Časová mapa k lekárom. Kalavská chce určiť maximálny časový dojazd k doktorom

13.08.2018
article_396

​Zmena takmer od základov, ministerstvo zdravotníctva chystá novú mapu rozmiestnenia ambulantných lekárov a tiež nemocničných oddelení. Za základné kritérium si vzalo dojazd pacienta v minútach autom do ambulancie či nemocnice. Napríklad k všeobecnému lekárovi by sa mal človek dostať maximálne do pol hodiny, k urológovi do 45 minút.

S časovými limitmi nebude až taký problém vo väčších mestách, v regiónoch to už bude ťažšie. V prípade, že lekár nebude dostupný, zabezpečiť by ho mali zdravotné poisťovne, tak ako to majú na starosti dnes. Tie návrh rezortu pod vedením Andrey Kalavskej neodmietajú.

Za chirurgom, ortopédom, diabetológom či internistom by pacient nemal cestovať viac než hodinu. Hodinu a pol by mal byť v dosahu gastroenterológ, kardiológ či reumatológ. Iné dojazdové časy sú do nemocníc. Na chirurgiu by mala byť dostupnosť do hodiny, na onkológiu či psychiatriu do dvoch hodín. Maximálne dojazdové časy zakomponovalo ministerstvo do novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá už prešla pripomienkovaním.

Eliášová: Dojazdové časy sú zatiaľ orientačné

„Problematika úzko súvisí aj s procesom dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorý sme nedávno predstavili a ktorý sme úzko konzultovali so zdravotnými poisťovňami, v diskusiách budeme aj ohľadom tejto problematiky s poisťovňami pokračovať,“ vysvetlila zámer hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Dnes nariadenie vlády upravuje tzv. minimálnu sieť špecialistov na základe krajov. V ňom sú pre každý kraj stanovené počty lekárov, ktorých musia zdravotné poisťovne zazmluvniť. Či po stanovení časových kritérií bude sieť hustejšia ako je dnes, sa zatiaľ určiť nedá.

Dojazdové časy sú však podľa Eliášovej orientačné. Majú byť len ukážkou toho, ako bude legislatíva jedného dňa ukotvená. „Stropy sú len ilustratívne, a presné časy budú zadefinované do konca roka, pretože sa k nim ešte zrealizuje odborná diskusia,“ uviedla. Následne sa podľa nej presne zadefinujú jednotlivé časové pásma, ako aj maximálne čakacie lehoty.

Akým spôsobom by malo prebehnúť budovanie nového systému, chce rezort prezentovať na workshope na jeseň. „Cieľom je predstaviť návrhy a doladiť niektoré parametre siete, ako je napríklad to, na akej úrovni sa bude definovať minimálna sieť,“ dodala Eliášová s tým, že novela umožní definovať časový nárok poistenca na zdravotnú starostlivosť, čo bude ďalším nástrojom na to, aby sa nová sieť nastavila optimálne a efektívne. Workshop pripravuje rezort v spolupráci so zdravotnými poisťovňami. Ak novelu schváli parlament, platiť by mala od roku 2020.

Všeobecná zdravotná poisťovňa poslala k novele viac ako 70 odborných pripomienok. „Keďže odborná diskusia prebieha a legislatívny proces nie je ukončený, v tejto fáze sa k návrhu nebudeme vyjadrovať,“ reagovala hovorkyňa poisťovne Viktória Vasilenková.

Stanovenie siete pacientom v konečnom dôsledku nijako nepomáhajú

V prípade časových limitov budú mať pacienti podľa PR manažéra zdravotnej poisťovne Dôvera Branislava Cehlárika garanciu, že zdravotnú starostlivosť dostanú v určitej lehote, budú mať istotu v dojazdových časoch. Dodal, že by sa mala zlepšiť aj logistika a následnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Ak sa návrh dostane do praxe, pacientom prinesie oveľa viac ako dnes stanovené siete (pevná, minimálna, koncová), ktoré im v konečnom dôsledku nijako nepomáhajú,“ poznamenal Cehlárik.

Čo sa týka zabezpečenia špecialistov v regiónoch, toto je podľa Cehlárika otázka pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Myslíme si však, že v tomto kontexte je potrebné zaoberať sa takými opatreniami, akými sú: úprava kompetencií lekárov, zvýšenie elektronizácie, motivovanie mať dlhšie ordinačné hodiny, zavádzanie telemedicíny, rovnomernejšie geografické rozloženie ambulancií a, samozrejme, odbúranie zbytočných návštev ambulancií, ktoré zahlcujú lekárske kapacity,“ vymenoval.

