Prečo sme podporili doplnkové ordinačné hodiny

13.12.2017
article_291

Téma spoplatneného objednávania sa k lekárom v rámci doplnkových ordinačných hodín na ambulanciách  tento rok viackrát rozvírila verejnú diskusiu o zdravotníctve. Aktuálne sa opäť rieši, či takúto možnosť pacienti od budúceho roka dostanú, alebo nie. Za mňa môžem povedať, že jasne definované a kontrolované spoplatnenie považujem za riešenie pre všetkých, odbúrava korupciu v zdravotníctve.  Návrh, ktorý by mal platiť od mája budúceho roka, totiž nepoškodí tých, ktorí si poplatok dovoliť nemôžu, skôr naopak, v rámci limitov by mohli lekári vyšetriť viac pacientov. Zároveň uľahčí fungovanie v dnešnej hektickej dobe tým, ktorí nemôžu, alebo nechcú stráviť niekoľko hodín čakárňach. Rokovali sme s ministrom aj o možnosti zníženia poplatku, o uplatnení ochranného limitu pre sociálne odkázaných, ktorí nemôžu ísť na vyšetrenie bez doprovodu príbuzných, ktorí sú zamestnaní. Dnes sa ľudia o svoju prácu boja a určite by uvítali aj túto možnosť.


V rámci politických roztržiek už zaznelo všeličo o bezplatnom zdravotníctve, o garancii v ústave. Aká je však realita?  Sťažujeme sa, že z roka na rok platíme v zdravotníctve viac a viac, a to nelegálne. Na jednej strane chceme bojovať s korupciou, na strane druhej sme ju ochotní podporovať a rozvíjať. Podľa  čitateľov  jedného z denníkov platíme za  operáciu 700 €, pôrod 500 €, výber chirurga 400 €, za bedrový kĺb 400 €. A kde máte istotu, že sa vám operatér ukáže po operácii a bude sa vám venovať, prípadne, že si u neho budete môcť uplatniť reklamáciu? A potom nastupujú kontroly u špecialistov,  kde  sú mnohí opäť ochotní dať 50 € za skorší termín, alebo kvôli pocitu, že budú lepšie vyšetrení.

Podľa prieskumu, ktorý robil Transparency International ešte v roku 2012, každý štvrtý pacient dá lekárovi „niečo pomimo“. Iba od štyroch percent pacientov si však lekári úplatky vyžiadali. Vrhá to veľmi zlé svetlo aj na lekársky stav.

Ešte pred niekoľkými rokmi sme si u lekára mohli legálne zaplatiť poplatok za prednostné vyšetrenie u lekára.  Stál približne 10 eur a využíval sa najmä zamestnanými ľuďmi, ktorí nemali čas a ani chuť vysedávať v čakárni. Občas niektorí pacienti frflali, stávalo sa totiž, že kým oni poslušne čakali, niekto prišiel a vhupol do ambulancie. Takýto systém samozrejme znevýhodňoval tých, čo platiť nemohli alebo nechceli a predlžoval ich čakanie.

Po zákaze poplatkov v roku 2015 síce poplatky nevymizli, ale nahradili ich iné. Koncom minulého roku sme si v agentúre GfK nechali spraviť prieskum o vnímaní zdravotníctva pacientmi. Akékoľvek zmeny by sa mali robiť práve s ohľadom na pacientov.

Dáta preukázali jednoznačne, takmer polovica obyvateľov bola nespokojných so súčasnou kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Hlavným dôvodom boli čakacie doby u lekárov. V priemere strávi Slovák čakaním u lekára 9 a pol hodiny ročne. Ani pri poplatkoch pacienti nemali pocit, že by ich prestali platiť. Ba naopak, každý druhý z respondentov uviedol, že po zrušení poplatkov za prednostné vyšetrenie v apríli 2015 sa u lekára platí rovnako či dokonca viac ako predtým. Len 23 % ľudí malo vtedy pocit, že lekárom platia menej alebo vôbec. Podľa tohto nášho prieskumu, verejnosť aj lekári boli naklonení k zavedeniu poplatkov za prednostné vyšetrenie. Každý druhý človek vyjadril ochotu priplatiť si za konkrétny termín u všeobecného, resp. detského lekára. Verejnosť však vyjadrila pomerne silný nesúhlas s vyšetrovaním objednaných pacientov doobeda  v rámci štandardných ordinačných hodín.

Aj preto, keď sa začiatkom tohto roka začalo hovoriť o doplnkových ordinačných hodinách, hodnotili sme ministrov návrh pozitívne. Ocenili sme, že ministerstvo vyčlenilo čas na takéto prednostné vyšetrenia za priamu úhradu mimo klasických ordinačných hodín, a preto nedôjde k uprednostňovaniu platiacich pacientov pred tými, ktorí si za takúto službu nemôžu zaplatiť. Návrh bol nakoniec stiahnutý.

Prednedávnom prišiel pozmeňovací návrh, vďaka ktorému sa doplnkové ordinačné hodiny vrátili späť s jasne zadefinovanými pravidlami. Využívať ich bude môcť lekár, ktorý ordinuje týždenne minimálne 30 hodín (v prípade všeobecného lekára 35 hodín), počas riadnych ordinačných hodín bude vyšetrovať výlučne neplatiacich pacientov.

Proti prvotnému návrhu, zaplatiť maximálne 50 eur, sme namietali a trvali na jeho znížení a zavedení takých kontrolných mechanizmov zo strany zdravotných poisťovní, zriaďovateľov, aby nemohlo dôjsť k zneužitiu, duplicitným platbám, aby sa to nedotklo tých pacientov, ktorí nemajú na zaplatenie. Maximálny strop 30 eur sa nám zdá prijateľnejší. Aj keď nám bolo jasné, že si túto vymoženosť budú môcť dovoliť iba zamestnanci či živnostníci s vyššími príjmami, tým, že lekár bude mať pevne stanovené, koľko hodín musí ordinovať aj pre „neplatiacich“ pacientov, sa nám to javí ako férové riešenie. Stále pri tom očakávame, že vyšetrením väčšieho množstva pacientov sa skrátia čakacie lehoty u špecialistov.

Mnohí lekári vraj návrh odmietajú, maximálnu hranicu považujú za nízku. Ak by však ošetrili len desať pacientov týždenne v rámci doplnkových hodín, mesačne by získali 1200 eur. A to by im už vystačilo na zaplatenie nájomného či plat sestry.

Preto riešenie s doplnkovými ordinačnými hodinami sa nám zdá dobré a prijateľné na zlepšenie podmienok, možnosť výberu a ochranu pacientov, ako aj lekárov. Aspoň do okamihu, kým nebude stanovený nárok pacienta a povinne zavedený bezplatný objednávkový systém počas riadnych ordinačných hodín. Snáď sa raz dočkáme.

Blog bol zverejnený na: https://marialevyova.blog.sme.sk/c/471399/preco-sm...


Uveďte, kto každý z Vašich blízkych bol a/alebo je užívateľom dlhodobej starostlivosti v priebehu posledných 5 rokov?

11%
48%
1%
6%
16%
18%