vyžadovať rozsiahlejšiu celospoločenskú diskusiu už len z toho dôvodu, že väčšina nášho obyvateľstva nemá so zdravotníctvom dobré skúsenosti.

„Musí to byť podmienené tým, aby to bolo v súlade s ústavou o bezplatnosti zdravotnej starostlivosti, a tá zdravotná starostlivosť, ktorá je dnes z povinného zdravotného poistenia, by zostala bez zmeny,“ doplnil ekonóm.

Za poistencov štátu, medzi ktorých patria nezamestnaní, penzisti, deti, študenti či matky na materskej dovolenke, by mal podľa ekonóma poistné balíčky nakúpiť štát. Naopak, Szalay si myslí, že penzisti by si museli za seba platiť dopoistenie. Príspevky na to by dostávali od štátu.

Všeobecná zdravotná poisťovňa predpokladá, že otázky týkajúce sa viaczdrojového financovania a zvlášť zavedenia nominálneho poistného budú predmetom širšej odbornej diskusie. Union zdravotná poisťovňa má skúsenosti z fungujúceho holandského modelu a v rámci diskusie ho vie poskytnúť.

Jedným takýmto projektom, ktorý sa k modelu pripoistenia približuje, je podľa PR manažéra zdravotnej poisťovne Dôvera Mateja Štepianskeho program Dôvera pomáha diabetikom, ktorý pacientom s cukrovkou prináša aj hmotné benefity. V spolupráci s lekármi vyškolili edukátorov, ktorí pacientom vysvetľujú, ako si prispôsobiť jedálny lístok, ako sa majú starať o chorobu v zamestnaní a pri iných bežných situáciách v živote, napríklad ako zvládnuť cukrovku pri šoférovaní. Teraz je toto poradenstvo zadarmo, môže sa stať, že v prípade pripoistenia bude spoplatnené. Či sa tak stane, Štepianský sa nevyjadril.


Autor: Pravda, Ivan Majerský

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/391017-druck...




Zvažujete očkovanie proti COVID-19, keď bude vakcína na Slovensku dostupná?

54%
5%
7%
30%
4%