Union zdravotná poisťovňa má podľa hovorcu Mateja Neumanna v mnohých prípadoch zazmluvnených lekárov-špecialistov vysoko nad rámec toho, čo nám určuje zákon. „Napriek tomu evidujeme v niektorých regiónoch zvýšený dopyt našich poistencov po niektorej špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ povedal. Naplnenie v príslušných regiónoch jednotlivými špecializáciami podľa neho sleduje každý samosprávny kraj, ktorý vydáva povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Pokiaľ nie je v niektorej odbornosti vydaných dostatočný počet platných povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa nemá možnosť túto situáciu ovplyvniť,“ dodal.

Samosprávne kraje tvrdia, že problém s dostupnosťou treba riešiť iným spôsobom. Podľa hovorkyne bratislavskej župy Lucie Forman je potrebné rozlišovať fyzickú a efektívnu dostupnosť. „Fyzická blízkosť – dostupnosť v kilometroch alebo minútach dojazdu, ministerstvo ju nazýva "miestna dostupnosť” – nie je žiadnym garantom efektívnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti a poistencovi negarantuje, že sa k starostlivosti aj dostane,“ vysvetlila Forman. V praxi sa podľa nej veľmi často stretávajú, najmä v Bratislave, že pacient má lekára špecialistu dostupného v stovkách a menej metroch alebo v minútach, ale k lekárovi sa nedostane napríklad z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia lekára.

„My sme si spravili analýzu, a podľa verejnej minimálnej siete máme viacej špecialistov, ako je určené týmto zákonom. Pritom pacienti sa nám sťažujú, že čakacie lehoty u špecialistov, ako je kardiológ, reumatológ, neurológ, sú veľmi dlhé. Pred ambulanciami stoja už od pol piatej rána, aby sa dostali na vyšetrenie,“ hovorí hlavný lekár Prešovského samosprávneho kraja Július Zbyňovský. Podľa neho sa sťažujú aj samotní lekári. „Kardiologička z Popradu je nešťastná, že nestíha všetkých pacientov ošetriť v daný deň,“ doplnil.

Košická župa si myslí, že ak by boli normatívy lekárskych miest nie na kraje, ale na okresy, žiadne stropy dojazdových časov by sa nemuseli osobitne riešiť. „Chybou je aj to, že samosprávny kraj za súčasnej legislatívnej situácie nemá možnosť regulovať sieť poskytovateľov ambulantnej starostlivosti,“ dopĺňa hovorkyňa Anna Činčárová.

Pacientov najviac trápia dlhé čakacie lehoty k špecialistom

Dlhé čakacie lehoty k špecialistom sú podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej jedným z najväčších problémov, ktoré trápia pacientov. Na nedostatok lekárov a dostupnosť na vyšetrenia asociácia preto poukazuje už dlhodobo. „Vítame to, že sa začína rezort aj reálne zaoberať touto myšlienkou a pripravuje zmeny. Ale ak zvažuje takúto alternatívu, tak okrem časovej dostupnosti by sa malo zamerať aj na terénnu dostupnosť,“ poznamenala Lévyová. Hlavne starší pacienti v odľahlých regiónoch sa podľa nej obávajú kvôli doprave, pretože nemajú garantované spoje. „Je tam naozaj problém v dostupnosti aj čo sa týka terénu, tak nás zaujíma, ako sa bude dať zvládnuť tento problém,“ poukázala šéfka asociácie.

Prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco má na to iný názor. Myslí si, že táto legislatíva je príprava na to, aby časom ministerstvo zaviedlo povinné pripoistenie. „Pacient si nebude môcť slobodne vybrať lekára, pretože mu ho bude určovať zákon o dostupnosti a výsledkom môže byť to, že zdravotné poisťovne začnú na základe dojazdových časov regulovať, to znamená obmedzovať prístup pacientov k vyhľadávaným špecialistom, aby ich takto nasmerovali do veľkokapitálových zariadení,“ myslí si Janco s tým, že ak bude chcieť pacient iného lekára, než akého mu ponúkne poisťovňa, bude sa musieť pripoistiť. Preto zámer ministerstva hodnotí ako krok k obmedzeniu práv občana na slobodnú voľbu špecialistu.

Ministerstvo zdravotníctva zároveň obmedzuje aj čakanie na vyšetrenia a zákroky. V novele stanovilo maximálne čakacie lehoty. Na vyšetrenie CT v prípade plánovanej operácie by sa mal pacient dostať najviac do 3 týždňov, na magnetickú rezonanciu do 5 týždňov. Na výmenu bedrového kĺbu by sa najviac čakalo 13 mesiacov a 6 týždňov na vyšetrenie mamografom. Dnes sú lehoty oveľa dlhšie, na náhradu bedrového kĺbu čakajú ľudia aj 16 mesiacov, na mamograf 24 týždňov, v závislosti od regiónu.

Článok prevzatý z: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480006-caso...

Ilustračné foto: Pixabay


Aký je váš názor na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?

10%
80%
10%