10 odporúčaní pre systém zdravotníctva 2030

27.01.2020
article_492

Bratislava – 27. januára 2020  Slovenské zdravotníctvo potrebuje jasnú víziu, zodpovedné a udržateľné rozpočtovanie, pro-pacientskú orientáciu, efektivitu a verejnú kontrolu. Aby slovenské zdravotníctvo prosperovalo, musí čo najrýchlejšie uskutočniť komplexné zmeny v systéme svojho fungovania.

Americká obchodná komora v SR zastupujúca 330 slovenských a zahraničných zamestnávateľov v spolupráci s Asociáciou nemocníc Slovenska, Asociáciou štátnych nemocníc, Asociáciou na ochranu práv pacientov SR, Asociáciou súkromných lekárov SR, Asociáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu, Inštitútom zdravotnej politiky, poisťovňou Dôvera, Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Ústavom verejného zdravotníctva SR a Zväzom ambulantných poskytovateľov spoločne identifikovali desať dôležitých odporúčaní pre lepší systém fungovania zdravotníctva na najbližšie desaťročie.

Snahou tejto iniciatívy je docieliť celospoločenskú diskusiu o tom, aké zdravotníctvo v budúcnosti potrebujeme a chceme,“ dodáva Jana Ježíková, expert na zdravotníctvo.

Slovenskí zamestnávatelia spolu so zamestnancami sú jednými z najdôležitejších prispievateľov do národného zdravotného systému a je preto nesmierne dôležité, aby boli súčasťou celonárodnej diskusie o budúcnosti zdravotníctva. Zdravotníctvo musí byť jednou z najdôležitejších priorít budúcej vlády a jeho vízia musí presiahnuť obdobie štvorročného politického cyklu. Dôležité je začať vnímať výdavky do tohto sektora ako investíciu do budúcnosti našej krajiny a našich občanov a nie ako neustále sa zväčšujúci náklad verejného rozpočtu. Od systému fungovania zdravotníctva sa odvíja prosperita celej krajiny a kvalita života všetkých nás, vysvetľuje Gabriel Galgóci, prezident Americkej obchodnej komory na Slovensku.

Miriam Lapuníková, generálna riaditeľka FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici dodáva: „Oblasť zdravotníctva je veľmi citlivou témou, ktorá sa viac či menej dotýka každého z nás. Je preto len na nás, ako celú jeho problematiku uchopíme a budeme spoločne postupovať do budúcna. Celok sa však skladá z detailov, preto absolútne záleží na prístupe každého jednotlivca a to je jedno či je to pacient, zdravotnícky pracovník alebo úradník. Každý má svoje práva a povinnosti, ktoré keď bude dôsledne dodržiavať a pristupovať k nim s očakávanou zodpovednosťou, môže nastať len pozitívna zmena. Keď k tomu primiešame ešte trocha invencie, flexibility a kreativity, výsledkom nebude nič iné, len kvalitné a dlhodobo udržateľné poskytovanie zdravotnej starostlivosti s hospodárnym vynakladaním verejných zdrojov.

Iniciatíva nadväzuje na štúdiu Zdravá budúcnosť 2030, ktorú vypracovala Americká obchodná komora v SR spolu s Inštitútom ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Spoločné odporúčania, ako aj kľúčové závery štúdie boli dnes prezentované na konferencii Healthy Future 2030 v Bratislave. Konferenciu zorganizovala Americká obchodná komora v SR, ktorej Zdravotnícky výbor slúži ako apolitická, odborná platforma prepájajúca jednotlivé subjekty sektora s cieľom formulovať východiská pre lepšiu budúcnosť slovenského zdravotníctva.Veríme, že silná, nezávislá a odborná koalícia rôznych inštitúcii vytvorí skutočný tlak na reálne zmeny v tomto kľúčovom rezorte”, dodáva Galgóci.

10 spoločných odporúčaní pre systém zdravotníctva 2030

1. Politický leadership

Slovenské zdravotníctvo potrebuje jasnú víziu, koncepciu a zrozumiteľné pravidlá hry, ktoré nebudú predmetom politicko-obchodných dohôd.

2. Predvídateľnosť príjmov, výdavkov a investícií

Je potrebné rozpočtovo prioritizovať oblasti v súlade s demografickým trendom a nastaviť predvídateľné finančné prostredie, ktoré vytvorí stabilné podmienky pre všetky zúčastnené subjekty.

3. Stabilné regulačné prostredie

Zavedenie transparentnosti a predvídateľnosti v procese prijímania legislatívnych zmien prostredníctvom povinného pripomienkovania poslaneckých návrhov zákonov a uplatnenie rovnakých princípov ako privládnych návrhoch zákonov bude mať pozitívny dopad na všetky subjekty v zdravotníctve.

4. Dostupnosť inovácií

Pre zvýšenú dostupnosť inovácií navrhujeme zavedenie systematického vyhodnocovania dopadu nových technológií, napr. formou HTA agentúry a sledovaním trendov vývoja tzv. skenovania horizontu.

5. Strategické rozhodnutia a politiky postavené na kvalitných reprezentatívnych dátach

Prehodnotenie a zjednotenie metodík vykazovania, spracovania a interpretácie údajov prinesie benefity všetkým subjektom zdravotníckeho systému,

6. Pacient na prvom mieste

Navrhujeme zavedenie “navigačného systému pacienta” s určením jasných zodpovedností (vrátane príslušných nástrojov, aby túto zodpovednosť bolo možné aj realizovať) pre všetkých aktérov (regulátor – zdravotná poisťovňa – poskytovateľ zdravotnej starostlivosti). Pacienti sa musia stať rovnocennými partnermi v rozhodovacích procesoch.

7. Definícia nároku pacienta

Postupnými krokmi (napr. zadefinovaním nároku aspoň v čakacích dobách, či administratívnych službách) je možné naštartovať postupný posun smerom k potrebnému jasnejšiemu vymedzeniu nároku pacienta.

8. Motivačné prostredie pre zdravotníkov

Uvedomujeme si, že kľúčové je vytvorenie stabilných pracovných podmienok pre zdravotníckych pracovníkov, ktoré budú motiváciou pre ich zotrvanie v sektore, pre každodennú prácu i pre ich návrat zo zahraničia. Osobitná pozornosť sa má venovať motivácii študentov zdravotníckych povolaní a ich udržaniu v systéme slovenského zdravotníctva.

9. Prepojenie zdravotného a sociálneho systému

Myslíme si, že zdravotný systém by mal byť schopný nasmerovať pacienta na príslušné miesta v sociálnom systéme a naopak, s minimalizovaním byrokratickej, komunikačnej a inej záťaže pre pacienta.

10. Efektívnosť a verejná kontrola

Slovenské zdravotníctvo potrebuje jasne pomenované, merateľné ciele v oblasti zdravia aj so stanoveným časom dosiahnutia. Tie by sa mali dotýkať ako medicínskych a zdravotných ukazovateľov, tak finančnej efektívnosti. Samozrejmosťou by mal byť benchmarking so zahraničím (minimálne s Českou republikou) a zodpovednosť konkrétnych subjektov za dosahovanie týchto výsledkov. 


 



Súhlasíte s celoplošným testovaním na koronavírus?

38%
60%
2%
0%