Drucker pláta dieru. Musí mu stačiť 50 miliónov

13.09.2017
article_244

Zdravotníctvu na konci roka dochádzajú peniaze. Nemocnice a ambulancie upozorňujú, že nebudú mať na platy ani na liečbu pacientov. Bez dofinancovania hrozí kolaps. Rezort by podľa odhadov potreboval 150 miliónov eur, ministerstvo financií nechce pustiť viac ako 50 miliónov.

Opäť sa opakuje rovnaký scenár ako vlani. Posledné dva mesiace štát naleje do zdravotníctva peniaze. Urobí tak cez platby za svojich poistencov, teda nezamestnaných, dôchodcov, deti či matky na materskej.

Dnes mesačne platí na jednu takúto osobu necelých 34 eur, v novembri aj decembri odvedie asi o osem eur viac. Štátny rozpočet to vyjde na 50 miliónov eur. Podľa pacientov, lekárov aj poisťovní je to stále málo.

Rezort zdravotníctva priznáva, že kritickým faktom súčasnej situácie je výpadok príjmov zdravotných poisťovní z poistného plateného štátom oproti minulému roku.

„Dofinancovanie systému o sumu približne 50 miliónov eur má predovšetkým pokryť zákonné nároky na mzdy lekárov a sestier, napomôcť zastaviť rast zadlžovania a tiež zabezpečiť krytie výdavkov verejného zdravotného poistenia, ktoré sa predpokladajú na úrovni 4,7 miliárd eur za tento rok,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

Odborníci opakovane upozorňovali, že rozpočet pre zdravotníctvo na rok 2017 nebude stačiť. V systéme chýba 150 miliónov eur a uvedomuje si to aj samotný rezort. Ministerstvo financií však viac nedá. „V tomto smere sme nenašli zhodu,“ skonštatoval šéf zdravotníckeho rezortu Tomáš Drucker (nom. Smeru).

Nateraz sa preto navrhuje suma 50 miliónov eur. Ministerstvo sa spolieha aj na ďalšie zdroje z odvodov od pracujúcich, ktorých pribúda.

Zvýšenie sadzby za poistencov štátu zo súčasných 3,78 percenta (33,37 eura) z priemernej mzdy na 4,73 percenta (41,76 eura) Drucker navrhuje v novele zákona o zdravotnom poistení. Minulý týždeň ju poslanci Národnej rady posunuli do druhého čítania, kde o nej budú ešte diskutovať. Ak ju schvália, platiť by mala od prvého novembra tohto roka.

Platba za poistenca štátu

  • počet poistencov štátu: okolo 2,9 milióna
  • Štát platil za svojich poistencov od januára do októbra 2017 mesačne sumou 33,37 eura, čo je sadzba 3,78 z priemernej mzdy spred dvoch rokov.
  • Za november a december 2017 štát zaplatí za svojich poistencov mesačne sumu 41,76 eura, čo je zvýšená sadzba 4,73 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov
  • Podľa odhadov priemerná liečba jedného poistenca štátu vyjde na 70 až 96 eur.

Nemocnice, lekári aj zástupcovia pacientov zhodne uvádzajú, že sadzba za poistenca by mala byť na úrovni piatich percent, aby sa mohlo začať hovoriť o skvalitňovaní zdravotnej starostlivosti. Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth povedal, že tento rok priniesol úplný opak, a to historicky najnižšie percento odvodu za poistencov štátu.

„Aký to má dopad? Úsporné opatrenia, ozdravný plán VšZP, úspora v revíznej činnosti, nedofinancovanie zdravotníctva, zvyšovanie zadlženosti nemocníc a ďalšie spôsobujú zvýšenú redukciu poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ vymenoval Šóth.

Podčiarkol, že pri nízkych platbách sa nedá hovoriť ani o rozvoji inovatívnej liečby, o modernizácii zavádzania nových technológií a postupov. Ambulantný sektor pritom podľa neho nikdy netvoril a netvorí dlhy, ktoré by musel tento štát riešiť a hľadať finančné zdroje na oddlženie.

Navýšenie percenta odvodu za poistencov štátu na posledné dva mesiace v roku Šóth považuje za nesystémový krok. „Nehovoriac, že navýšenie iba na dva mesiace rezort ani nezaznamená,“ dodal. Vlani podľa neho chýbali peniaze v objeme 220–230 miliónov eur a to isté platí aj tento rok.

Petko: Štát si má plniť svoju povinnosť

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko si myslí, že štát si má plniť svoju povinnosť, keď chce, aby bola zabezpečená služba vo verejnom záujme.

„V prvom rade by mal za svojich poistencov platiť adekvátnu sumu, dnes je to tak, že čím ďalej, tým viac tú ťarchu platieb prenáša na zamestnancov a zamestnávateľov a platí sa čím ďalej, tým menej, pritom sa nezužuje rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ poukázal Petko.

Šéf asociácie nemocníc, ktorá združuje vyše 70 menších a stredne veľkých zariadení po celom Slovensku, preto vyslovil obavu, s akými dodatkami k zmluvám s nemocnicami teraz prídu zdravotné poisťovne. Tie im platia do konca septembra.

„Uvidíme, čo nám povedia k objemom, či im 50 miliónov bude stačiť na to, aby nám objemy nekrátili, to teraz neviem, uvidíme až po rokovaniach,“ doplnil. Pre krátenie objemov podľa neho budú nemocnice nútené niektoré oddelenia zatvárať či prepúšťať zamestnancov.

Podľa prezidentky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej sa takto bude opäť len zvyšovať finančná záťaž pre pacientov. „Obávame sa jednej veci, že si to odnesie pacient, napríklad aj tým, že si bude musieť za starostlivosť doplácať z vlastných zdrojov,“ poznamenala Lévyová, čo je podľa nej nepredstaviteľné.

Poisťovne sa zhodli, že 50 miliónov je málo

Takisto sa môžu predĺžiť čakacie lehoty na operácie či vyšetrenia. Suma 50 miliónov, ako tvrdí, je malá na to, aby pokryla reálne potreby pacientov, či už na liečbu, alebo skvalitňovanie nemocníc. Preto sa Lévyová pýta, či to budú práve chorí, ktorí zaplatia nedostatok zdrojov v systéme, pretože doteraz to tak väčšinou bolo.

Šéfka pacientskej organizácie vidí, že ministerstvo má snahu skvalitniť zdravotnú starostlivosť, ale bez peňazí sa to bude dať ťažko realizovať. „Nehovoriac o tom, že je potrebné obnoviť prístrojové vybavenie, nároky na mzdy pracovníkov, na starostlivosť stúpajú, zadlženosť nemocníc sa nerieši,“ dodala.

Zdravotné poisťovne sa zhodli, že 50-miliónová injekcia je malá. „Dofinancovanie v sume 50 miliónov eur len čiastočne kompenzuje už vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť,“ poznamenal PR manažér Dôvery Matej Štepianský.

Navyše podľa neho neposkytuje žiaden priestor ma úpravy platieb do budúcnosti. Podobne reagovala aj hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Ako budú vyzerať dodatky k zmluvám s nemocnicami, poisťovne nekonkretizovali.

Aktuálnu výšku 3,78 percenta považuje Všeobecná zdravotná poisťovňa pri súčasných nákladoch za nízku. Vyšlo jej to aj z porovnania cien zdravotnej starostlivosti, liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a iných položiek, ktorý si urobila v rámci EÚ.

„Aj pri navrhovanom navýšení platby za poistencov štátu v posledných mesiacoch november a december bude VšZP hospodáriť s deficitom, príspevok za poistencov štátu v roku 2017 bude nižší o viac ako 85 miliónov eur oproti roku 2016,“ pripomenula hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Viktória Vasilenková. VšZP podľa nej zastáva názor, že minimálna výška odvodu za poistencov štátu by nemala klesnúť pod 4,5 percenta.

Ekonomický analytik inštitútu Ineko Dušan Zachar si myslí, že je jedno, či sa balík financií pre zdravotníctvo naplní z odvodov od pracujúcich, alebo z daňových príjmov štátu (platba za poistencov štátu).

„Sadzba za poistencov štátu je len technické pomocné číslo, ktoré sa flexibilne posúva podľa, toho koľko sa vyberie na zdravotných odvodoch a koľko ešte chýba na dofinancovanie sektora. Dôležité sú celkové verejné zdroje, ktoré idú do zdravotníctva,“ mieni Zachar, a tie podľa neho medziročne stúpajú.

Článok prevzatý z: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/441335-druc...


Viete, aký je rozdiel medzi urgentom a pohotovosťou?

71%
29%